Prečo sa exorcisti pýtajú diablov na meno

Rím, 21.4.2017 (http://aleteia.org/2017/04/05/why-do-exorcists-ask-demons-to-reveal-their-names/4 /kath.net/jg) 020 484 –

 „Keď sa diabol prejavil, mal som dojem, že som obklopený pýchou, akoby to bol dym alebo hmla!“

 V tomto interview portálu „Aleteia“ s exorcistom Césarom Truquim z Churskej diecézy vo Švajčiarsku sa dozvieme, že diabol nie je všade – ale určite ho nechoďme ani výslovne hľadať …

V našej modernej mentalite téma exorcizmu a posadnutosti diablom zvyčajne vyvolá reakciu medzi fascináciou a prejavom otvorenej neuveriteľnosti. Domnievame sa, že je to téma pre filmy, no dáva nám to aj zamyslieť sa.

Pre Katolícku cirkev je však exorcizmus niečím, čo sa riadi knihou obradov. De exorcismis et supplicationibus quibusdam (Obrad  exorcizmu a modlitieb pre zvláštne situácie) upravený v r. 1998 nahradil predchádzajúcu staršiu verziu, ktorá sa stále môže používať. Sú v ňom isté podmienky a predpisy. Motivácie týchto prísnych pravidiel sú zakorenené vo Svätom písme a v teológii. Je to delikátna záležitosť, ku ktorej musia kňazi pristupovať obozretne. Sú to kňazi vhodne pripravení a veľmi rozvážni, zbožní, vzdelaní, rozumní s osobnou integritou a majú poverenie biskupa.

Portál „Aleteia” sa rozprával s Césarom Truquim, exorcistom Churskej diecézy vo Švajčiarsku, ktorý bol hovorcom na 11. kurze „Exorcizmus a modlitba oslobodenia“ na Pápežskej univerzite Regina Apostolorum v Ríme. (Kurz inšpiroval film Anthonyho Hopkinsa The Rite – Obrad.)

 

Chiara Santomiero: S akým druhom zla sme konfrontovaní v exorcizme?

Fr. Truqui: Zosobneného zla. Pápež Pavol VI. hovoril o „satanovom dyme“. Nie jednoducho „privatio bonis,“ odňatie dobra, ako sa opisuje vo filozofii, ale skôr zlo, ktoré je účinné a pôsobí. Hovoríme tu o prítomnosti zlej bytosti. Iba viera, nie veda, nám môže povedať, kto je táto zlá bytosť. Kresťanská viera nám hovorí o existencii duchovných bytostí: tie dobré sú anjeli a tie zlé diabli.

Nie je trocha ťažké prijať existenciu zla ako bytosti, ktorá fyzicky ovláda človeka? 

Áno, to je pravda, pretože normálne v každodennom živote nemáme takéto skúsenosti. No v službe, ktorú konám už toľko rokov, som mal príležitosť stretnúť s týmito ľuďmi a pre mňa je ľahšie veriť, že isté javy existujú.

Ako ste začínali?
Bola to Božia prozreteľnosť. Keď som bol vysvätený za kňaza pred 12 rokmi, zúčastnil som exorcizmu s kňazmi o. Bamonte a pátrom Amorthom. Bol to prípad 40-ročného Francúza. Bol posadnutý satanom a potreboval exorcistu, ale o. Bamonte nehovoril anglicky ani francúzsky. Tak ma požiadali, aby som pomohol v predbežnom dialógu.

Aký je to pocit čeliť skutočnosti zla?

Pocity sa časom menia. V prvých exorcizmoch mnou najviac pohlo reálne potvrdenie, že aké pravdivé bolo, čo som čítal v Evanjeliu a o čom som meditoval. V Evanjeliu Ježiš bojoval proti diablom, ktorí si dávali rôzne mená: „Volám sa légia“, „Moje meno je Satan“. V Starom zákone v Knihe Tobiáš, je zloduch Asmodej. Počul som démonov vyslovovať tieto mená pri rôznych exorcizmoch. Na duchovnej úrovni to bola veľmi bohatá skúsenosť, pretože mi to umožnilo zakúsiť na vlastnej koži, mojimi zmyslami, realitu, o ktorej Ježiš hovoril.

Hmatateľne?

V prípade Francúza v prvom exorcizme, na ktorom som sa zúčastnil, si spomínam, že keď sa diabol prejavil, mal som dojem, že som obklopený pýchou, akoby to bol dym alebo hmla! Je to ťažké vysvetliť, no pýcha sa zdala byť niečím, čoho sa môžete dotknúť – naplnila celú izbu. Exorcista sa ho pýtal na meno a on odpovedal: „Ja som rex.“ Neexistuje však diabol menom rex – kráľ. Exorcista naliehal: „Povedz mi svoje meno!“ a nakoniec odpovedal „Ja som Satan, knieža tohto sveta.“

Prečo sa pýtate diabla na meno?

Obrad to vyžaduje zo špecifického dôvodu. Pomenovanie niečoho alebo znalosť jeho mena znamená mať moc nad tou vecou. Boh dáva Adamovi moc pomenovať veci. V okamihu, keď diabol odhalí meno, ukazuje, že je oslabený, ak ho nepovie, je stále silný.

Existujú typické znaky posadnutosti?

Sú uvedené v Obrade. Sú štyri: odpor voči sakrálnym predmetom, hovorenie neznámou, či mŕtvou rečou, mimoriadna telesná sila, ktorá presahuje ľudskú silu a znalosti o skrytých, alebo tajných veciach.

Môžu sa ľudia dostať do nebezpečenstva?

Áno. Keď sa zapoja do niečoho ako mágia, okultizmus, bosoráctvo, či vykladanie kariet. Tak ako nám pomáha rásť vo svätosti a privádza nás bližšie k Bohu, keď chodíme na svätú omšu, na spoveď, ak sa modlíme,  rovnako nás čierne omše, satanské obrady, filmy a hudba tohto druhu privádza bližšie k diablovi.

Mal som prípad ženy, ktorá si začala vykladať tarokové karty ako mnohí  ľudia, len tak pre zábavu. Vykladala ľuďom minulosť a prítomnosť a v niektorých prípadoch aj budúcnosť. A jasné, že mala veľký úspech. V istej chvíli pochopila, od koho jej úspech závisí a prestala to robiť, no už bolo neskoro – bola posadnutá.

Ako je možné niekoho prekliať?

Rovnako, akoby som niekomu dal úlohu niekoho zabiť, tak by som mohol požiadať démona, aby robil zlo. Ale pamätajte si: väčšina obradov predpokladaných bosoriek, či čarodejníkov sú podvodmi bez akéhokoľvek účinku.

Stačí jeden exorcizmus na oslobodenie posadnutého?

Je to nesmierne ťažké. Zvyčajne je potrebných veľa exorcizmov.

Pôsobí to ako terapia?

Áno. Exorcizmus je posvätný obrad, nie sviatosť. Sviatosť je účinná sa sama zo seba. Ak niekomu dám rozhrešenie pri spovedi, v tej chvíli sú mu  hriechy skutočne odpustené. Exorcizmus naopak, je účinný do miery svätosti kňaza, viery posadnutej osoby a celej Cirkvi.

Aký je rozdiel medzi exorcizmom a modlitbami oslobodenia?

Oba obrady majú rovnaký cieľ: usilujú sa oslobodiť osobu spod vplyvu zla, či z posadnutosti. Exorcizmus je služba v Cirkvi, ktorou biskup poveruje niektorých kňazov. Môže ho vykonávať iba kňaz a len s povolením biskupa. Modlitbu oslobodenia môže robiť ktokoľvek – laik či kňaz – z moci toho, že je kresťan, pretože Kristus povedal: „Každý, kto verí vo mňa, môže vyháňať diablov.“

Exorcizmus je tiež priamy príkaz dávaný diablovi, zatiaľ čo modlitba oslobodenia je vrúcna prosba k Bohu alebo Panne Márii, aby zasiahli. Koľkí z ľudí, ktorí sa na vás obrátili, boli naozaj posadnutí? Veľmi, veľmi málo.

Tak prečo sa ľudia tak boja?

Medzi ľuďmi, ktorí ku mne prichádzajú, rozlišujem tri prípady: naozaj posadnutých, neposadnutých a problematické prípady. Prvý a druhý prípad – tie sú najľahšie: viete, že je to niekto, kto je naozaj posadnutý, pretože vykazuje štyri znaky a pretože, keď sa modlíte, osoba sa dostane do tranzu a reaguje spôsobom, ktorý exorcista identifikuje. To môže byť aj sfalšované – je to veľmi ťažké.

V druhom prípade so skúsenosťou kňaza a spovedníka zistíte, či sú tam duševné alebo psychologické problémy a kedy môžete vylúčiť vplyv diabla.

Problémom je, ak nájdete niekoho skutočne posadnutého – pre hlboké traumy sprevádzané rizikovým správaním, ako spiritualistické seansy, či návštevy tarokovej kartárky – ale on nie je skutočne posadnutý.

Stretol som mladú ženu, ktorú znásilnil falošný juhoamerický čarodejník, ktorý po nej hodil okom. V istý deň jej podal kávu s drogami a znásilnil ju – bola pri sebe, ale nedokázala reagovať. Kvôli tejto strašnej traume si myslela, že je posadnutá diablom skrze drogy a utrpené násilie. Myslel som si, že je naozaj posadnutá, ale keď som sa modlil a vložil na ňu ruky  počas exorcizmu, nikdy sa nedostala do tranzu a neboli tu ani iné znaky. Tak som pochopil, že príčina je iná. Preto sa na kurze pre exorcistov vysvetľujú medicínske a psychologické rysy, ktoré by mohli hrať úlohu v týchto situáciách.

Ako žijú ľudia skutočne posadnutí?

V skutočnosti žijú normálny život. Diabol nepôsobí cez nich po celý čas. Vysvetlím to paradoxným porovnaním: Ak si niekto kúpi auto, tak je to auto k dispozícii, kedykoľvek chce. Ide s ním do práce a musí ho zaparkovať. To isté sa deje s posadnutou osobou. Sú chvíle, keď diabol pôsobí – sadne do auta a šoféruje kam a ako sa mu páči – inokedy nie. Auto má vlastníka, ale vlastník ho vždy nevyužíva.

Kedy treba ísť k exorcistovi?

Ak sa stane niečo, čo nie je normálne. V Ríme som stretol ženu ateistku – bola pokrstená katolíčka, ale neverila v nič. Skončila ako posadnutá. Začala stále počúvať hlasy, ktoré ju presvedčovali, aby zabila manžela a syna a spáchala samovraždu. Myslela si, že je psychicky chorá a išla k psychiatrovi, ale lekár zistil, že je to veľmi inteligentná a logická osoba s jasnými myšlienkami. Psychiater ju nevedel vyliečiť. V istý deň mole zožrali všetky jej šaty bez toho, aby sa dotkli manželových vecí v tej istej skrini, alebo synových. A pritom v dome neboli nijaké mole! Bolo to nevysvetliteľné.

Priateľ jej odporučil ísť k pátrovi Amorthovi a ten zistil, že je posadnutá. A pritom neverila v anjelov, ani v diablov. Teraz je praktizujúcou kresťankou. Prečo Boh dovoľuje takéto veci? Pre dobro osoby!

Opýtali ste sa ľudí, čo cítili počas exorcizmu?

Opýtal som sa toho Francúza a on vyhlásil, že sa cítil, akoby v ňom bolo bojisko. Na jednej strane cítil diablov zúfalo pobehovať a rozprávať sa medzi sebou, na druhej strane, keď sa kňaz modlil, cítil, že Božie svetlo ich vyháňa von, no len aby sa zasa vrátili.

Aký prípad na vás urobil najväčší dojem?

Skúsenosť nemého diabla. Ježiš to spomína v Evanjeliu a hovorí, že tých je najťažšie vyhnať a že ich možno vyhnať iba modlitbou a pôstom. Nemý diabol je veľmi zriedkavý. Za 12 rokov exorcizmu som sa s ním stretol iba raz.

Máte niekedy strach?

Bolo to spočiatku, ale človek si zvykne na isté prejavy a už vás to neprekvapí, keď počujete, ako sa mení niečí hlas: žena začne hovoriť slabým hlasom, ktorý sa zrazu zmení na hlasný hrobový hlas. Musíte dávať pozor, aby vás diabol neposadol. Exorcista vie, že diabol existuje, ale nie je všade.

Predovšetkým som však pochopil, že exorcizmus je služba milosrdenstva – akt lásky k osobe, ktorá trpí. To je všetko.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *