Pápež je pápež – modlime sa za neho!

Vatikán, 25.4.2017 (kath.net/pw) Utečenecké tábory sú bránou na prežitie tých, ktorí sú doma prenasledovaní, či dokonca ohrození na živote. Pri všetkej dráme sú znamením nádeje. Koncentračný tábor je smrteľný – vždy! Pomaly si zvykáme, že pápež svojimi nechránenými príhovormi vyrába jednu netaktnosť za druhou. Raz je to úder do tváre tomu, kto uráža Cirkev, raz majú rodičia biť svoje deti

s dôstojnosťou a nemajú sa množiť ako králiky, teraz zasa porovnanie juhoeurópskych utečeneckých táborov s koncentračnými tábormi nacistov. To zachádza priďaleko. Už sa právom sťažujú židovské organizácie na toto nevýslovné porovnanie.

Niet pochýb, že na hraniciach Európy je humanitárna katastrofa neustálym nebezpečenstvom. Stále prichádzajú utečenci vo veľkých počtoch. Hľadajú cestu na sever a západ, lebo dúfajú v lepší život v Európe. Pápež to právom pranieruje. Demografická katastrofa, ktorá je pred nami, sa už pomaly nedá zastaviť. Národy západnej Európy zanikajú. Nijaké deti, nijaká viera, dekadentný štýl života a nakoniec rozpad základnej bunky spoločnosti – rodiny. Tu už nie je veľa nádeje. Pápež to nazýva samovraždou a má pravdu, aj keď je to nevhodné. Pápež už často prejavil, čo si o Európe myslí: Nemá ju za nič.

Iba tak dokážeme pochopiť, ako mohlo vzniknúť porovnanie s koncentračným táborom. Argumentačný reťazec je jednoduchý. Európske národy páchajú demografickú samovraždu a financujú svoj dekadentný život vykorisťovaním chudobných krajín tretieho sveta. Chudobní, ktorých vojny a prenasledovanie vyplavilo na európske hranice, sa sústreďujú v táboroch a tam troskotajú. Pápež si nás neváži, ani náš život a naše tradície. Stále viac sa ukazuje, že nám nedôveruje a nič rozumné od nás nečaká. To je poľutovaniahodné. Musíme to vziať na vedomie. Porovnanie s koncentrákom však zostáva neprijateľné.

Svätý Otec Európanom viac menej podsúva aktívne alebo trpené vyhladzovanie utečencov v táboroch. Také porovnanie je v zásade neznesiteľné. Pritom pápež ešte aj rozbíja jednotu krajín Európy, tým, že Juhoeurópanov chváli za veľkodušnosť. Platca daní na severe Európy sa pýta, odkiaľ pochádzajú peniaze na financovanie táborov? Veď je to hospodárska sila európskych krajín, ktorá to z veľkej časti financuje.

Možno kritizovať postup. Je dôvod pýtať sa na európske právne normy a možno sa kriticky pozerať na Lesbos, Lampedusu atď. To sa však nesmie bez otázky o príčinách migrácie. Problém migrácie, to by si mal uvedomiť aj pápež, sa nevyrieši v južnej, ani v severnej Európe. Proti migrácii treba bojovať tam, kde vzniká. Ukončiť vojny, pomáhať v hospodárskej núdzi a zakázať prenasledovanie. Mierne koncepcie medzinárodných organizácií ako EÚ alebo OSN, v čase vojny možno aj NATO, sa majú preveriť a nahradiť účinnými opatreniami. Za to sa oplatí bojovať. Neustálym urážaním Európanov a ich ignorovaním ich však za partnerov nezíska. Európa musí migráciu zvládnuť a musí sa problematike postaviť. Vymierajúce obyvateľstvo produkuje prázdne priestory. Prázdne priestory v hospodársky silných krajinách produkujú migračný tlak. To bolo v histórii ľudstva už vždy tak. Mohli by sme sa pokúsiť migráciu usmerňovať. To v súčasnosti nenachádza väčšinu. To je problém. Môžeme však aj čakať ešte 50 rokov, potom tu máme migračné vojny, ktoré z okrajov Európy preniknú do hlavných krajín. To sú vojny, ktoré my Európania napriek hospodárskej sile a technike už nebudeme môcť vyhrať. Pápež má pravdu, ak Európanov pred tým varuje. No nie je jeho právo Európanov urážať, pokorovať, alebo diskriminovať porovnávaním s koncentrákmi.

Možno uveriť, že to nie je jeho úmyslom, no potom by mal konečne prejsť k tomu, že sa bude držať rukopisov a príhovory odsúhlasí s odborníkmi v kúrii. Voľné neviazané rečnenie pácha priveľa škody a škodí jemu a tým aj Cirkvi. Nemožno to stále znova ospravedlňovať. Aj pápežovi verní vo Vatikáne a inde dosiahnu niekedy svoje hranice. Koncentračné tábory, to by musel pápežovi niekto raz vysvetliť, je pojem, na ktorý sa v Európe najlepšie nesiaha, ani len pinzetou. Verejne to vysloviť môže byť verbálnou samovraždou. V Európe platí stále ešte nezrovnateľnosť s holokaustom. To musí akceptovať aj pápež.

Svätý Otec má tento týždeň pred sebou náročnú cestu do Egypta. Na túto cestu nepotrebuje hnev, ale podporu všetkých katolíkov najmä v modlitbe. Tej sa mu má dostať. Nemajú mu ju odoprieť najmä tí, ktorých s peknou pravidelnosťou rozhorčuje. Pápež je pápež.

Naučme sa od pružnosti hodnostárov vo Vatikáne podporovať pápeža aj vtedy, keď ich ignoruje, či dokonca verejne potupuje. To je duchovná veľkosť, ktorá hľadá svoju obdobu.

Komentár Petra Winnemöllera

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *