Život Cirkvi vo svete 18/2017

Obsah

Pápež František prijme prezidenta D. Trumpa

Trump podpisuje výnos o náboženskej slobode

USA: Nádej na slobodu svedomia pri potratoch

Pápež priznáva kardinálom „hrdinský stupeň cnosti“

Vatikán žiada viac úsilia o svet bez atómových zbraní

‘Dear Mr. President’

Západ sa musí náboženskej slobode znova učiť

Viedeň: Modlitby za prenasledovaných kresťanov

‘Aké neuveriteľne veľké je vaše odpustenie!’

Dominikán: „Pápež v Egypte uzdravil rany“

Káhira: Moslimovia chápali gestá pápeža

‘Pápež sa jednoducho pozrel na hodinky’

Vatikánski experti: Demokracia v Európe v ohrození

Kongres o Matke ustavičnej pomoci v Madride

Relikvie sv. Mikuláša z Bari na „púti“ do Ruska

Belgicko: Rehoľníci už nevylučujú eutanáziu

Bavorský biskup: Cirkev potrebuje novú kultúru

Akadémia k 90. narodeninám Benedikta XVI.

Švédsko: Požiar vo veľkej mešite

Kardinál otvára jubilejnú púť do Kevelaeru

Kyjev dostane nového katolíckeho biskupa

Fatima a svetoznáma socha J. F. Thedima

Katolícke ženské zväzy žiadajú diakonky

Prenasledovanie kresťanov v Rusku?

Kardinál varuje pred návratom uzavretých štátov

Pápež František prijme prezidenta D. Trumpa

Vatikán, 4.5.2017 (KAP) 020 536 – Pápež František chce 24. mája prijať vo Vatikáne amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vatikán to oznámil vo štvrtok večer. Po stretnutí už o 8.30 hod. ráno sa Donald Trump v Apoštolskom paláci stretne aj so štátnym sekretárom kardinálom Pietrom Parolinom a štátnym sekretárom pre zahraničie arcibiskupom Paulom Richardom Gallagherom. Skorý čas audiencie určili zrejme pre stredajšiu generálnu audienciu pápeža na Námestí sv. Petra.
Stretnutie pápeža s Trumpom sa bude konať v rámci prvej zahraničnej cesty amerického prezidenta. Trump sám vo štvrtok vo Washingtone potvrdil, že v rámci svojej cesty navštívi najprv Saudskú Arábiu a nakoniec Izrael. Podľa údajov vlády USA Trump prijal aj pozvanie palestínskeho prezidenta Mahmuda Abbasa. Po audiencii vo Vatikáne 24. mája odcestuje americký prezident 25. mája na summit NATO do Bruselu a potom na summit G7 na Sicíliu v dňoch 26. a 27. mája.
Po zvolení Trumpa v novembri pápež František radil k rozvážnosti. Nikto sa nemá „strachovať alebo tešiť z niečoho, čo by sa mohlo stať“, ako povedal v interview. Uvidíme, „čo urobí, potom si utvorím názor“, ako povedal František. Pred voľbami pápež v súvislosti s ohláseným múrom na hraniciach Mexika povedal, že stavať múry namiesto mostov „nie je kresťanské“. Trump označil tieto vyjadrenia pápeža ako hanebné.
Minulý víkend pápež v interview v lietadle na ceste z Egypta do Ríma vyhlásil, že vatikánsky štátny sekretariát do zatiaľ neinformoval o žiadosti o audienciu z USA. Súčasne zdôraznil ochotu stretnúť sa s každou hlavou štátu, ktorý požiada o audienciu.
Trump bude 13. americkým prezidentom, ktorý sa stretne s pápežom. Doteraz prišli do Vatikánu všetci americkí prezidenti od Franklina D. Roosevelta (1933-1945). No už predtým, pred 98 rokmi, došlo k prvému stretnutiu amerického prezidenta s pápežom – 4. januára 1919 prišiel Woodrow Wilson (1913-1921) k Benediktovi XV. do Apoštolského paláca. –zg-

Trump podpisuje výnos o náboženskej slobode

Washington D.C., 5.5.2017 (kath.net/CWN/jg/KNA) 020 535 –
„Sloboda nie je dar štátu. Ona je darom Boha,“ povedal Donald Trump vo štvrtok pri podpísaní prezidentského výnosu o náboženskej slobode.
„Nastúpili sme, aby sme bránili práva všetkých Američanov,“ dodal Trump.
Vo výnose Trump zaväzuje svoju vládu, aby našla výnimočné úpravy pre zamestnávateľov, ktorí z náboženských dôvodov nechcú prijať hradenie antikoncepcie do zdravotného poistenia svojich zamestnancov. Rehoľa „Rehoľné sestry chudobných“ podala kvôli tejto úprave v rámci zákona „Affordable Care Act“ („Obama-Care“) žalobu na Najvyšší súd USA. Zástupkyne rehole boli pozvané do Bieleho domu pri príležitosti podpísania výnosu prezidenta.
Výnos povoľuje aj vyjadrenia k politickým postojom a politickým kandidátom v kázňach bez toho, že by cirkvi stratili svoje daňové výhody. Úprava sa týka napríklad verejného vyznania proti tzv. „homosexuálnemu manželstvu“ a kritiky politikov, ktorí schvaľujú potraty.
Prvé reakcie na prezidentský výnos sú rôzne. V Bielom dome bol na podpísaní výnosu prítomný aj Tony Perkins, predseda „Rady pre výskum rodiny“. Výnos napĺňa volebný sľub Trumpa a on robí „významný prvý krok k obrane náboženskej slobody“, ako povedal Perkins pre LifeNews. Vláda spoznáva a chápe nebezpečia Obamovej politiky a usiluje sa ju zvrátiť, ako dodal.
Kardinál Daniel DiNardo, predseda Biskupskej konferencie USA, Trumpov krok privítal. Ten začína proces uvoľnenia starosti o náboženskú slobodu, ako napísal kardinál v stanovisku.
Ryan Anderson z konzervatívnej nadácie „Heritage Foundation“ je výnosom sklamaný. Je „zreteľne slabší“, ako návrh z februára. „Podpísaný dokument je absolútne nedostačujúci“, kritizoval Anderson.
Katolícki biskupi USA vyzvali nedávno k podpísaniu petície za výnos Trumpa o náboženskej slobode. Petíciu iniciovala organizácia na ochranu života „Human Life Action“, ako informovala služba CNA v stredu. Mnohým náboženským inštitúciám by čoskoro hrozili opatrenia Obamovej vlády, ak Trump nevydá výnos, ako uviedla organizácia a dodala:
„Ak nebude taký výnos, mohli by byť zamestnanci cirkevných nemocníc byť nútení podieľať sa na potratoch aj proti svojmu svedomiu. Mnohé cirkevné školy a iné zariadenia, ktoré učia tradičné manželstvo muža a ženy, alebo sa zaň zasadzujú, by mohli stratiť štatus oslobodenia od daní. –zg-

USA: Nádej na slobodu svedomia pri potratoch

Washington D.C., 4.5.2017 (kath.net/jg) 020 534 – Delegácia republikánskych kongresmanov prišla k ministrovi zdravotníctva USA Tomovi Priceovi a požiadala ho o presadenie zákona s názvom „Weldon-Amendment“. Politici chcú cirkvám v Kalifornii umožniť, aby neboli nútení financovať potraty svojim zamestnancom.
Vláda štátu Kalifornia vyhlásila v r. 2014 potraty za „základnú zdravotnú starostlivosť“ v zmysle zákona „Afforable Care Act“ („Obama-Care“). Každé zdravotné poistenie štátu musí preto pokrývať aj náklady na potraty. Úprava nepozná výnimky ani pre cirkvi.
Dodatok zákona, nazvaný po kongresmanovi Weldonovi, zakazuje štátnym orgánom na všetkých úrovniach správy diskriminovať zariadenia zdravotnej starostlivosti, ktoré neponúkajú potraty. To platí pre všetky zariadenia od nemocníc po poisťovne.
Obamova vláda vyhlásila „Weldon-Amendment“ v tomto prípade za nerelevantný. Ministerstvo zdravotníctva našlo východisko. Tvrdí, že „Weldon-Amendment“ sa týka iba zdravotných poistení, ale nie tých, ktoré tieto poistenia pre svojich zamestnancov nadobúdajú. Cirkevné inštitúcie si preto nemôžu robiť nárok na výnimku. „Z poisťovní sa nijaká neodvolala na „Weldon-Amendment,“ znelo odôvodnenie oddelenia.
Príkaz orgánov Kalifornie už existujúce zdravotné poistenia ukončiť a nahradiť takými, ktoré zahrňujú aj potraty, je diskriminácia, argumentujú ochrancovia života.
Po stretnutí s ministrom zdravotníctva Priceom majú poslanci dôveru, že nová vláda spor v Kalifornii prehodnotí a zákon „Weldon-Amendment“ bude interpretovať v jeho pôvodnom zámere. „Nijaká vláda nemá právo nútiť Američanov podieľať sa na hradení praktík, ktoré stoja nenarodené deti život,“ vyhlásili poslanci. –zg-

Pápež priznáva kardinálom „hrdinský stupeň cnosti“

Vatikán, 4.5.2017 (KAP) 020 533 – Proces blahorečenia vietnamského kardinála Francoisa-Xaviera Nguyen Van Thuana (1928-2002) je o krok ďalej. Pápež František mu formálne priznal „hrdinský stupeň cnosti“, ako Vatikán oznámil vo štvrtok. To spoločne s ešte potrebným zázrakom na príhovor kandidáta je predpokladom blahorečenia.
Nguyen Van Thuan bol 13 rokov väznený v komunistickom tábore. Po prepustení v r. 1988 odcestoval do Ríma, no už sa nesmel vrátiť domov. Neskôr sa stal predsedom Pápežskej rady pre otázky ľudských práv.
Ďalším kandidátom, ktorého pápež František ocenil „hrdinským stupňom cnosti“, bol bývalý arcibiskup Florencie kardinál Elia Dalla Costa (1872-1961). V druhej svetovej vojne sa Dalla Costa zasadil za záchranu židov aj v spolupráci s legendárnym cyklistom Ginom Bartalim (1914-2000), ktorého nasadil ako tajného kuriéra. V r. 2012 ho vyznamenal izraelský Pamätník holokaustu ako „spravodlivého medzi národmi“.
František uznal aj mučeníctvo a štyri zázraky na príhovor dvoch kandidátov na blahorečenie. Ďalším piatim priznal „hrdinský stupeň cnosti“. –zg-

Vatikán žiada viac úsilia o svet bez atómových zbraní

Viedeň-Vatikán, 4.5.2017 (KAP) 020 532 – Ostrú kritiku vyslovil zástupca Vatikánu v organizácii OSN vo Viedni, prelát Janusz Urbanczyk, čo sa týka zdĺhavého procesu odzbrojovania v oblasti atómových zbraní. Povedal to na konferencii o stave a preverovaní dohody o nešírení atómových zbraní (Treaty on the Non-Proliferation of Nuclear Weapons/NPT).
„Už desaťročia existuje takmer všetkými štátmi podpísaná dohoda, ktorou sa nukleárne zbrane pre ich ničivé následky pre ľudstvo majú zo sveta odstrániť. Úsilie medzinárodného spoločenstva touto dohodou urobiť svet bezpečnejším je nedostačujúce,“ konštatoval diplomat Svätého stolca v príhovore v utorok, ktorý Vatikán uverejnil vo štvrtok.
Atómové zbrane dávajú iba „falošný pocit bezpečnosti“ a majú tak rovnaký výsledok, ako všetko úsilie o iba „negatívny mier“ celosvetovou rovnováhou síl, ako povedal Urbanczyk. Vatikán usiluje o úplný zákaz atómových zbraní, na čo sú potrebné „konkrétne kroky odzbrojenia a zničenia arzenálov so súhlasom všetkých“. „Taký konsenzus je síce spojený s veľkými výzvami, no tu vo Viedni sa vždy znova ukázalo, že serióznym dialógom, ochotou ku kompromisu a všetkým diplomatickým úsilím sa dá dosiahnuť aj to, čo sa dá byť nemožné“, povedal vatikánsky diplomat.
Krajiny síce majú nepopierateľné právo ba dokonca povinnosť starať sa o vlastnú bezpečnosť, keďže to slúži verejnému blahu a pokoju. No treba usilovať o „pozitívne chápanie mieru“. Pritom ide o stav, ktorého základ tvorí spravodlivosť, celostný vývoj, dodržiavanie ľudských práv, ochrana životného prostredia, účasť na verejnom živote, podpora mierových iniciatív, ako aj dôvera, dialóg a solidarita. Potrebné sú tu v konečnom dôsledku „všetky tie ľudské hodnoty, ktoré možno nájsť vo všetkých ľuďoch, kultúrach, náboženstvách a filozofiách,“ ako povedal Urbanczyk.
Existujúce medzinárodné nástroje odzbrojenia sa musia ďalej sledovať, ako žiadal diplomat a zdôraznil: „Politici si majú robiť starosti nielen o bezpečnosť vlastných občanov, ale aktívne sa zasadzovať za globálny rast pokoja – ľudstvo to dnes veľmi potrebuje.“ -zg-

‘Dear Mr. President’

Graz, 4.5.2017 (kath.net) 020 531 – Známy rakúsky spevák ľudových piesní aj rock’n’rollu Andreas Gabalier sa prihlásil o slovo k afére rakúskeho prezidenta Alexandra Van der Bellena v súvislosti s nosením šatky. Na Facebooku poskytol odpoveď, ktorú už šíria desaťtisíce fanúšikov. Spevák uverejnil svoju fotografiu s červeno-bielo-červeno károvanou šatkou, ktorú si dal na hlavu „už zo solidarity k našim ženám!“ ako napísal.
V liste Van der Bellenovi potom uvádza:
„Keďže podľa vás ‘ešte príde deň v našej krajine, keď budeme musieť poprosiť VŠETKY ženy, aby nosili šatky zo solidarity voči iným kultúram, ktorým to náboženstvo predpisuje’, dal som si už dnes zo solidarity voči našim ženám šatku na hlavu! V múdrom predvídaní by som teraz chcel „zo solidarity voči tým náboženstvám, v ktorých sa nepije alkohol,“ začať nahradzovať „pálenôčku na trávenie“ štamperlíkom štýrskeho jadrového oleja. –zg-

Západ sa musí náboženskej slobode znova učiť

Varšava, 3.5.2017 (kath.net/jg) 020 530 – Kardinál Gerhard L. Müller, prefekt Kongregácie pre náuku viery, zaujal v interview pre portál Aleteia postoj k aktuálnym témam ako Amoris Laetitia, Medžugorie a prenasledovanie kresťanov aj na Západe.
Kardinál Müller víta diskusiu o posynodálnom dokumente „Amoris laetitia“. No ľutuje, že väčšina príspevkov sa sústreďuje na jediný aspekt, zatiaľ čo iné, podstatné témy sa sotva vnímajú. „Amoris laetitia“ bola napísaná s úmyslom prezentovať celé posolstvo zjavenia k manželstvu ako sviatosti a životnému stavu, ako povedal kardinál.
„Otázku svätého prijímania pre rozvedených katolíkov, ktorí žijú v nesviatostnom, manželstvu podobnom spoločenstve, treba zodpovedať z hľadiska celej náuky Cirkvi. Pápež zjavenie nezmenil, nezmení ho a ani ho zmeniť nemôže,“ povedal kardinál Müller.
Kongregácia pre náuku viery nerobí rozhodnutie vzhľadom na nadprirodzenosť zjavení v Medžugorí, ako zdôraznil kardinál. „Pápež sám rozhoduje o vierohodnosti a kongregácia podáva iba odporúčanie. V nijakom prípade nemá vzniknúť dojem, že mimoriadna komisia, či dokonca kongregácia, už čoskoro dospejú k výsledku,“ povedal kardinál.
„Zjavenia v Medžugorí sú súkromné zjavenia a preto nemajú rovnaký štatus a rovnaký význam ako všeobecné verejné Božie zjavenie. Ježiš sa s nami stretáva v živote Cirkvi, on je prítomný vo sviatostiach,“ pripomenul kardinál.
Müller varoval aj pred subtílnym prenasledovaním kresťanov v západných krajinách. Tam, kde sú ľudia nútení proti svojmu presvedčeniu spolupracovať na potratoch, už sloboda svedomia nie je daná. Sekulárne štáty Západu sa musia znova naučiť, čo znamená sloboda náboženstva a slobodné praktizovanie viery, povedal kardinál. –zg-

Viedeň: Modlitby za prenasledovaných kresťanov

Kardinál Schönborn a minister Kurz sa modlia s koptami

Viedeň, 3.5.2017 (KAP) 020 529 – Kardinál Christoph Schönborn s rakúskym ministrom zahraničných vecí Sebastiánom Kurzom vydávajú spoločné znamenie v súvislosti s dramatickou situáciou kresťanov prenasledovaných v mnohých regiónoch sveta. Spoločne s koptským biskupom Anbom Gabrielom pozývajú v nedeľu večer na
„Ekumenické modlitby za prenasledovaných kresťanov“
do viedenského koptského pravoslávneho kostola „Maria vom Siege“ (Panny Márie víťaznej) „vysloviť jasné a jednoznačné ‘NIE’ každej forme násilia, pomsty a nenávisti, ktoré sa páchajú v mene náboženstva alebo v mene Boha“. Táto výpoveď pápeža Františka pri návšteve Egypta bude mottom modlitieb, ako oznámilo Pracovné spoločenstvo katolíckych zväzov“ v stredu.
Minister Kurz sám v pondelok pri vopred neohlásenej krátkej návšteve v Líbyi sa stretol s apoštolským vikárom v Tripolise, Georgeom Bugejom, a v rozhovore s katolíckym biskupom sa informoval o situácii miestnych kresťanov. „Rakúsko urobí všetko pre to, aby bojovalo za náboženskú slobodu a náboženské menšiny – predovšetkým kresťanov na celom svete podporovalo,“ oznámil minister.
Na ekumenických modlitbách v nedeľu o 18.30 h. budú mať príhovory koptský biskup Gabriel, kardinál Schönborn, aj minister Kurz. Hudobné podfarbenie modlitieb v markantnom kupolovom chráme na Mariahilfer Gürtel prevezmú koptské chóry a sýrsko-pravoslávne cirkvi v Rakúsku. Z bezpečnostných dôvodov sa treba prihlásiť (e-mail: abti1@bmeia.gv.at).
Kostol „Maria vom Siege“ odovzdala katolícka cirkev silne rastúcemu koptskému spoločenstvu minulý rok. Cirkev je uznaná od r. 2003 a má viac ako 10 000 koptských pravoslávnych kresťanov, väčšina žije vo Viedni.
Viedenské mestské orgány v piatok oslovia vládu, aby vyzvala egyptskú vládu a miestne orgány, aby urobili všetko na zabránenie ďalších útokov na koptov v Egypte. Kopti žijú v strachu aj v Rakúsku. Na múre ich kostola vo Viedni našli vlani nápis s hrozbami. Mesto Viedeň sa má usilovať robiť všetko na ich ochranu, uvádza sa v žiadosti vláde. –zg-

‘Aké neuveriteľne veľké je vaše odpustenie!’

Káhira, 3.5.2017 (kath.net) 020 528 – Hlboké dojatie prejavil nedávno známy moslimský moderátor Amr Adeeb v egyptskej televízii, keď robil interview s vdovou muža, ktorý prišiel o život pri atentátoch na Kvetnú nedeľu. Informoval o tom „Livenet.de“. Adeeb sa vdovy pýtal na teroristov, ktorý zabili jej muža. Vdova v televízii vrahom svojho muža verejne odpustila. So slzami v očiach oslovila priamo teroristu:
„Nech ti Boh odpustí, my ti tiež odpúšťame. Nehnevám sa na teba. Ale zamysli sa, rozmýšľaj, potom uvidíš, že sme ti nič zlé neurobili. […] Ty si môjho muža presadil na miesto, o ktorom som nedokázala ani len snívať. Ver mi, ja som na neho hrdá! A ja si želám, aby som teraz bola pri ňom!“
Tieto slová sa známeho moslimského moderátora tak mocne dotkli, že potreboval viaceré sekundy, aby sa spamätal. Potom povedal:
„Egyptskí kresťania sú vytvorení z ocele. Aké neuveriteľne veľké je odpustenie, ktoré máte!? Keby vaši nepriatelia vedeli, koľko ochoty odpúšťania je vo vás, tak by to nedokázali uveriť. Keby to bol býval môj otec, nemohol by som niečo také nikdy povedať. Ale títo ľudia majú toľko ochoty odpúšťať. To je ich viera, ich presvedčenie. Oni sú stvorení z inej substancie!“ –zg-

Dominikán: „Pápež v Egypte uzdravil rany“

Hrozba teroru trvá. No Saudskej Arábii a Kataru, ktoré radikálne islamské hnutie financujú – Západ naďalej dodáva zbrane.

Paríž-Washington, 3.5.2017 (KAP) 020 527 – V Káhire pôsobiaci dominikán páter Amir Jaje označil cestu pápeža Františka do Egypta ako veľký úspech. Dominikán, člen Pápežskej rady pre medzi-náboženský dialóg, v rozhovore pre francúzsky katolícky denník „La Croix“ zdôraznil:
„Pápež chcel uzdraviť staré rany a to sa mu podarilo. Možno povedať, že moslimovia boli v istom zmysle zmierení s kresťanstvom ako inštitúciou. Pápež František jasne ukázal, že niet nijakej vojny medzi náboženstvami. On dokáže hovoriť o citlivom stave vecí tak, že to poslucháčov nezraní.“
Pravdaže „starej garde“ v islame nejde o zmenu. Títo moslimovia skôr usilujú, aby celý svet uznal islam ako nadradený. Ich očakávanie, že František celý islam rehabilituje od teroru, pápež nesplnil. Skôr vyzval ku vzájomnému rešpektovaniu. Existuje však mladá generácia islamských učencov, ktorí si želajú ďalekosiahle reformy, ako povedal páter Jaje a vyjadril nádej, že pápež týchto mladých podnietil k zamysleniu.
Mnohí Egypťania spájali s návštevou pápeža aj nádej, že sa vrátia turisti. Prezident Abd-el-Fattah al-Sisi okrem toho dúfal v potvrdenie svojej politiky. Situácia kresťanov v Káhire je lepšia ako na vidieku, kde je tlak islamistov silnejší, ako zdôraznil páter Jaje. „Boli hlasy, ktoré si želali ešte zreteľnejšie a prísnejšie slová pápeža k islamu. Ale myslím si, že väčšina sa spoliehala na to, že pápež prinesie skutočné posolstvo pokoja, keď moslimom hovorí: ‘My nie sme vaši nepriatelia, ale vaši bratia’“, povedal dominikán.

Morálny podnet pre Egypťanov
Návšteva pápeža dala Egypťanom morálny podnet, najmä po útokoch na Kvetnú nedeľu, ako povedal hovorca katolíckych biskupov Egypta, páter Rafic Greiche, pre americkú agentúru CNS. „Preto bolo dôležité, že pápež vydal všetkým ľudom v Egypte znamenie lásky, pokoja a nádeje.“
Návšteva má pozitívne účinky najmä na spolunažívanie koptov a katolíkov v Egypte, myslí si expert na Blízky Východ a znalec islamu páter Samir Khalil Samir SJ. „Veľkým krokom“ bolo pre neho, že pápež František a koptský pravoslávny pápež Tavadros II. podpísali vyhlásenie o vzájomnom uznaní krstu oboch cirkví. „Pre zmiešané manželstvá koptov a katolíkov, ktorých je v Egypte mnoho, je to dobré znamenie.“
„Aj po pápežovej návšteve je tu pravdaže neustále nebezpečie islamistického terorizmu,“ povedal páter Samir. „V ostatných šiestich rokoch sa radikálny islam militarizoval. Žiaľ Saudskej Arábii a Kataru – dvom krajinám, ktoré radikálne islamské hnutie financujú – Západ naďalej dodáva zbrane.“
Kresťania ako celok dostali od pápeža znamenie nádeje. Pre CNS povedal vedúci koptsko-katolíckeho seminára v Káhire, Shenouda Andraos: „Povzbudil nás, aby sme dodávali nádej všetkým, o ktorých sa staráme – postihnutým, chudobným, znevýhodneným.“ –zg-

Káhira: Moslimovia chápali gestá pápeža

„Mnohí moslimovia stáli po atentátoch pri nás a hovoria: vy ste naši bratia. To je výsledok cesty pápeža do Egypta.“

Vatikán, 3.5.2017 (kath.net/KAP) 020 526 – Pri návšteve pápeža Františka v Káhire egyptské médiá po prvý raz prejavili skutočný záujem o kresťanské náboženstvo. Tento názor vyjadril páter kombonián Paul Anis, ktorý vedie v Káhire Študijné centrum pre medzináboženský dialóg a pápežovu návštevu sledoval zblízka, v rozhovore pre Rádio Vatikán.
Priamy televízny prenos pápežskej omše na štadióne letectva v sobotu mal pre médiá silné účinky – „taký efekt – wow!“, ako povedal páter Anis. Aj keď boli modlitby v latinčine, Egypťania načúvali a vďaka prekladu chápali zmysel a necítili sa vylúčení.
„Ľudské a bratské vystupovanie pápeža tvorilo obraz, ktorý bol iný, ako čo normálne vidíme. František nezvyčajnými gestami prelomil zvyčajnú schému medzináboženského stretnutia. Veľký imam neočakával, že pápež ho bratsky objíme a nazve ‘bratom’. Pre moslimov je normálne nemysliteľné nazývať inoverca bratom,“ povedal egyptský rehoľník.
Veľký záujem badal páter Anis nielen o gestá, ale aj o slová pápeža:
„Čo pápež povedal, bolo veľmi silné. Moslimovia ako aj kresťania vnímali, že tu bola úprimnosť, ale aj naliehavosť posolstva, ktoré sa netýka iba Egypta. Egypt má medzinárodnú zodpovednosť najmä za Blízky Východ. To mocne rezonovalo. Myslím si, že niektorí si robia starosti pre túto výzvu. Pápež vzbudzuje v Egypťanoch povedomie pre ich realitu a apeluje, aby sa nehľadelo iba na malé konflikty.“

Pápež vytvoril „most“ ľudskej dôstojnosti
Pozitívny vplyv pápežovej návštevy možno podľa pátra očakávať aj vo vzťahoch s prezidentom Abd-el-Fattahom al-Sisim a Univerzitou Al-Azhar. Naostatok tu došlo k napätiu o. i. kvôli tomu, že prezident sa zreteľne vyjadril o problematických náboženských kázňach. Na politickej úrovni bolo počuť „zhodu“ v slovách al-Sisiho a veľkého imama Ahmeda al-Tayyeba, keď sa vyjadrovali pred pápežom. Po prvý raz hovoril veľký imam o dôstojnosti ľudskej osoby a o spravodlivosti v súvislosti s ľudskou dôstojnosťou, na ktorú sa predtým odvolával aj pápež. Tento pojem sa tak stal „mostom“. „Na tomto základe možno spolu kráčať ďalej, namiesto toho, aby sa odporovalo jeden druhému.“
„Je nádej, že cirkevní predstavitelia v Egypte spoločne spoznajú zodpovednosť náboženstiev pri odhaľovaní extrémistických tendencií a ukazovaní pravej Božej tváre,“ povedal páter. Rozhodujúce je, čo pápež pri stretnutí s politikmi povedal. To, že konštatoval, že Boh nepotrebuje byť ochraňovaný ľuďmi, ale oveľa skôr je to on, kto ľudí chráni – to mnohých moslimov „veľmi dojalo“. Doteraz sa vzťah štátu a náboženstva sústreďoval na otázku „ochrany islamského náboženstva“ – teraz sa mnohí Egypťania pýtajú na ochranu kresťanov. Nadhodili sa mnohé otázky.

Jezuita Samir: Moslimovia vidia kresťanov ako „bratov“
Tento názor zdieľa aj jezuita a islamista páter Samir Khalil Samir:
„Moslimovia sa cítia zjednotení s kresťanmi v tejto skúške atentátov,“ povedal egyptský jezuita pre „Rádio Vatikán“. „Mnohí moslimovia stáli pri nás a dnes hovoria: vy ste naši bratia. To je výsledok tejto cesty do Egypta.“
„Pre dialóg kresťanov a moslimov na inštitucionálnej úrovni bola rozhodujúca medzináboženská konferencia. Išlo o to, ukázať, že pápež vyjadril dôveru v Al-Azhar a veľkého imama al-Tayyeba,“ povedal páter Samir.

Farár: Pápežove texty vyžadujú intenzívne štúdium
Joachim Schroedel, farár nemeckej Farnosti sv. Marka v Káhire, je presvedčený, že cesta pápeža do Egypta bude ešte dlho rezonovať. Pre „Rádio Vatikán“ povedal: „Texty, ktoré nám Svätý Otec zanechal, sa musia intenzívne študovať. Príhovormi k prezidentovi a veľkému imamovi aj k patriarchovi Tavadrosovi II. nám venoval veľké dary. Boli to míľniky, ktoré treba dôkladne analyzovať a oceniť!“
František prirodzene urobil aj výrazné gestá, ako objatie veľkého imama. Toto bratstvo, o ktorom hovoril už Benedikt XVI. v „Ecclesia in Medio Oriente“ v r. 2012, však nie je ničím novým. Ale to, čo veľkému šejkovi aj prezidentovi napísal do kroniky, je hodné čítania a veľmi dôležité.“
František predovšetkým vysvetlil, ako si predstavuje dialóg – a že k tomu patrí aj „úprimnosť úmyslov“: A keď potom prirodzene hovorí: „My sme spoločníci na ceste, musíme byť úprimní a viesť dialóg bez zadných myšlienok,“ tak cieli presne na to, čo sa dnes práve na Al-Azhar – ktorá nezastáva zrovna najprogresívnejšiu teológiu – musí vnímať.“
Pápež presvedčil v Egypte najmä skromným vystupovaním. „Pokora, s ktorou sa nechal voziť golfovým vozíkom – to sú mocné znamenia pre Egypťanov. Práve v tomto pápežovi vidia ľudu blízkeho a ľudu nakloneného človeka – celkom inak, ako sa správajú ich prezidenti a niekedy aj cirkevní hodnostári.“
Egyptské médiá intenzívne o návšteve informovali, najmä televízia, ako hovorí farár Schroedel: „Veľmi veľmi mnohí pozerali prenos, ktorý bol naozaj rozsiahly. Prenášalo sa prakticky všetko, čo pápež robil – po anglicky a po arabsky.“
Na ľudí urobila dojem prívetivosť pápeža – ako napr. že stále znova hovoril „al-salamu alaikum“, čo je vlastne pozdrav moslimov, povedal ďalej farár. „Preto sme sa museli trocha usmiať, keď u nás kňazov a rehoľníkov tiež povedal ‘al-salamu alaikum’ a všetci poslušne odpovedali. Ale toto normálne nie je pozdrav medzi kresťanmi. Nuž dobre, my sme sa tešili, že ukázal: Som pri vás.“
Farár rozhodne protirečil kritike, že pápež sa nechal zapriahnuť do voza prezidenta al-Sisiho. Skôr opak je pravdou. „Napríklad hneď na začiatku spomenul tri heslá revolúcie z 25. januára 2011 – chlieb, sloboda a sociálna spravodlivosť. To bolo iste to, čo al-Sisi práve počuť nechcel. Neskôr pápež pripomenul aj neodňateľné ľudské práva, rovnosť všetkých občanov, slobodu náboženstva a názoru, ako aj úlohu ženy. –zg-

‘Pápež sa jednoducho pozrel na hodinky’

Káhira, 2.5.2017 (kath.net) 020 525 – Citeľne iritovaný vyzeral káhirský duchovný pastier pre zahraničie Mons. Joachim Schroedel, keď čítal správu na spravodajskom portáli Biskupskej konferencie Nemecka „katholisch.de“. Tam sa pod nadpisom „Volanie muezína prerušuje pápežovu kázeň“ informovalo: „Pápež František sa očividne v Káhire nechal na krátko odpútať muezínom. Keď sa v sobotu popoludní počas príhovoru na športovom štadióne katolíckeho seminára rozľahlo volanie muezína k modlitbám na susednej mešite Al-Nur, František sa nakrátko odmlčal a pre neho nezvyčajným gestom sa pozrel na hodinky.“
Už v podtitulku „katholisch.de“ informoval čitateľa, že až do návštevy v kňazskom seminári v Káhire pri ceste pápeža do Egypta „všetko prebiehalo podľa plánu, no s volaním muezína pápež nerátal.“
Dva roky v Egypte pôsobiaci známy nemecký duchovný pastier Schroeder k tomu na Facebooku napísal: „Muezín volal celkom normálne … a pápež sa tým nenechal ani v najmenšom prerušiť, ale hovoril ďalej. Bol som asi 5 metrov od neho … Hej, pozrel sa na hodinky … ale nie kvôli volaniu muezína … takýto žurnalizmus je nečestný!“ -zg-

Vatikánski experti: Demokracia v Európe v ohrození

Vatikán, 2.5.2017 (KAP) 020 524 – Od piatku do utorka sa vo Vatikáne konala konferencia Pápežskej akadémie pre sociálne vedy s názvom: „K participačnej spoločnosti – Nové cesty k sociálnej a kultúrnej integrácii“. Prezidentkou tohto grémia vedcov je britská sociologička Margaret Archerová.
Experti vyjadrili starosť z klesajúcej sociálnej súdržnosti v mnohých krajinách sveta. Zvlášť v Európe a Amerike, kde stredná vrstva prežíva krízu, čím je ohrozené demokratické spolupôsobenie, ako uviedli experti na záver konferencie Pápežskej akadémie sociálnych vied v utorok vo Vatikáne. Rastúca sociálna fragmentácia a „súčasná neschopnosť politických systémov viesť spoločnosť“ vytvárajú predpoklady spoločenskej dezintegrácie. Za týchto podmienok je stále ťažšie uskutočňovať formy sociálnej účasti založené na zásadách solidarity a bratstva.
Ako centrálny faktor účasti obyvateľstva na živote krajín akadémia považuje nerovnosť medzi elitami a širokými vrstvami obyvateľstva. Vzhľadom na delenie blahobytu a životných šancí sú enormné rozdiely medzi národmi. V Európe a Amerike je stredná vrstva „povážlivo oslabená“, no posilňuje sa napríklad v Indii alebo Číne. Kde však trpí stredná vrstva, „tam je participačná demokracia v nebezpečenstve“, ako uvádza akadémia.
Medzi príčinami trendu úpadku uviedli vedci okrem „krízy politickej reprezentácie“ a sociálnej nerovnosti aj globálnu demografickú nerovnováhu, rastúcu migráciu a vysoký počet utečencov. Úlohu zohráva aj vplyv informačnej techniky a médií a pôsobia tu aj kultúrne a náboženské konflikty.
Pápež František poslal konferencii v piatok posolstvo. Vyslovil sa za „bratstvo ako regulačný princíp hospodárskeho poriadku“ a vyzdvihol hodnotu práce. Práca nie je iba právom, ale ponajprv „nepotlačiteľnou potrebou človeka“.

Prof. Schambeck sa vyslovil za prijímanie utečencov
Na konferencii odzneli aj reakcie na utečeneckú krízu a z toho vyplývajúce výzvy pre integračnú politiku. Malé Rakúsko napríklad je od r. 2016 v porovnaní s počtom obyvateľstva utečencami najsilnejšie zaťaženým štátom EÚ, ako povedal bývalý predseda Spolkovej rady Rakúska Prof. Herbert Schambeck, člen Pápežskej akadémie sociálnych vied. Načrtol opatrenia, ktorými Rakúsko redukuje tlak utečencov. Sú to: „azyl na dobu určitú“, rozšírenie zoznamu bezpečných štátov, požiadavka dobrovoľného návratu, či horná hranica prijímania azylantov, no aj prispôsobenie sociálnej pomoci, či integračný zákon, ktorý má zabezpečiť rešpektovanie rakúskej spoločnosti a poriadok hodnôt – ten sa realizuje povinnosťou konať verejnoprospešné práce.
Pre úspešnú integráciu veľkého počtu cudzincov je zvlášť dôležité, aby dodržiavali platné pravidlá, ako zdôraznil právnik. K tomu patrí „vedúca kultúra“ vychádzajúca z kresťansko-židovského základu hodnôt v tradícii osvietenstva. Prof. Schambeck:
„V nijakom prípade nesmie dôjsť k plazivému spätnému vývoju spoločensko-politických výdobytkov ako sú: rovnoprávnosť mužov a žien, sexuálne sebaurčenie, úcta k vlastníctvu iného, či sekularizácia skrze falošne chápanú toleranciu.“ –zg-

Kongres o Matke ustavičnej pomoci v Madride

Madrid, 2.5.2017 (TK KBS) 020 523 – V stredu 3. mája sa začne európsky kongres o Matke ustavičnej pomoci v Madride. Potrvá do nedele 7. mája. Toto podujatie nadviaže na kongres v Manile, ktorý trval od 24. do 28. apríla. Na kongrese sa zúčastnia aj zástupcovia provincie Bratislava – Praha a viceprovincie Michalovce.
Špecifikom tohto kongresu je snaha odpovedať na kultúrne výzvy dnešných čias. Zatiaľ čo dôraz podobných kongresov sa sústredil predovšetkým na dejinný vývoj úcty k Matke ustavičnej pomoci, hlavným cieľom tohto kongresu je inšpirovať účastníkov podujatia pre komunikovanie radostnej zvesti a mariánskej úcty pre súčasnosť. Stretnutie chce okrem prednášok poskytnúť veľký priestor na vzájomné obohatenie a zdieľanie skúseností a nových osvedčených iniciatív na podporu mariánskej úcty.
Na kongrese vystúpi generálny predstavený redemptoristov, P. Michael Brehl a mnoho ďalších rečníkov. Okrem každodenného slávenia Eucharistie je každý deň vyhradený čas na modlitbu pri ikone. V úvodných prednáškach sa rečníci dotknú mariánskych koreňov redemptoristickej spirituality, významu ikon a originalite ikony Matky ustavičnej ikony, ktorá je aj viditeľným znakom milosrdenstva. Druhá časť prednášok bude zameraná na modlitbu a kontempláciu pred ikonou a nové spôsoby evanjelizácie prostredníctvom ikony.
Podrobný program podujatia nájdete TU

Relikvie sv. Mikuláša z Bari na „púti“ do Ruska

Moskva, 2.5.2017 (kath.net/KAP) 020 522 – Nové „svetlo“ v ekumenickom procese zbližovania Rímskokatolíckej a Ruskej pravoslávnej cirkvi: Časť relikvií sv. Mikuláša uchovávaných v Bazilike sv. Mikuláša v talianskom Bari 21. mája privezú do Ruska. Veriaci budú mať možnosť do 28. júla uctiť si relikvie v pravoslávnych katedrálach v Moskve a v Petrohrade. Oznámila to nadácia „Pro Oriente“ v pondelok. Púť relikvií do Ruska dohodli na stretnutí pápeža Františka s patriarchom Kyrilom 12. februára 2016 v Havane.
Vedúci Úradu Moskovského patriarchátu pre zahraničie, metropolita Hilarion (Alfejev), označil túto púť relikvií ako „jedinečnú udalosť“, keďže 930 rokov relikvie biskupa z Myrny ešte nikdy neopustili Baziliku sv. Mikuláša v Bari. „Prítomnosť relikvií svätca v Rusku má veľký duchovný význam,“ povedal metropolita.
Svätého Mikuláša si Pravoslávna cirkev od vekov zvlášť uctieva. Od konca komunizmu putujú znova každoročne tisíce Rusov do Bari, ako to bolo zvykom aj do prvej svetovej vojny. Ale pre väčšinu Rusov je takáto púť nemožná, preto sa v Havane dohodlo privezenie relikvií sv. Mikuláša do Ruska.
Vystavenie relikvií sa začne 21. mája, v predvečer v Moskovskom patriarcháte sláveného sviatku „Prenesenia relikvií sv. Mikuláša z Myry do Bari“. Metropolita Hilarion žurnalistom pripomenul historické pozadie sviatku:
„Relikvie boli pôvodne uchovávané a uctievané v domovskom a biskupskom meste svätca, v Myre v Lýkii v juhozápadnej Anatólii – (dnes Demre). Od 8. storočia bola Myra stále znova ohrozovaná moslimskými prepadmi. V Benátkach a Bari sa neskôr rozhodlo previezť relikvie do Talianska. V r. 1087 prišla delegácia z Bari do Myry a ponúkla mníchom 300 zlatých za prenechanie relikviára. Keď mnísi odmietli, siahlo sa k násiliu, delegácia sa zmocnila relikvií a preniesla ich do Bari. Asi tretina relikvií zostala v Myre a neskôr ju benátski žoldnieri uniesli do Benátok.
Aj keď vtedy išlo o krádež, o niečo neskôr zaviedli v Rusku sviatok „Prenesenia relikvií sv. Mikuláša z Myry do Bari,“ ako povedal Hilarion: „Keby totiž relikvie boli zostali v Myre, mohli byť zničené, ako sa to stalo v toľkých kresťanských svätyniach v celej Malej Ázii.“ –zg-

Belgicko: Rehoľníci už nevylučujú eutanáziu

Belgicko, 2.5.2017 (kath.net) 020 521 – Belgická rehoľná vetva „Broeders van Liefde“ (Milosrdní bratia) už vo vlastných nemocniciach nevylučuje eutanáziu. Informovala o tom „CWNews“. Na webovej stránke oznámili, že chcú rešpektovať „slobodu“ lekárov a pacientov, ktorí by ju chceli vykonať. René Stockmann, belgický zakladateľ rehole, ktorá má v Belgicku na starosti vyše 5000 pacientov, prejavuje z tohto rozhodnutia sklamanie: „Toto rozhodnutie je v rozpore so zásadami rehole!“
„Broeders van Liefde“ nemajú s „Milosrdnými bratmi“ v iných krajinách nič do činenia. –zg-

Bavorský biskup: Cirkev potrebuje novú kultúru

Pasov-Viedeň, 1.5.2017 (KAP) 020 520 – Za novú cirkevnú „kultúru vítania ľudí“ sa vyslovil pasovský diecézny biskup Štefan Oster. „V Amerike alebo aj inde, kde Cirkev rastie, je heslom ‘belonging before believing’ (patriť pred veriť) – teda: „Je v prvom rade pekné, že si tu,“ povedal Oster v interview pre „Don Bosco Magazin“. „Klasické cirkevné štruktúry však idú opačnou cestou vo vzťahu napríklad k mládeži: „Najprv sa musíš riadne správať, potom možno tiež budeš patriť k nám.“ Myslím si, že vec musíme obrátiť, doširoka sa otvoriť, aj vyjsť von a povedať: Poďte všetci k nám, máme priestory, kde môžete žiť a potom vás uvedieme ďalej do srdca viery,“ hovorí salezián biskup Oster a predseda Komisie pre mládež pri BKN.
„Potrebné sú nové miesta cirkevnej práce s mládežou, na ktorých sa hlása Evanjelium. Ja si totiž kladiem otázku, či to ešte vôbec robíme, alebo či nehlásame akýsi druh humanizmu a láskavosti a nezamieňame to s kresťanstvom! Sú potrebné nové formy spoločnej modlitby a rozhovorov o viere.“ V centre musí byť vždy osoba a nie otázka inštitúcie: „Boh povoláva najprv ľudí a nie inštitúcie. Iste, treba aj štruktúry na cielenú pastoráciu mladých, ale dôležitejšie sú ponajprv osoby – aj nositelia úradov – ktorí sú presvedčiví.“
„Ľudová cirkev“ je naďalej dôležitá, ale vzhľadom na prácu s mládežou má aj tienisté stránky,“ ako povedal biskup. Napríklad tam, kde sa duchovná úroveň prispôsobuje „priemernému veriacemu“ a už tu nie sú zásadné vedomosti o viere, ako napr. o hodnote Eucharistie.
Od vatikánskej synody biskupov o mládeži v r. 2018 si biskup sľubuje „prehĺbené vzdelávanie povedomia“ u všetkých, ktorí sú aktívni v práci s mládežou. „Možno nájdeme aj odpovede na otázky, či písomne zdokumentované dobré príklady toho, čo mladí dnes skutočne hľadajú alebo potrebujú, ako im môžeme pomôcť nájsť vieru.“ –zg-

Akadémia k 90. narodeninám Benedikta XVI.

Mníchov, 1.5.2017 (KAP/KNA) 020 519

Ak chce Európa prežiť, musí celkom vedome hľadať svoju dušu“.
Táto výzva Jozefa Ratzinger pochádza z r. 2005. Niekoľko dní predtým, ako kardinál vyšiel z konkláve ako pápež Benedikt XVI. uverejnili úryvky z jeho knihy „Hodnoty v prelomovej dobe“. Veriacich kresťanov v nej vyzval, aby sa chápali ako tvorivá menšina: „Kresťania majú prispievať k tomu, aby Európa to najlepšie zo svojho dedičstva znova získala a tým slúžila celému ľudstvu.“
Táto jeho téma výrazne rezonuje dodnes. K 90. narodeninám Benedikta XVI. usporiadala v Mníchove Katolícka akadémia v Bavorsku konferenciu s názvom: „Európa – kresťanská?“ Zorganizovala ju spolu s Inštitútom pápeža Benedikta XVI. a nadáciou „Joseph Ratzinger/Papst Benedikt XVI.“
Kardinál Reinhard Marx v úvode zdôraznil, že treba ozrejmiť, aký poklad „my ako kresťania musíme do Európy vnášať“. „K tomu patrí, že všetci ľudia, ako Božie deti, sú schopní vychádzať si v ústrety. Pretože kresťanstvo je rozumom riadené osvietenstvo.“
Bývalý ústavný sudca Udo Di Fabio povedal, že Európa hľadá v súčasnosti svoju „ideu“. „Historické, filozofické a náboženské korene sa nám stratili z dohľadu. Na začiatku spoločnej Európy stála čisto funkčná idea vnútorného trhu. No natrvalo je také racionálne jadro primálo. Dosiahnuť treba opäť srdcia ľudí.“
Európa je dnes kontinent, v ktorom nikoho ku viere nenútia, ako zdôraznil Thomas Söding, katolícky biblista z Bochumi. V tom spočíva šanca napriek tomu „vsadiť na vieru, bez zabudnutia na kladenie otázok, bez potláčania viery“. „Tá šanca sa však premrhá, ak cirkvi nebudú zmierené so sebou. Ešte stále chýba jasný hlas spojeného kresťanstva Európy.“
„Bez kresťanských politikov ako Schumann, de Gasperi a Adenauer by nikdy nebola európska mierová únia. Bez kresťanstva stráca Európa dušu,“ napomína novozákonný teológ. „S ním sa však môže znova vyvinúť na hodnotové spoločenstvo. Európa potrebuje duchovné a etické zdroje naliehavejšie ako kedykoľvek predtým.“
Andrej Cilerdzic, srbsko-pravoslávny biskup Rakúska, Švajčiarska a Talianska zdôraznil ekumenizmus: „Iba spoločne môžu cirkvi pomáhať tlmiť spoločenské a politické konflikty. Ak ukážu, že dialóg môže prekonať citlivé protiklady, môže sa ekumenizmus rozhodujúco pomôcť svetu pri hľadaní únosných foriem pokojného spoločenstva v 21. storočí.“ …
Podpredseda nemeckého parlamentu, Johannes Singhammer (CSU), konštatoval, že Európa musí znova objaviť svoj zmysel. „Už Ján Pavol II. po páde totalitných systémov požadoval, aby Európa znova našla svoje korene. Podľa týchto ideálov musí budovať svoju budúcnosť. Benedikt XVI. túto cestu presne opísal,“ povedal Singhammer. „Za to mu patrí naše ´Pán Boh zaplať´.“ –zg-

Švédsko: Požiar vo veľkej mešite

Štokholm, 01.05.2017 (KAP/KNA) 020 518 – Vo Švédsku založili požiar vo veľkej mešite pri Štokholme. Nikto nebol zranený, no centrum „Imam Ali Islamic Center“ bolo do tretiny zničené. Polícia predpokladá, že v budove vo švédskej Järfälle bol zvonku založený požiar.
V čase požiaru boli v šiitskej mešite štyria ľudia. Podľa večerníka „Aftonbladet“ kamera zachytila krátko pred vypuknutím požiaru podozrivú osobu. Okrem toho boli už minulý týždeň hrozby voči mešite.
Hovorca mešity, Akil Zahiri, vyjadril nádej, že už v piatok sa bude dať znova konať modlitby v nepoškodenej časti budovy. Pozemok je v súčasnosti uzavretý, polícia prípad vyšetruje. –zg-

Kardinál Ouellet otvára jubilejnú púť do Kevelaeru

Münster, 01.5.2017 (KAP/KNA) 020 517 – Tromi symbolickými údermi na portál mariánskej baziliky otvoril kardinál Marc Ouellet, prefekt Kongregácie pre biskupov, tohoročnú pútnickú sezónu v známom nemeckom pútnickom mieste Kevelaer. Kardinál pritom podľa tradície vyslovil v nemčine, latinčine a holandčine slová: „Otvorte brány Kristovmu Srdcu, Vykupiteľovi.“ Toto mariánske pútnické miesto na holandských hraniciach je po bavorskom Altöttingu druhým najväčším v Nemecku. Tento rok slávi 375. jubileum.

Kardinál slávil svätú omšu s biskupom z Münsteru Felixom Gennom. Každoročne prichádza asi 800 000 pútnikov k milostivému obrazu „Tešiteľky zarmútených“. Púť vznikla v r. 1642 počas 30-ročnej vojny. Mesto a miestna fara požiadali, aby sa púť zaradila do národného zoznamu nemateriálneho kultúrneho dedičstva.
Vyvrcholením jubilejných osláv bude slávnostný týždeň 31.5. – 11.6. Na programe sú sväté omše, hudobné podujatia, výstavy a premiéra mariánskej hry. Na svätú omšu 3. júna vyslal pápež František ako svojho delegáta nemeckého kardinála Karla-Jozefa Raubera.
História: Na Vianoce 1641 počul kupec Hendrick Busman trikrát tajomnú výzvu: „Na tomto mieste mi máš postaviť kaplnku!“ Busman sa práve modlil na križovatke ciest z Weeze do Geldernu pred krížom proti krupobitiu pri Kevelaeri. Spočiatku hlas vyhodil z hlavy, no napokon, hoci chudobný, toto poslanie splnil. Mesiac pred Turícami totiž videla jeho domáca Mechel v noci veľké žiarivé svetlo s obrazom kaplnky a v nej obrázok Panny Márie z Luxemburgu, ktorý nedávno videla v ruke dvoch vojakov. Tí ho chceli Mechel predať, no bol jej pridrahý. Tak začal Hendrick veci viac veriť a poslal manželku k vojakom, aby obrázok doniesla.
Spočiatku sa obrázok uchovával a uctieval v Gelderne. Synoda vo Venlo, v r. 1647 zjavenie preverila a dosť rýchlo uznala Kevelaer ako pútnické miesto.
Hendrick Busman opisuje začiatok púti takto: „Kapucíni a farnosť žiadali, aby sa obrázok priniesol v procesii do Kevelaeru. No nestalo sa. Avšak páter z Kevelaeru na Tichú sobotu večer koncom mája 1642 obrázok priniesol a postavil do maličkej stĺpovej kaplnky postavenej podľa nočného zjavenia. Ku kaplnke prišlo hneď množstvo ľudí z celého okolia. A stali sa tu aj mnohé zázraky, ktoré sú zaznamenané.

Na obrázku je kupec Hendrick Busman so ženou, farár Kostola sv. Antona, Johannes Schink, kapucínom z Geldernu a jedným z vojakov a aj prví pútnici. Keď Hendrick zomrel, bolo chodilo do Kevelaeru už množstvo pútnikov – jeho pohreb bol 14. marca 1649.
V protokole synody sa uvádza: „Ja, Hendrick Busman, prisahám, že všetko sa stalo tak, ako som opísal. Hovorím to na väčšiu Božiu slávu aj jeho najsvätejšej Matky a Panny.“ Svedectvo spečatil Hendrick Busman s manželkou nápisom vrytým do základného kameňa. Je tam dodnes s erbom a vetou z Magnificatu.

Okolo jednoduchého stĺpovej kaplnky postavili v r. 1654 krásnu šesťhrannú milostivú kaplnku. –zg-

Kyjev dostane nového katolíckeho biskupa

Kyjev, 30.4.2017 (KAP) 020 516 – Pápež František menoval nového biskupa pre Diecézu Kyjev-Šitomir. Novým vrchným pastierom rímsko-katolíkov bude Vitaly Krivickij, SDB (44), ako oznámil Vatikán v nedeľu. Doteraz bol farárom v rodnom meste Odese. Biskupský stolec diecézy bol vakantný, odkedy jeho predchodca arcibiskup Petru Herkulan Malchuk v máji minulého roka prekvapivo zomrel vo veku 50 rokov. Prechodne diecézu viedol biskup z Lutska, Vitalij Skomarovskyj (53).
Rímskokatolícka Diecéza Kyjev-Šitomir má 220 000 veriacich. Okrem toho je tu aj Veľko-arcibiskupstvo Kyjev-Halyč Ukrajinskej grécko-katolíckej cirkvi s 500 000 katolíkmi. Ich arcibiskupom je Svjatoslav Ševčuk (46).-zg-

Portugalsko: Svetoznáma socha J. F. Thedima

V r. 1920 José F. Thedim (1892-1971) vo Fatime vyrezal prvú sochu

Lisabon, 30.4.2017 (kath.net/ KAP) 020 515 – Keď pápež František pocestuje 12. mája do Fatimy, tak to bude istým spôsobom aj oplatenie návštevy svetoznámej sochy vo Vatikáne. Socha Fatimskej Panny Márie prišla do Vatikánu 13. októbra 2013 po tretí raz. Slávenie so sochou na Námestí sv. Petra bolo vtedy jedným z vrcholov rímskeho programu „Roku viery“ 2012/13, ktorý vyhlásil pápež Benedikt XVI. a ktorý pápež František uzavrel. Socha bola vtedy v Ríme štyri dni. Dopravili ju mimoriadnym lietadlom portugalských aerolínií TAP.
Po prvý raz priniesli sochu Fatimskej Panny Márie, v ktorej korune je zapracovaná guľka Ali Agcu z atentátu na pápeža Jána Pavla II. v r. 1981, do Ríma vo Svätom jubilejnom roku 2000. Druhá návšteva sa konala v r. 2006 pri príležitosti 25. výročia atentátu na pápeža.
V pamätný deň 13. mája 2006 prepravili sochu Panny Márie letecky do Ríma a helikoptérou ju dopravili do Anjelského hradu. V slávnostnej procesii ju potom niesli za účasti asi 20 000 veriacich na Námestie sv. Petra, kde deti vypustili 1000 žltých a modrých balónikov.
História sochy sa začína v r. 1920, keď prišiel sochár José Ferreira Thedim (1892-1971) do Fatimy a vyrezal 110 cm vysokú sochu z brazílskeho cédrového dreva. Najprv však získal inštrukcie od vtedy 13-ročnej vizionárky Lucie dos Santos, ktorá jediná z troch detí žila.
Thedim navštívil Luciu aj v r. 1946 v kláštore v Tuy. Nechal si od nej nanovo opísať detaily o obraze Božej Matky, ktorá sa jej zjavila a spoločne so svojím žiakom Joaquimom Oliveirom, zhotovil detailnú sochu, tento raz z kameňa. Je to dnešná originálna socha, ktorá v r. 1981 dostala do koruny guľku z atentátu. Stojí v Kaplnke zjavenia, ktorú pápež na počiatku svätej omše 13. mája navštívi.
Podľa inštrukcií sestry Lucie vytvorili Thedim a Oliveira v tom istom roku 1947 aj prvú pútnickú sochu Fatimskej Panny Márie. Odvtedy precestovala celý svet a všade prinášala posolstvo pokoja a lásky.
Iniciatíva vytvorenia pútnickej sochy vyšla krátko po konci druhej svetovej vojny od berlínskeho farára. Ten navrhol, aby socha Panny Márie z Fatimy precestovala všetky hlavné a biskupské mestá Európy až po hranice Ruska. Idey sa v apríli 1946 znovu chytil luxemburský zástupca Medzinárodnej rady katolíckych ženských mládežníckych spoločenstiev a v ďalšom roku sa začala prvá púť. Pútnická socha pricestovala odvtedy do viac ako 100 krajín, medzi nimi do USA, Ruska aj Číny. –zg-

Katolícke ženské zväzy žiadajú diakonky

Stuttgart, 30.04.2017 (KAP) 020 514 – Katolícke ženské zväzy v Nemecku žiadajú pripustenie žien k úradom vysviacky. Na konferencii na „Deň diakonky 2017“ v sobotu v Stuttgarte podľa správy nemeckej katolíckej agentúry KNA vyhlásili, že trpezlivosť v tejto otázke „je takmer vyčerpaná“! Organizátormi konferencie v Akadémii Diecézy Rottenburg-Stuttgart boli: Katolícke spoločenstvo žien Nemecka (kfd), Katolícky nemecký zväz žien (KDFB), Centrálny výbor nemeckých katolíkov (ZdK) a Sieť diakonátu ženy. Na podujatie pozvali aj viacerých biskupov, ako povedala riaditeľka akadémie Verona Wodtke-Wernerová, no všetci sa ospravedlnili.
Emeritný dogmatik Peter Hünermann z Tübingenu informoval, že pápežovi Františkovi minulý rok v osobnom rozhovore odporúčal, aby dal preskúmať možnosť pripustenia žien k úradu diakoniek z historického hľadiska. Také preskúmanie František už inicioval. Hünermann vyjadril nádej, že pritom vznikne „zaoblený obraz“ o histórii Cirkvi. Wodtke-Wernerová položila otázku, či pripustenie žien k úradom nie je témou iba preto, že „vzhľadom na nedostatok kňazov je stále ťažšie nájsť personál pre prácu vo farnostiach“. „Ženy by potom opäť mali iba funkciu nejakých náhradníkov“.
Vo vyhlásení organizátorov sa ďalej uvádza, že „Cirkev musí ženy zahrnúť do úradov vysviacky, ak chce mať budúcnosť“. Organizátori ďakujú pápežovi, lebo povzbudil biskupov, aby na miestnej úrovni testovali nové formy pastorácie. „Tejto možnosti by sa však mali nemeckí biskupi aj venovať!“

„Do Ríma poslať odvážne návrhy“
V diskusii podpredsedníčka ZdK Claudia Lücking-Michelová povedala: „V ostatných rokoch sa síce veľa pohlo, no situácia žien v Cirkvi ešte dlho nie je dobrá.“ Poradca podnikania Thomas von Mitschke-Collande vyzval nemeckých biskupov, „aby robili, čo povedal šéf koncernu – a síce poslali do Ríma odvážne návrhy“.
Cirkevný historik Hubert Wolf označil ako historicky doložené, že v priebehu cirkevných dejín „existovali diakonky v rôznych formách“. Katolíčka Bettina Jaraschová z predsedníctva Strany zelených zdôraznila, že „muži sa s mocou nikdy dobrovoľne nepodelia“. Generálna predstavená františkánok z Oberzelleru, Katharina Ganzová, položila otázku, „čo nemeckej cirkvi skutočne bráni požiadať vo Vatikáne o pripustenie žien do úradu diakoniek?“
Úrad diakoniek je jedným z najstarších v Cirkvi. Sprvu sa diakonky starali o chudobných a ošetrovali chorých alebo pracovali ako pomocníčky biskupov. Keďže dnes sa vysviacka na diakona chápe ako prvý stupeň na ceste ku kňazskej vysviacke, odmieta sa účasť žien s argumentom, že ženy nesmú byť ani kňazkami. –zg-

Prenasledovanie kresťanov v Rusku?

Korntal, 29.4.2017 (kath.net) 020 513 – Evanjelickí kresťania v Rusku sa sťažujú, že ich vláda robí stále silnejšiu politiku proti náboženstvám, ako to boli zvyknutí od bývalých komunistických mocnárov. Informovali o tom cirkevní predstavitelia na výročnej konferencii Misijného zväzu „Svetlo na východe“, ako napísala agentúra „idea“. Na konferencii informoval vedúci ruskej partnerskej organizácie Pjotr Luničkin a povedal:
„Nečakaná náboženská sloboda po rozpade Sovietskeho zväzu sa očividne končí. Už sa nesmú sláviť omše v bytoch alebo kanceláriách, ale iba v náboženských budovách.“ Hovoril o „bezbožných ľuďoch vo vedení štátu, ktorí schválili antiteroristický zákon, ktorý je zameraný proti evanjelickým kresťanom.
„Knihy, ktoré sa odovzdávajú ďalej, sa musia jednotlivo opatriť pečiatkou, ktorá obsahuje celý názov za jej šírenie zodpovednej organizácie. Inak hrozia súkromným osobám pokuty do 100 eur a organizáciám do 20 000 eur. Také zákony neexistovali ani keď boli pri kormidle ateisti,“ povedal Luničkin.
Napriek týmto prísnym zákonom však ešte nemožno hovoriť o systematickom prenasledovaní kresťanov. Aj v médiách cítiť silné burcovanie proti nim – protestantov porovnávajú s teroristami a označujú ich za nepriateľov národa a špiónov USA! Na niektorých miestach boli evanjelické budovy vyrabované a podpálené neznámymi ľuďmi. Polícia však nevyvíja nijaké zvláštne úsilie, aby páchateľov dolapila, ako povedal Luničkin. –zg-

Kardinál varuje pred návratom uzavretých štátov

Frankfurt, 29.04.2017 (KAP) 020 512 – Nemecký kardinál Reinhard Marx vyzval k rozhodnému zasadzovaniu sa za otvorenú demokratickú a pluralistickú Európu:
„To je síce zložité a náročné, ale všetky alternatívy budú v konečnom dôsledku ohrozovať slobodu a potom aj ničiť,“ napísal predseda Biskupskej konferencie Nemecka (BKN) v príspevku pre noviny „Frankfurter Rundschau“ zo soboty. „Návrat k uzavretým spoločnostiam nie je možný, ani žiadúci, A návrat k tomu nacionálnemu, k tomu uzavretému, nie je ani nijakou kresťanskou opciou.“
Pri všetkých výzvach nesmie Európa zostať stáť a točiť sa len okolo seba. „Európania majú morálnu zodpovednosť za svet, za chudobnejšie krajiny, za zachovanie stvorenstva a obmedzenie klimatických zmien.“ Reč o hodnotovom spoločenstve sa osvedčuje v tom, aký prínos poskytuje k zlepšeniu sveta a ako povzbudzuje ku kultúre zodpovednej slobody na celom svete.“
„Brexit“ kladie zásadné otázky EÚ a je symptómom hlbokej krízy, ako zdôraznil mníchovský arcibiskup, ktorý je aj predsedom Komisie európskych biskupských konferencií (COMECE). „No zvaľovať vinu na Brusel je krátkozraké, ak nie úplne mimo. V ostatných rokoch najmä členské štáty dokázali, že nie sú schopné, alebo len veľmi pomaly, dospieť ku spoločným riešeniam. Európske výsledky nestroskotali na inštitúciách EÚ ale na národných egoizmoch.“

Proti pravicovému a ľavicovému populizmu
Naliehavo varoval kardinál Marx pred nacionalizmom šíriacim sa krížom cez všetky krajiny. Uviedol pritom populistické úsilie vo východnej aj západnej Európe, „kde pravicové straty predvádzajú divadlo bojov s islamom a odvolávajú sa na kultúru kresťanstva“. Kritizoval však aj „ľavicové populistické snahy v južnej Európe, ktoré ponúkajú jednoduché sociálne riešenia pre hospodárske problémy“.
Vzhľadom na zložité problémy hľadajú niektorí spásu v návrate k nacionalistickým riešeniam a v „jednoduchých systémoch uzavretých spoločností v etnickej koherentnosti a v jednoznačnom náboženskom spolunažívaní“, ako uviedol kardinál. –zg-

* * * * * * *

K FATIMSKEJ PANNE MÁRII:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniame, Obetujeme ti najsvätejšie Telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánku. Pre jeho nekonečné zásluhy ťa prosíme, odpusť nám všetky hriechy. A nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom i nepriateľom.
Pokorne ťa prosíme, odpusť nám všetky urážky, ktorých sa ti denne od nás dostáva. Odpusť nám aj tie, ktorými sme urazili Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré ťa tak veľmi miluje.
Jej prostredníctvom ti obetujeme naše modlitby, obety a všetky dobré skutky ako náhradu za neprávosti, spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Obetujeme ich tiež za našu mládež, jej rodičov a vychovávateľov. Prijmi ich aj za obrátenie hriešnikov, pohanov a našich bratov žijúcich v blude.
Vrúcne ťa prosíme, daj nám svätých kňazov, biskupov a apoštolov. Zveľaďuj a chráň svoje dielo, aby sme jednotne a horlivo pracovali za rozšírení Božieho kráľovstva na zemi. Nech sa vždy stane tvoja svätá vôľa.
Odovzdávame sa ti, obetujeme a zasväcujeme v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
Dopraj nám všetky milosti. Daj, aby sme ťa lepšie poznali a z lásky ti slúžili. Zmiluj sa nad dušami v očistci.
Nakoniec ti vrúcne ďakujeme, za všetko, čím si obdaril našu dušu a naše telo.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, buď nám spásou. Kráľovná presvätého ruženca, oroduj za nás. Amen.
(S povolením cirk. vrchnosti Nitra č.1285/46)

K DUCHU SVÄTÉMU: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)

Sv. MICHAL ARCHANJEL, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen. Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *