Zázraky doručovania pošty v živote dvoch svätých

Označenie S.A.G (St. Anthony Guide) na obálkach listov 1. triedy sa stáva čoraz viac populárnejšie medzi ľuďmi. Skratka znamená St. Anthony Guide (sv. Anton sprevádzaj) kvôli nasledujúcemu príbehu:

Modlitba na balíku v troch písmenách

Počas svojho života Boh obdaril množstvom zázrakov františkánskeho kňaza sv. Antona. Jeho povesť svätosti bola všeobecne uznávaná. V tomto zmysle nie je ničím prekvapujúcim, že okamžite po jeho smrti sa začali pri jeho hrobke diať úžasné zázraky, na základe ktorých biskup z Padovy požiadal o jeho kanonizáciu. Súdne vyšetrovanie sa začalo bezodkladne a s výnimkou považovanou za jedinečnú v histórii. Pápež Gregor IX. 30. mája 1232 slávnostne vyhlásil dekrét o kanonizácii. To bolo len jedenásť mesiacov po smrti sv. Antona. Jeho matka a dve sestry, ktoré ho prežili, mali mimoriadne a extrémne zriedkavé privilégium byť svedkami ceremoniálu kanonizácie a pripojiť sa k slávnostiam, ktoré nasledovali po oznámení. Tí, ktorí sú oboznámení s kanonizačným procesom, vedia, že taká rýchla kanonizácia je v katolíckej cirkvi neslýchaná, pretože bežný proces vyžaduje veľa štúdia o živote navrhnutého svätého a budúci svätý je zvyčajne kanonizovaný desaťročia a často až stáročia po smrti. Takáto bola pozoruhodná svätosť sv. Antona.

Pôvod iniciálok „S.A.G.“ a prečo sú často označené na obálkach?

Španielsky obchodník s menom Antonio Dante opustil Španielsko, aby vycestoval do Južnej Ameriky v roku 1729 a tam založil podnik v hlavnom meste Peru, v Lime. Jeho manželka, ktorá zostala v Španielsku, napísala niekoľko listov, ale na jej listy neprichádzali odpovede. Po mnohých mesiacoch plných obáv a s obrovskou vierou a jednoduchosťou priniesla list do kostola sv. Františka v Oviede. (sv. František a sv. Anton boli počas svojho života blízkymi priateľmi a spoločníkmi.)

V kostole bola veľká socha sv. Antona a ona položila list adresovaný svojmu manželovi do jeho ruky. Modlila sa s dôverou nasledujúcu modlitbu a požiadala o jeho nebeský príhovor:

„Svätý Anton, modlím sa k tebe, nech tento list dôjde k nemu, nech dostanem od neho rýchlu odpoveď.“

Nasledujúci deň sa vrátila do kostola a videla, že jej list tam stále je. S rozčarovaním, že jej list nebol dodaný, ju zbadal správca sakristie, ktorý si vypočul jej príbeh. Potom jej povedal, že sa pokúsil odstrániť list, ale nemohol, a požiadal samotnú ženu, či sa ho pokúsi odstrániť ona sama. Snažila sa, a jej to išlo ľahko. List, ktorý zobrala z ruky sochy sv. Antona, nebol ten, ktorý tam umiestnila deň predtým. Bol to list od jej manžela. Keď zobrala list z jeho ruky, z rukávu sochy vypadli tri stovky zlatých mincí.

Úžasné bolo, že zavolali niekoľkých bratov a tí bežali na miesto zázraku a čakali, kým žena otvorila zázračný list. List bol datovaný 23. júla 1729 a znel:

Moja najdrahšia manželka, po určitý čas som očakávam od teba list a bol som veľmi znepokojený tým, že som o tebe nepočul, ale nakoniec tvoj list prišiel a urobil mi veľkú radosť. Bol to otec z rádu svätého Františka, ktorý mi ho priniesol. Sťažuješ sa, že som na tvoje listy neodpovedal. Ubezpečujem ťa, že som si myslel, že si mŕtva, keď som nedostal odpoveď, a tak si môžeš predstaviť, ako veľmi sa teším teraz z tvojho listu. Odpovedám ti prostredníctvom toho istého otca a  posielam ti tristo zlatiek, ktoré by ti mali vystačiť, až kým sa nevrátim.

V nádeji, že budem čoskoro s tebou, modlím sa za vás všetkých doma u Boha a zasväcujem Vás svojmu drahému patrónovi sv. Antonovi a prosím, aby si mi naďalej posielala správy o sebe.

Tvoj oddaný

Antonio Dante

Pôvodný list, napísaný v španielčine, je uchovaný vo františkánskom kláštore v Oviede. Na pamiatku tejto udalosti, sa  písanie iniciálok S.A.G. (St. Anthony Guide – sv. Anton sprevádzaj) na listy, stalo veľmi populárnym, a tým ľudia „zasvätili“ listy pod ochranu sv. Antona. Takto majú dôveru a istotu, že list dorazí bezpečne do svojho správneho cieľa.

 

Anjelské doručenie listu v živote sv. Gemma Galgani

Ďalší nedávny prípad zázračných poštových zásielok 20. storočia sa vyskytol v mimoriadnom živote stigmatičky a mystičky svätej Gemmy Galgani (1878-1903).

V knihe „Život sv. Gemmy Galgani“, ktorú napísal jej duchovný vodca, ctihodný otec German Ruoppolo, niekoľko rokov po jej smrti čítame, ako mimoriadna mystička mala blízky vzťah so svojím strážnym anjelom, takže mu niekedy zverila bezpečné doručenie svojich listov.

„Jedného dňa, s úžasnou jednoduchosťou, sa Gemma modlila k anjelovi strážnemu svojho duchovného vodcu, aby vzal list, ktorý mu napísala.“ Poznajúc anjela nemala pochybnosti o úspechu. Nechcela robiť zbytočné výdavky na známky rodine Gianniniovcov u ktorých žila. Nikdy predtým nekonala takýmto mimoriadnym spôsobom, a takúto pomoc anjela nepoužívala vždy. Ale keď tak urobila, ani jeden z listov, ktoré mu zverila, sa nikdy nestratil.

Vo svetle týchto mimoriadnych anjelských doručení jej duchovný vodca Otec German  chcel vykonať „skúšku“ a preto dal Gemme pokyn, aby mu dala listy, ktoré chcela poslať cez jej anjela Cecilii Gianniniovej. Tá ich mala zamknúť na mieste, o ktorom Gemma nevedela. Gemma žila v Lucca v Taliansku, zatiaľ čo jej duchovný vodca žil niekoľko sto kilometrov ďaleko, v Ríme.

A tak 11. júna 1901 Gemma napísala list svojmu duchovnému vodcovi prosiac o vedenie v niektorých duchovných záležitostiach, ako to často robila. Potom dala list Cecilii (ako to už predtým žiadal jej duchovný vodca), ktorá ho zase odovzdala otcovi Lorenzovi Agrimontimu. Ten bol v tom čase kňazom blízkym rodine Gianniniovcov. Otec Lorenzo list okamžite zamkol do truhlice vo svojej vlastnej izbe a vložil kľúč do vrecka.

Počas nasledujúceho popoludnia Gemma videla vo svojej vízii anjela, ako šiel s jej listom do Ríma, aby ho doručil otcovi Germanovi. Gemma sa zdôveruje s touto víziou Cecilii a ona  okamžite upovedomila otca Lorenza. Zistili, že tento list v skutočnosti zmizol z tajného miesta a na ich prekvapenie neskôr zistili, že list bol prijatý, ako zvyčajne, jej duchovným vodcom, samozrejme neopečiatkovaný.

Aby skúšku doručenia potvrdili ešte raz, uskutočnil sa ten istý experiment. List Gemmy adresovaný jej duchovnému vodcovi bol opäť odovzdaný otcovi Lorenzovi. Tajne skryl obálku medzi dva obrázky, medzi sv. Gabriela Possentiho a svätého Pavla z Kríža. (obaja boli členmi kongregácie Passionistov, do ktorej samotná Gemma túžila vstúpiť, Pavol z Kríža je zakladateľom samotnej rehole)

Táto skúška sa uskutočnila 22. mája 1901. Druhý deň Gemma oznámila, že jej anjel vzal list a jeho doručenie bolo opäť potvrdené jej duchovným vodcom, na úžas všetkých. Niet divu, že otec German vo svojej knihe o živote sv. Gemmy, tieto listy nazýva „anjelskými“.

A o Gemme a jej anjelovi strážnom, jej duchovný vodca, otec German napísal:

„Gemma, keď videla veľkú lásku, ktorú jej, jej anjel preukazoval, veľmi si ho zamilovala a jeho meno bolo vždy na jej jazyku, ako aj v jej srdci.“

Často mu hovorievala:

„Drahý anjel, tak ťa milujem!“

„A prečo?“ spýtal sa anjel.

„Pretože ma učíš byť dobrou a pokornou a tešiť môjho Ježiša.“

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *