Život Cirkvi vo svete 13/2017

Obsah

Katolícka univerzita suspendovala ochrancu života

Benátsky patriarcha sa poďakoval polícii za zásah

„Katolícky zväz žien by sa mal radšej stavať proti genderu!“

USA: Demokrati ako ´potratová strana´ prehrali

Problém Stephena Hawkinga s Bohom

Nemecko: Žurnalista na návšteve mešity

Žurnalisti kritizujú vysoké sumy za lety pápeža

„Kresťanstvo – elementárna súčasť európskej kultúry“

‚Európsky liberalizmus bez duše’

Minsk: Arcibiskup uvádza univerzitný projekt

Viedeň: Lodná procesia s ohňostrojom pre Božiu Matku

Anglický kardinál: Pápež prijme štyroch imamov

Rakúsko: Zákaz burky aj Koránu

Reforma reformy liturgie ako budúcnosť

Rakúsko: Kalvária v Eisenstadte sa reštauruje

Nemecko: Biskupi striktne proti „manželstvu pre všetkých“

Mexiko: Veľké riziko vraždy kňazov a žurnalistov

Vatikán: Sympózium o význame pápežstva v moderne

Nemecko: Biskup sa vyslovuje za diakonát ženy

Rakúsko: Útok na najobľúbenejšieho politika

Maďarsko: Nová pastorácia Rómov

Jubileum narodenia kardinála Mindszentyho

Peru: Biskupi vyzývajú k pomoci v záplavách

Mníchov: Husia koža pri modlitbe u potratovej kliniky

Ostrá kritika Caritasu a Amnesty International

Rusko: Postoj štátu a cirkvi k Leninovým sochám

Superstar František“ v Miláne a Monze

Pápež giest: Vežiaky, domček WC a obed s väzňami

Minister: Mnohé mimovládky partneri prevádzačov!

Trumpova poradkyňa: Život je najvzácnejší dar

Kalvária v rakúskom Eisenstadte

Katolícka univerzita suspendovala ochrancu života

Profesor označil potrat ako vraždu – musel odísť!

Leuven, 31.3.2017 (kath.net/jg) 020 420 – Profesor filozofie Stéphane Mercier bol suspendovaný z belgickej Katolíckej univerzity v Leuvene, pretože v prednáškach označil potrat ako vraždu. Informoval o tom anglický katolícky portál Church Militant.
Jeho prednášky odriekli po tom, čo sa jeden študent sťažoval na úvahu prof. Merciera s obvinením, že „profesor sa vyslovil proti právu na potrat“. Prof. Mercier použil túto úvahu vo svojich prednáškach. Píše v nej:
„Potrat je zabitie nevinného ľudského života. V belgickom práve existuje protirečenie. Znásilnenie nie je nikdy akceptovateľné a preto je trestné. Úmyselné zabitie nevinného je morálne ešte hodnejšie zavrhnutia ako znásilnenie a preto by ho mal aj zákon odsudzovať.“
Profesor sa suspendovaním nenechá zastrašiť a v stanovisku uvádza:
„Ako človek, ako filozof a ako katolík som hrdý, že sa môžem zasadzovať za česť Boha a ochranu najzraniteľnejších ľudí.“
Univerzita v Leuvene odôvodňuje svoje opatrenie proti profesorovi zákonom o legalizácii potratu, ktorý bol schválený v r. 1990 nasledovne: „V zmysle tohto zákona rešpektuje univerzita autonómiu ženy pri jej rozhodovaní.“
„Neviem, či svojím postojom porušujem princípy katolíckej univerzity v Leuvene. Som si ale istý, že môj postoj zodpovedá tomu, čo by Katolícka univerzita v Leuvene mala zastávať – a síce stanoviská Katolíckej cirkvi,“ píše Prof. Mercier v stanovisku.
Prof. Stéphane Mercier sa 26. marca zúčastnil aj „Pochodu za život“ v Bruseli a mal tam príhovor. –zg-

Benátsky patriarcha sa poďakoval polícii za zásah

Rím, 30.3.2017 (KAP) 020 419 – Katolícky benátsky patriarcha sa poďakoval talianskym bezpečnostným silám za rozbitie teroristickej bunky v meste lagún.
„V Benátkach bolo po policajnom zásahu cítiť uľahčenie a hlbokú vďačnosť,“ povedal Mons. Francesco Moraglia vo štvrtok pre talianske katolícke médiá. „Občania a turisti v Benátkach sa môžu cítiť bezpečne, aj keď v dnešnej dobe je potrebná aj ostražitosť a dohľad polície. Strach porazíme tak, že sa spoločne naučíme v každodennom živote pestovať životný štýl, ktorý sa nikdy neskloní pred násilím a terorizmom.“
Polícia podľa talianskych médií v noci na štvrtok pri razii v mestách Benátky, Treviso a Mestre zatkla troch džihádistov z Kosova a jedného maloletého. Mali plány útoku na známom moste Rialto v Benátkach, na ktoré narazili vyšetrovatelia pri sledovaní telefonických hovorov. Polícia túto skupinu už dlhšie sledovala. Jeden z mužov mal už bojovať v Sýrii. –zg-

„Katolícky zväz žien by sa mal radšej stavať proti genderu!“

Príspevok k najnovšej diskusii o ‚diakonáte žien‘.
Biskup Rudolf Voderholzer, Regensburg

Regensburg, 30.3.2017 (kath.net/pbr) 020 418

V diskusii o zavedení diakonátu žien treba rozlišovať: Nesviatostne chápaný cirkevný úrad, ktorého nositeľky sa nazývali „diakonky“, v ranej Cirkvi existoval. Predovšetkým v sýrskej oblasti je doložené, že na základe prísneho oddelenia pohlaví boli potrebné poverené ženy pre pastoračnú starostlivosť a ošetrovanie chorých v ženských domoch alebo pre asistenciu pri krste dospelých žien. Tieto historicky zachytené úrady žien zodpovedajú v dnešnej terminológii asi tak „pomocníčke v pastorácii“, či zdravotnej sestre. (porovn. „diakonky v evanjelickej cirkvi). Tak napríklad v 20. rokoch 20. storočia pri založení Kongregácie sestier Katolíckej domácej misie zobrali za historický vzor diakonky bez toho, že by sa prišlo na nápad nárokovať si na to tretí stupeň vysviacky sviatostnej služby. Prirodzene, že môžeme o všetkom diskutovať a pramene stále znova preverovať. Nedokážem si síce predstaviť, že pápežova komisia dospeje k iným poznatkom ako medzinárodná teologická komisia, ktorá sa pred rokmi z poverenia pápeža už podrobne s touto otázkou zaoberala. Ale vyčkajme ešte raz výsledok prác novej komisie.
V každom prípade treba konštatovať: farská referentka, pastoračná asistentka, profesorka teológie, radkyňa ordinariátu, riaditeľka diecézneho múzea, či archívu, už nehovoriac o opátke, alebo generálnej predstavenej kongregácie sestier, majú neporovnateľne väčšiu zodpovednosť a možnosti pôsobenia ako „diakonky“ v historickom zmysle.
Čo sa týka nositeľov trojstupňového sviatostného úradu v Cirkvi, Katolícka cirkev (ako aj pravoslávna) sa vo vernosti svojmu biblickému a ranokresťanskému pôvodu nepovažuje za oprávnenú odchyľovať sa od Ježišovej praxe voliť pre to iba mužov, ktorí vo svojej službe sviatostne sprítomňujú Krista – Ženícha Cirkvi. To, že Cirkev otázku diakonátu ešte definitívne neobjasnila tak, ako vzhľadom na presbyteriát, súvisí s tým, že raná náuka Cirkvi o sviatostnom úrade troch stupňov – biskupa, presbytera a diakona – ktorý už Tridentský koncil potvrdil a Druhý vatikánsky koncil obnovene a prehĺbene učil, nie je ešte všade a v celom jeho dosahu do hĺbky preskúmaná.
Pre nemecký Katolícky zväz žien existujú podľa môjho úsudku oveľa dôležitejšie a skutočne politické ciele:
Jasný postoj voči mainstreamu gender, kde sa dávno opustili pôvodné a oprávnené požiadavky rovnoprávnosti pohlaví a spochybnila sa Stvoriteľom daná polarita pohlaví muža a ženy, alebo boj za väčšie finančné ohodnotenie životného výkonu matiek, ktoré konajú naozaj zásadnú službu našej spoločnosti vôbec, či boj proti obetiam obchodu s ľuďmi, otroctvu a sexuálnemu zneužívaniu uprostred našej spoločnosti – napriek úsiliu aj ženských zväzov, ktoré nemožno prehliadať. Veď práve pri poslednej téme ide o tabu, ktoré treba nevyhnutne prelomiť. Tieto témy sú podľa môjho úsudku znameniami doby (avšak nie konformné s duchom doby), na ktoré by sa malo reagovať. –zg-

Pápežský vyslanec Mons. Hoser je už v Medžugorí

Viac na:
http://sk.radiovaticana.va/news/2017/03/30/osobitn%C3%BD_p%C3%A1pe%C5%BEsk%C3%BD_vyslanec_mons_hoser_je_u%C5%BE_v_med%C5%BEugor%C3%AD/1302370

Kardinál Tomko o histórii a dnešnom odkaze Fatimy

Viac na :
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20170327003

USA: Demokrati ako ´potratová strana´ prehrali

Washington D.C., 30.3.2017 (kath.net/jg) 020 417 – Demokratická strana USA začína chápať, že nie je nijakou výhodou byť „potratovou stranou“, ako sa uvádza v komentári konzervatívneho portálu RedState.com.
V prezidentských voľbách v novembri 2016 mohol byť tento faktor dokonca rozhodujúci. Hillary Clintonová síce dostala väčšinu hlasov, no Donald Trump voľby vyhral, pretože si prekvapujúco získal štáty ako Michigan, Wisconsin a Pennsylvánia, ktoré boli považované za štáty pevne v rukách demokratov. Rozhodnutie v týchto štátoch so silnou katolíckou väčšinou bolo veľmi tesné. Ak by sa v každej katolíckej farnosti iba niekoľko voličov bolo rozhodlo inak, Hillary Clinton by voľby vyhrala. Pre nemálo z nich bola zrejme otázka potratu prinajmenšom čiastočne smerodajná pre ich rozhodnutie vo voľbách.
Katolícki biskupi USA opakovane kritizovali liberálnu potratovú politiku Demokratickej strany. Hillary Clintonová sa vo voľbách zasadzovala za liberálnu úpravu potratov, Donald Trump sa prejavil ako ochranca života, ako sa uvádza v komentári. –zg-

Problém Stephena Hawkinga s Bohom

Linec, 30.3.2017 (kath.net) 020 416

„Čas sa začal vznikom vesmíru, Keď teda predtým nebol nijaký čas, nemohol byť ani nijaký Stvoriteľ, ktorý spôsobil určitú udalosť, keďže toto bez času nie je možné. Teda neexistuje nijaký Boh.“ (Stephen Hawking)

Je mi ľúto, Mister Hawking, ale pri vašej genialite robíte predsa stále znova rovnakú obrovskú chybu myslenia. Mám 14 rokov a som niečo ako „astrofyzický strašiak“, lebo stále znova narážam na takéto výpovede. A keďže fyzika a náboženstvo sa rozhodne nevylučujú, pokúsim sa teraz vysvetliť, prečo Stephen Hawkings je geniálny, ale nie dosť geniálny. Jeho problémom je rozum, pretože ten nepripustí, aby Hawking premýšľal ponad okraj tohto rozumu. On považuje všetko za vypočítateľné. Ale Boha nemožno vypočítať, pretože náš rozum ho vôbec nedokáže pochopiť. Hawking ďalej odôvodňuje: „Príroda nepripúšťa nič nadprirodzené, pretože funguje výlučne podľa prírodných zákonov.“
Prečo by sa mal Boh robiť menším, ako je? Vtisnúť sa do formuliek a čísel, ktoré ho ani prinajmenšom nedokážu obsiahnuť? A to najdôležitejšie: Prečo by mal Boh byť viazaný na priestor a čas, keď ich práve on stvoril? Prečo by mal vesmír s presne stanovenými podmienkami vzniknúť jednoducho náhodou? Ak chceme na všetky tieto otázky dať aspoň približne zmysluplné odpovede, tak sa existencii Boha vlastne vôbec nevyhneme. Boh je potrebný, aby dal životu zmysel, pretože bez Boha je život nezmyselný, nič nemá dôsledky, či klameme, kradneme, či dokonca vraždíme. Všetko v prírode sa prepadne skôr či neskôr do chaosu, iba my ľudia dodržiavame pravidlá, zákony a morálku.
Prečo by sme to všetko potrebovali, keby naše konanie nemalo nijaké následky? Ale pretože mi je takéto vysvetlenie na krátke stretnutie na školskej chodbe príliš dlhé, odpovedám väčšinou iba: „A čo je náboženstvo pre teba? Viera alebo rozum?“ –zg-

Autorka Nemka Laetitia Jennißenová má 14 rokov. Je členkou Katolíckych skautov Európy. Vo voľnom čase sa pokúša premýšľať o vedeckých teóriách a sama ich zostavovať. Príspevok vydá kath.net v rámci svojej autorskej súťaže mladých. Vyjadrite svoj konštruktívny názor k príspevku a budete členom jury.

Nemecko: Žurnalista na návšteve mešity

Constantin Schreiber, ARD

Berlín, 30.3.2017 (kath.net/Verlag Econ/Ullstein) 020 415

Vstupujem do mešity, kázeň sa už začala. Imam hovorí anglicky so silným pakistanským prízvukom, v malej hale sedí asi 40 mužov na modlitbových koberčekoch, niekoľko žien čaká v zadnom ľavom rohu miestnosti. Keď imam zbadá mňa a kameramana, povie: »Vítam zástupcov tlače a milí bratia, prosím, pohovorte si s nimi po modlitbe. My podporujeme otvorenosť a slobodu názoru.« Imam nasadí presvedčivý, priateľský úsmev. Veľa sa usmieva a v kázni hovorí o milosrdenstve a dobrote Boha.
Počúvam kázeň a listujem v niektorých vyložených knihách. Väčšina je po anglicky, leží tam aj niekoľko nemeckých prospektov. Medzi nimi je malá brožúrka o medzináboženskom centre stretávania.
Siahnem po knihe s titulom „Prisľúbenie islam“ a začnem listovať. Stránku po stránke – a som stále viac zhrozený. V kapitole »Viera a politika« sa v úvode uvádza:
»Iba Boh sám je zákonodarca«. … »Spoločenstvo sa nezakladá na vyhlásení ľudských práv. Korán vylučuje parlamentárny demokratický systém, každá reprezentácia je podvod, národ je západná choroba. Autor sa ďalej pýta: »Nebolo by na čase stretnúť sa s islamom? Potom by sa dali riešiť pravé problémy: viera a politika, božie kráľovstvo a premena sveta. Nielen národ, spoločnosť a spoločenstvo treba nanovo premyslieť, ale aj revolúciu. Islamská revolúcia je vo svojom hlbokom úsilí radikálne iná ako západné revolúcie, pretože obsahuje zmenu cieľu spoločnosti samotnej. Chceme snívať veľký sen: sen, že veľké západné národy … zriadia centrá masívneho šírenia toho, čo nám islam dnes môže priniesť.«
Imam počas kázne zbadá knihu, spozná ju, vidí, že v nej listujem, a hľadí stále znova smerom ku mne a je stále nervóznejší. Po modlitbe sa ponáhľa ku mne, usmieva sa, podáva mi pravú ruku, zatiaľ čo ľavou siahne po knihe a rázne sa mi ju pokúša zobrať. Držím ju však pevne. Kameraman prichádza a zamieri na neho kameru. Imam teraz ťahá za knihu zreteľne mocnejšie. Potom knihu pustí, usmeje sa a povie: »Myslel som, že je to vaša kniha. To ste vy priniesli.« Ja to popieram. Na to imam odvetí: »Tak to potom niekto sem položil.«
Krátko za tým ku mne prichádza jeden návštevník mešity. Kamera pritom nie je. Svoje meno mi nepovie. Pýta sa ma lámanou nemčinou: »Si kresťan?« Prisvedčím. »Nerozumiem, prečo si kresťania vešajú na krk vraždené nástroje. Kríž je vražedný nástroj. Prečo to robíte?« Neodpovedám a on pokračuje. »Moja rodina mi hovorí: ›Ty si radikálny, ty si islamista!‹ Ja im hovorím, ›ja prídem do neba!‹« Nikto z okolostojacich nepovie ani slovo. Neviem, či rozumejú, čo ten muž po nemecky hovorí.
Trochu iritovaní sa vraciame do redakcie. Rátal som s tým, že nájdem zopár priateľských medzináboženských podnetov. Keď si však vygúglim autora knihy, musím konštatovať: Ide o odsúdeného francúzskeho popierača holokaustu Rogera Garaudyho. (…)
Pýtam sa: Ak sa mi niečo také stane, keď sme ohlásení s televíznou kamerou, jasne viditeľní ako žurnalisti v mešite, o čom sa tam ešte len potom hovorí, keď pritom nie sme? Aké knižky sa potom vyložia? Rozhodnem sa v budúcnosti prísť tomu na kĺb! –zg-

Žurnalisti kritizujú vysoké sumy za lety pápeža

Rím, 29.3.2017 (kath.net/jg) 020 414 – Asi 30 žurnalistov najvýznamnejších medzinárodných spravodajských médií vyjadrilo v liste svoje „prekvapenie“ nad vysokými nákladmi za pápežovu cestu lietadlom z Ríma do Fatimy a naspäť. Informovala o tom spravodajská stránka Breitbart.com.
Let má stáť 1738 eur v triede Economy – suma, ktorá nie je v nijakom pomere k trhovým cenám, ako napísali redaktori v liste podsekretárovi Angelovi Becciu a Mons. Mauriciovi Rueda Beltzovi, organizátorom pápežských ciest, ako aj hovorcovi Svätého stolca Gregovi Burkemu. Ten istý let by pri objednávke cez internet stál iba € 232 eur!
Žurnalisti žiadajú Vatikán, aby platby za lety premyslel a navrhujú vziať do úvahy lacnejšie letecké linky. Noviny a spravodajské agentúry sú vo veľmi ťažkej hospodárskej situácii, ktorá im aj tak už sťažuje poslať svojich pracovníkov na palubu lietadla s pápežom, ako sa uvádza v liste. –zg-

„Kresťanstvo – elementárna súčasť európskej kultúry“

Viedeň, 29.3.2017 (kath.net/KAP) 020 413 – Za kríže vo verejných priestoroch sa znova raz vyslovilo rakúske Pracovné spoločenstvo katolíckych zväzov (AKV). Prezident AKV Helmut Kukacka v utorok vo vyhlásení uviedol:
„Kresťanstvo je elementárna súčasť európskej kultúry a tvorí dôležitú časť európskej identity. Táto kultúra je poznačená kresťansko-židovskou tradíciami a hodnotami, hodnotami osvietenstva ako aj našej histórie a kultúry. AKV sa zasadzuje za to, aby toto dedičstvo kontinentu v budúcnosti zostalo zachované. Kresťanský kríž ako znamenie kresťanstva patrí 2000 rokov k našej kultúrnej histórii. S náboženským fanatizmom a fundamentalizmom sa už dávno nespája.“
Symbolika kríža je v sekularizovanej spoločnosti „hlboko zakorenená a odzrkadľuje zásadné sociálne a kultúrne korene našej spoločnosti a jej právneho a hodnotového poriadku“. „Kríže v školách a na horách ako kresťanské symboly musia preto aj v sekulárnom štáte mať svoje miesto.“
„Aj keď všetkým ľuďom sa nesmú tieto symboly nanucovať, tak musia všetci, ktorí chcú v Rakúsku žiť, tieto symboly a kultúrne tradície akceptovať ako súčasť verejného života. V každom prípade sa musí rešpektovať náš právny štát a náš ústavný poriadok bez obmedzení,“ napomínal Kukacka.
„Kresťanské cirkvi už dávno uznávajú prednosť štátnych zákonov pred náboženskými predpismi. No v islame existuje jasné rozlišovanie náboženského a svetského práva, no náboženského a spoločenského poriadku nie,“ kritizoval prezident AKV.

Oddelenie štátu od cirkvi
AKV uznáva oddelenie štátu od cirkvi, „pretože práve to umožňuje slobodnú voľbu náboženstva a jeho praktizovanie. „U nás nie je miesto pre náboženský fundamentalizmus či fanatizmus – je jedno akého náboženstva. K našim kresťanským hodnotám patrí tolerancia voči iným náboženstvám a ich praktizovaniu,“ povedal Kukacka.
„AKV uznáva pluralistickú svetu otvorenú spoločnosť. Paralelné spoločnosti a getá odmietame rovnako, ako nútené sobáše, úplné zahaľovanie na verejnosti aj vynútenú šatku. U nás sú ženy a muži rovnoprávni. Kto chce v Rakúsku žiť, musí sa nášmu spoločenskému spolunažívaniu prispôsobiť a rešpektovať pravidlá spolužitia. Preto nesmie dochádzať k riešeniu politických konfliktov iných štátov v Rakúsku,“ konštatoval Kukacka.

Nenávisť ku kresťanom a antisemitizmus
Veľkú starosť vyjadril Kukacka pre celosvetový rast nenávisti voči kresťanom a antisemitizmu:
„Kresťania sú pre vieru najprenasledovanejšími ľuďmi na svete. V mnohých krajinách je to na dennom poriadku. Mnohí utečenci prichádzajú z prostredia, kde sa to toleruje, ba dokonca podporuje. Utečencom však musí byť jasné: Kresťanofóbia sa u nás tolerovať nebude.“
„To isté platí pre antisemitizmus. … Mnohí utečenci prichádzajú zo štátov, ktoré existenciu Izraela popierajú. Im musí byť jasné: Pre takúto agitáciu u nás nie je miesto.“

Integrácia sa dá zvládnuť
Prijímanie a integrácia utečencov sú etickým záväzkom a náročnou, no zvládnuteľnou úlohou. Predpokladá to celospoločenské napnutie síl, „no nesmie to preťažiť solidaritu celej spoločnosti a musí sa zohľadňovať všeobecné blaho. Okrem toho sa to spája s dlhodobými finančnými záväzkami štátu. Spoločným cieľom integrácie musí byť, aby uznaní utečenci si sami zarábali na živobytie a aby viedli život v súlade s našimi spoločenskými hodnotami.“ –zg-

‚Európsky liberalizmus bez duše’

Londýn, 29.3.2017 (kath.net/jg) 020 412 – V mnohých častiach Európy sa presadil „neprívetivý, svojvoľný a konformistický“ druh liberalizmu, ktorý nepripúšťa nijakú odchýlku od najnovších progresívnych nariadení. Napísal to Sohrab Ahmari v komentári pre Wall Street Journal.
Vo svojej najlepšej forme zodpovedá liberalizmus živému trhovisku plnému ideí. V liberálnej spoločnosti možno nerušene žiť, aj keď so všetkými zákonmi a ustanoveniami nesúhlasíme, pretože sa rešpektuje slobodu názoru, náboženstva a svedomia. Žiaľ však príliš mnohí liberáli v Európe sú dnes pripravení tieto slobody obmedzovať, píše Ahmari.
Ako príklad uviedol o. i. zákaz videa „Dear Future Mom“ (Milá budúca mamička) vo Francúzsku, ktoré má ženy povzbudiť nedať na potrat deti s Downovým syndrómom. Len vo februári schválilo francúzske národné zhromaždenie zákon, ktorý ochrancom života sťažuje radiť ženám ponechať si dieťa. –zg-

Minsk: Arcibiskup uvádza univerzitný projekt

Viedeň-Minsk, 29.03.2017 (KAP) 020 411 – V bieloruskom hlavnom meste Minsk má vzniknúť katolícka univerzita. Katolícky arcibiskup Tadeusz Kondrusiewicz vyrazil na cestu po USA za sponzormi. Po prednáške na „Catholic University of America“ vo Washingtone 22. marca nasledovalo stretnutie s kardinálom Donaldom Wuerlom a v New Yorku s kardinálom Timothy Dolanom, ako informovala nadácia „Pro Oriente“ v stredu.
V prednáške vo Washingtone informoval Kondrusiewicz o troch stretnutiach so sr. Luciou z Fatimy. Sr. Lucia bola presvedčená, že „národy Rusi“ (Rusi, Bielorusi, Ukrajinci) – ako vo Fatime Panna Mária povedala ešte pred boľševickou revolúciou – sa po ateistickej medzihre vrátia ku viere v Krista. Tento návrat príde spolu s dlhým „obdobím pokoja“.
Kondrusiewicz vo Washingtone opísal kresťanské korene kultúry a histórie Bieloruska. Súčasne zdôraznil požiadavky post-industriálnej spoločnosti, ktoré sa majú splniť založením katolíckej univerzity v Minsku.
Bieloruská vláda kladie dôraz na jednomyseľnosť medzi pravoslávnou (48%) a katolíckou cirkvou (7%). Arcibiskup Kondrusiewicz a ruský pravoslávny patriarcha Pavel Ponomarjov, exarcha Moskovského patriarchátu pre Bielorusko, už spoločne vystúpili aj v televízii, aby hovorili o plánovanej návšteve pápeža v Bielorusku. –zg-

Viedeň: Lodná procesia s ohňostrojom pre Božiu Matku

Viedeň, 29.3.2017 (KAP) 020 410 – Pri príležitosti dvojitého jubilea – „100 rokov Fatimy – 70 rokov Ružencovej zmiernej krížovej výpravy (RSK)“ sa koná 25. apríla po mnohých rokoch znova „Viedenská lodná procesia“. Povedie ju em. linecký biskup Mons. Ludwig Schwarz (rodák z Mostu pi Bratislave) a loď „MS Admiral Tegetthoff“ popláva od viedenského mosta Reichsbrücke hore prúdom smerom ku Greifensteinu a naspäť. Na spiatočnej plavbe bude „ohňostroj na počesť Božej Matky“, ktorý ožiari nebo z ostrova Donauinsel. Pri stretnutí účastníkov plavby bude o 18. hod. slávnostný koncert gardy rakúskej armády, o 19. hod. loď vypláva. Účasť na procesii je zdarma. Treba sa však telefonicky prihlásiť do 21. apríla: (01) 512 69 36.
Lodná procesia je jedným z vrcholov jubilejného roku 2017. Konajú sa mnohé sväté omše v diecézach aj rozsiahly kultúrny a detský program, napr. objavovanie chrámov. V dňoch 9. až 14. júna bude púť do Fatimy, 15. júla púť do Mariazellu. Ďalej „Letné kino“ vo františkánskom kostole (22. júna), televízna sväté omša ORF/ZDF v tom istom kostole (8. októbra) a slávnostný obed pre chudobných Viedne (18. novembra) v Curhaus St. Stephan.

„Vzor“ Mária
Na programe sú aj diskusie ako o politickom rozmere modlitby ruženca, či nedávno – Mária v katolíckej a evanjelickej tradícii. Diskutovali o. i. národný riaditeľ misií a dogmatik páter Karl Wallner z kláštora Heiligenkreuz a evanjelická pastorka a psychoterapeutka Rotraud Pernerová. „Mária je rozhodne aj pre evanjelických kresťanov vzorom, ale nie je sprostredkovateľka prístupu k Bohu,“ povedala pastorka. Máriu si berieme ako vzor toho, „že úplne dôverujeme v Božiu milosť a súčasne sa usilujeme byť dobrými ľuďmi“.
Páter Wallner ocenil o. i. aj bezprostrednosť vzťahu ku Kristovi, ako sa žije v reformátorskej tradícii, no tá je samozrejme aj u katolíkov a povedal:
„Mariánsku zbožnosť prežívam nie ako prekážku vzťahu ku Kristovi. Práve naopak, Mária môže pomáhať priblížiť sa k Bohu. Božské atribúty pre Božiu matku však treba odmietnuť. Mária zostáva človekom. Ona nie je spoluvykupiteľka.“
Ďalším vrcholom osláv bude sviatok „Mena Panny Márie“ 9. a 10. septembra 2017 v Dóme sv. Štefana vo Viedni. Na túto veľkú duchovnú udalosť sa očakávajú tisíce veriacich. Sláviť budú: kardinál Christoph Schönborn, arcibiskup Franz Lackner aj brazílsky biskup rakúskeho pôvodu Erwin Kräutler.
Jubilejný rok sa ukončí 14. decembra 2017 slávnostnou omšou vo františkánskom kostole s emeritným kolínskym arcibiskupom, kardinálom Joachimom Meisnerom. –zg-

Anglický kardinál: Pápež prijme štyroch imamov

Rím, 29.03.2017 (KAP) 020 409 – Anglický kardinál Vincent Nichols oznámil, že na budúcu stredu prijme pápež František štyroch anglických imamov vo Vatikáne. Stretnutie sa koná v súvislosti s teroristickým útokom v londýnskej vládnej štvrti, ako povedal arcibiskup Westminsteru pre taliansku katolícku agentúru SIR v stredu. Kardinál Nichols je predsedom katolíckej Biskupskej konferencie Anglicka a Walesu.
„Je dôležité, skontaktovať vodcov rôznych náboženstiev,“ povedal kardinál. „Dialóg medzi ľuďmi, ktorí veria v Boha, vytvára spoločný priestor. Je povinnosťou všetkých náboženských vodcov spolu hovoriť, spoločne nájsť riešenia a zaoberať sa otázkou náboženských predstáv viery, ktoré ústia do extrémizmu a násilia.“
Vzhľadom na londýnskeho atentátnika Khalida Masooda Nichols povedal, že je faktom, že prestúpil na islamskú vieru. No treba tiež uvážiť, že ten muž zažil vo svojom živote veľmi veľa násilia. Vo všeobecnosti treba prihliadať na to, aby sa náboženské spoločenstvá neizolovali.
Pri útoku 22. marca boli zabití 4 ľudia a 40 ľudí bolo zranených. Atentátnika polícia zastrelila. 52-ročný Brit sa radikalizoval v Saudskej Arábii. Islamský štát si zločin prisvojil, no polícia doteraz nenašla dôkazy jeho spojenia s IS. –zg-

Rakúsko: Zákaz burky aj Koránu

Viedeň, 29.3.2017 (kath.net) 020 408 – Na rozsiahlom integračnom programe sa dohodla v utorok rakúska červeno-čierna vláda vo Viedni. Ženy majú zakázané nosiť na verejnosti úplne zahalenie – burku – a porušenie zákazu sa bude trestať pokutou 150 eur. Rozhodujúce kritérium je očividné – tvár musí zostať nezahalená. Okrem toho sa zakazujú akcie rozdávania Koránu. Štátna sekretárka Muna Duzdarová z SPÖ to ocenila: „V Rakúsku sa začína nová éra integračnej politiky.“
Minister pre zahraničie a integráciu Sebastián Kurz (ÖVP) označil nosenie burky a akcie rozdávania Koránu salafistami ako „symboly anti-spoločnosti“.
Nový integračný program predpokladá povinný integračný rok pre uznaných utečencov a azylantov s dobrou perspektívou integrovania. V tomto čase majú navštevovať špeciálne kurzy nemčiny a sprostredkovania našich hodnôt. Okrem toho sa určuje, že azylanti môžu byť povolaní k neplatenej verejnoprospešnej práci. Kto odmietne, tomu sa strhnú peniaze z jeho minimálneho príspevku. Migranti budú tiež môcť začať pracovať už skôr. Minister Kurz k tomu povedal: „Iba tak si môžu títo ľudia získať rešpekt väčšinovej spoločnosti.“ –zg-

Reforma reformy liturgie ako budúcnosť

Aachen, 29.3.2017 (kath.net) 020 407 – V stredu sa začala 18. kolínska medzinárodná liturgická konferencia v nemeckom Herzogenrathe pri Aachene. Tento raz celkom zvláštna, čo prezrádza už téma:
„Prameň budúcnosti – 10 rokov motu propria „Summorum Pontificum“ pápeža Benedikta XVI.“
Dňa 7. júla 2017 to totiž bude presne 10 rokov, čo emeritný pápež predstavil most, ktorým malo dôjsť ku zmiereniu a vzájomnému obohacovaniu „starej“ a „novej“ liturgie. Úmyslom Benedikta bolo uzmieriť desaťročia trvajúci protiklad. Liturgiu, ktorá bola do Druhého vatikánskeho koncilu po stáročia normálnou formou slávenia svätej omše, po reforme liturgie odstrčili do zabudnutia. Občas boli tí, ktorí sa nechceli vzdať vzácností starej omše, obviňovaní z beznádejného spiatočníctva. Dodnes pretrváva nedorozumenie, že pri starom obrade kňaz predsa „slávi chrbtom k ľudu“ – akoby bolo spoločné zameranie modlitieb na reálne prítomného Boha znevažovaním Božieho ľudu.
Za desať rokov čo je pápežským listom Benedikta obrad označovaný ako mimoriadny, je teraz znova „normálny“ a mnohé sa zmenilo. V nijakom prípade to nie sú iba nostalgici, čo si z vlastných spomienok cenia bývalú hodnotu pre subjektivizmy priam nemožnej mimoriadnej liturgie. Sú však aj mladí katolíci, ktorí nachádzajú cestu k tejto – radi hovoríme aj objektívnej – liturgii a cítia, že občas latinský jazyk, ako aj spoľahlivý trvácny obrad, stále znova otvára srdce a dušu priestorom tušenia mystéria. K bilancovaniu 10 rokov „Summorum Pontificum“ patrí nepochybne aj to, že vzájomné obohacovanie sa dvoch foriem jednej liturgie sa začalo a je aj aktívne v pohybe.
No k bilancii patria aj sklamania, že napriek všetkým pokusom sa poklad liturgickej a po stáročia osvedčenej zrelosti a dôstojnosti tradície nedarí dostať ho do normálneho stredu cirkevného života. Niektoré predsudky sa zaryto udržujú a väčšinou z ignorantskej pohodlnosti sa aj radi pestujú – ako výrazy „spiatočníci“ a „chrbtom k ľudu“.
K iritáciám patria aj správy, ktoré občas počúvame z Ríma. Pretože ešte kardinálom Ratzingerom v r. 2002 zavedený pojem „reforma reformy“ si jeho nástupca málo cení. Pritom sa týmto „programom“ nemyslí nič iné, ako urovnávacie preverenie toho, čo Druhý vatikánsky koncil raz skutočne mienil a čo reforma liturgie z toho urobila, príp. pripustila.
Nie je náhoda, že koncil stavia celkom na prvé miesto dokument s jednoznačným vyhlásením o svätom charaktere slávenia svätej omše – „Sacrosanctum Concilium“. Mnohé z toho, čo sa vtedy požadovalo ako samozrejmé, sa nakoniec fakticky odsunulo nabok. Význam chorálu napríklad. A mnohé z toho, čo sa dnes zdá liturgicky normálne, nemá s koncilom nič do činenia. Tak obrátenie kňaza k veriacim sa síce umožňovalo, ale v nijakom prípade neodporúčalo. Na to viackrát upozornil aj kardinál Robert Sarah, prefekt Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. No jeho výzva celebrovať ad orientem, sa akosi vyparila. Podpora Františka k tomu neprišla.
Organizátor Liturgickej konferencie, farár Pfarrer Guido Rodheudt z Herzogenrathu, veľmi ľutuje, že kardinál Sarah napriek viacnásobnému písomnému prísľubu účasti musel nakoniec predsa odrieknuť. Ale, a to s napätím neočakáva iba 200 účastníkov: Kardinál bude predsa akosi prítomný, lebo pripravil vlastnú prednášku a tá sa prečíta.
Guido Rodheudt, jeden z 500 kňazov – členov Kňazskej siete – sa usiluje o dialóg a dorozumenie. Chce ukázať, že hlásanie evanjelia verné učiteľskému úradu Cirkvi a riadne vysluhovanie sviatostí nie je ničím nesprávnym, či dokonca spiatočníckym. Konferencia je niečo ako veľké fórum výmeny názorov s rešpektom a vzájomným posilnením, teda niečím rozhodne hlboko katolíckym.
„Žiaľ,“ hovorí Rodheudt, „ešte sa to nedostalo do všetkých biskupských ordinariátov, takže sa musíme potýkať s klímou podozrení.“ Očividne je ešte u mnohých, ktorí roky slovo dialóg tak pudrujú a pozlacujú, v tomto ešte veľká medzera v dialógu či akási dialogofóbia. Neskreslený pohľad na snahu emeritného pápeža Benedikta, ako aj Liturgická konferencia, by tu mohli byť doslova osvecujúce.
Pre farára Guida Rodheudta – a nielen pre neho – bolo 10 rokov staré motu propio „Summorum Pontificum“ akýmsi „oslobodzovacím úderom“. V zásade bolo totiž chybou správať sa ku chrbtovej kosti západnej kultúry ako k „zaprášenej starožitnosti“. Liturgia je predovšetkým nesená sakrálnosťou a hlbokou úctou. Tajomstvo viery potrebuje priestor, ktorý pripúšťa to tajomné a chráni ho. Takže konferencia zameraná na to, aby sa tieto priestory odomkli a hlboko rešpektovali je iniciatívou pre budúcnosť viery a jej sily misie. A presne to Cirkev potrebuje, presne to prináša budúcnosť. Svätá liturgia je prameňom všetkého. Tohto prameňa sa nesmieme vzdať. Slávenie svätej omše je dôsledným zameraním sa na Boha a intímnym stretnutím so samotným Bohom. –zg-

Rakúsko: Kalvária v Eisenstadte sa reštauruje

Eisenstadt, 28.03.2017 (KAP) 020 406 – Sanácia Kalvárie v Eisenstadte pokračuje. V r. 2015 farská rada schválila koncepciu plánu sanácie „Hora Kalvárie 2020“. Náklady majú dosiahnuť 1,2 milióna eur. V pondelok vrátili 18 renovovaných anjelov na ich miesta, ako informovala agentúra APA: „Sanačné práce sú profesionálne a bez nehody,“ ako povedal prepošt farár Wilhelm Ringhofer. Pritom je sanácia ekonomicky aj tehcnicky veľkou výzvou.
V r. 2015 zrenovovali najprv Kaplnku kríža na vrchole Kalvárie a vyčistili odtoky vody. Minulý rok sa začali práce na južnej strane Kalvárie. Opravili sa poškodenia medzi Kaplnkou kríža a Milostivou kaplnkou. V r. 2017 sa plánuje renovácia severnej strany Kalvárie. Odmontovali aj Ďalších 20 anjelov na reštaurovanie.
Práce financuje mesto Eisenstadt, kraj Burgenland, Úrad kancelára, Pamiatkový úrad, ale aj podnikatelia a súkromné osoby. A prispieva aj samotná fara. Dôležitý prínos prišiel aj od spolku „Priatelia Haydnovho kostola“.

Základný kameň položili v r. 1701
Kalvária postavená začiatkom 18. storočia pri Haydnovom kostole v Eisenstadte priťahuje tisíce pútnikov ročne. V r. 1701 knieža Pavol Esterházy dal postaviť na kopčeku – vtedy ešte mimo mesta – pri zámockej kaplnke Kalváriu. Základný kameň položili 22.9.1701. Práce viedol františkán Felix Niering. V r. 1707 dokončená a posvätená Kalvária mala 10 kaplniek, 18 oltárov, množstvo výklenkov, schodov, jaskýň a chodieb z tufového kameňa a dokonca aj „Sväté schody“. Viac ako 200 barokových sôch v nadživotnej veľkosti prezentujú príbeh umučenia Ježiša na 33 zastaveniach.
Čoskoro sa tu objavil veľký prúd pútnikov, čo si vyžiadalo postavenie kostola – neskoršieho Haydnovho kostola. Základný kameň položili už v r. 1715 a na stavebné práce znova zviezli časť vŕšku Kalvárie a prestavali ju. Z nedostatku miesta museli zrušiť niektoré z 33 zastavení – dnes je ich 20 – a „Svätý hrob“ dostal iné miesto.
V r. 1744 postavili Milostivú kaplnku – dnešnú vstupnú halu:

V sobotu, 8. apríla, Kalváriu po zimnej prestávke znovu otvoria. Cez Veľký týždeň bude vstup zdarma. Otvorená je denne od 9. do 17. hod. do 31. októbra. –zg-

Nemecko: Biskupi striktne proti „manželstvu pre všetkých“

Mníchov-Berlín, 28.3.2017 (KAP/KNA) 020 405 – Nemeckí socialisti strany SPD narážajú svojimi plánmi zaviesť „manželstvo pre všetkých“ na zreteľný odpor katolíckej cirkvi.
„Nemeckí biskupi sa vyslovujú proti otvoreniu manželstva pre partnerstvá rovnakých pohlaví. Zdieľajú ústavno-právne výhrady, ktoré sa stavajú proti zákonu zavádzajúcemu manželstvo pre všetkých,“ povedal arcibiskup Heiner Koch, predseda Komisie pre manželstvo a rodinu pri Biskupskej konferencii Nemecka pre noviny „Passauer Neue Presse“ zo stredy.
„Z hľadiska biskupov je jasný rozdiel medzi registrovanými partnerstvami a manželstvom. Na rozdiel od manželstva, nemôže registrované partnerstvo priviesť na svet deti. V tomto zmysle aj pápež František v ‚Amoris laetitia‘ stanovil, že partnerstvá osôb rovnakého pohlavia nemožno proste dať na roveň manželstvu, lebo im je neprístupné odovzdávanie života, ktoré zabezpečuje budúcnosť spoločnosti,“ povedal berlínsky arcibiskup Koch.
V minulých rokoch nemeckí zákonodarcovia homosexuálne páry žijúce v registrovanom partnerstve v niektorých právach a povinnostiach krok za krokom zrovnoprávňovali s manželmi. No naďalej im napríklad nie je dovolené spoločne si adoptovať dieťa. SPD chce teraz ešte pred voľbami presadiť „manželstvo pre všetkých“ a predložiť príslušný návrh zákona. Koaličný výbor sa témou zaoberá v stredu, no téma je veľmi sporná, pretože CDU a CSU sú proti úplnému zrovnoprávneniu s manželstvom.
„Dúfam, že CDU a CSU konečne preskočia svoj tieň. V manželstve nesmie ísť o príslušnosť k pohlaviu, ale iba o to, či partneri uzavrú trvalý zväzok a chcú prebrať za seba zodpovednosť,“ vyhlásil šéf frakcie SPD Thomas Oppermann v utorok pre noviny „Funke“.
Podporu dostal od Strany zelených, ktorá SPD vyzvala, aby to teraz dôkladne vyriešila. Politik zelených Volker Beck vyhlásil, že za zrovnoprávnenie hovorí vraj široký konsenzus v parlamente, v spolkovej rade aj medzi obyvateľstvom a dodal: „Iba večne včerajší v stranách CDU a CSU sa uzatvárajú a sú proti rovnakým právam na rovnakú lásku.“
No Volker Kauder z frakcie CDU v parlamente vyhlásil: „Manželstvo pozostáva z muža a ženy. To predpokladá aj ústava. Krátko pred voľbami sa touto témou nebudeme zaoberať.“
No aj v CDU sú hlasy za úplné zrovnoprávnenie partnerstiev s manželstvom, ako poslanec CDU Štefan Kaufmann, ktorý sám žije v registrovanom partnerstve. –zg-

Mexiko: Veľké riziko vraždy kňazov a žurnalistov

Mexiko-Stadt, 28.3.2017 (kath.net/KAP) 020 404 – V Mexiku sú kňazi, biskupi a žurnalisti skupinami s najrizikovejším povolaním. Vyhlásil to biskup zo San Cristobalu de Las Casas v centre Chiapasu, Mons. Felipe Arizmendi, po zavraždení troch žurnalistov v minulých dňoch.
„Najnovšie vraždy nie sú vôbec ojedinelé a okrem toho sú žurnalisti vystavení neustálym hrozbám a zastrašovaniu. Aj žurnalisti sa musia nechať viesť pravdou a šíriť dôkladne rešeršované informácie a nesmú nikoho znevažovať. Ak sa pritom niekto dotkne určitých záujmov, je to v Mexiku nebezpečná práca. V tom sa vodí žurnalistom rovnako ako kňazom a biskupom. Dôležité však je nechať sa viesť pravdou a spravodlivosťou, keďže sme to tomuto národu dlžní,“ zdôraznil biskup Arizmendi na tlačovej konferencii v nedeľu. Ostrými slovami potom biskup pranieroval beztrestnosť vo svojej krajine.
Za zavraždených žurnalistov – Ricarda Monlui Ruiza, Cecilia Pinedu a Miroslavu Breachovú – sa v nedeľu v hlavnom meste Mexika konali modlitby. Kardinál Norberto Rivera Carrera slávil v katedrále zádušnú omšu, na ktorej sa modlil aj za „všetkých komunikátorov krajiny“ ako aj za biskupa z Diecézy Cuernavaca, Ramona Castra, ktorého už viackrát ohrozovali. Zdôraznil, že je potrebné, aby sa v krajine nestratila sloboda prejavu.
Podrobné ocenenie zasadenia sa za biskupa Castra uverejnili v nedeľu noviny „La Jornada“, v ktorých pracovala aj zavraždená žurnalistka Miroslava Breachová. „Biskup stojí na strane veriacich a na demonštráciách proti drogovej mafii neváha ani čeliť vláde štátu Morelos,“ napísali noviny.
Mons. Ramon Castro je biskupom Diecézy Cuernavaca od r. 2013. Považuje sa za iniciátora Pochodu za pokoj, na ktorom sa v r. 2015 zúčastnilo vyše 20 000 ľudí a ktorý v r. 2016 podstatne prispel k založeniu širokého hnutia, ktoré žiadalo odstúpenie guvernéra štátu Morelos. Morelos sa pre vysoký počet vrážd považuje za jeden najnebezpečnejších štátov Mexika. Len v nedeľu tam objavili masový hrob so 49 ešte neidentifikovanými mŕtvolami. –zg-

Vatikán: Sympózium o význame pápežstva v moderne

Ulrich Nersinger

Vatikán, 28.3.2017 (kath.net) 020 403 – V dňoch 22. až 26. marca 2017 sa konalo vo Vatikáne (Campo Santo Teutonico) medzinárodné sympózium o politickej úlohe pápežstva v moderne:
„Politický vzostup pápežstva – mobilizácia médií a moc moderných pápežov“.
Sympózium usporiadali: Rímsky Görresov inštitút na Univerzite v Münsteri, nemecké veľvyslanectvo pri Svätom stolci a talianske ministerstvo zahraničných vecí. Zorganizoval ho PD Dr. Mariano Barbato z Centra pre náboženstvo a modernu Univerzity v Münsteri a Mons. Prof. Dr. Stefan Heid z rímskeho Görresovho inštitútu. Sympózium v angličtine a nemčine prilákalo renomovaných odborníkov – historikov, sociológov, politológov a mediálnych odborníkov – z Talianska, Španielska, Nemecka, Poľska, Anglicka a USA. Otvorila ho prednáška nemeckej veľvyslankyne pri Svätom stolci, Annette Schavanovej.
Talianske ministerstvo usporiadalo recepciu a večeru, kde prehovoril bývalý hovorca Vatikánu, páter Federico Lombardi SJ. Súčasnú hlavu Cirkvi označil ako „lídra globálnej postavy“, ktorý dokáže oduševniť politikov a ľudí všetkých farieb. Súčasné stretnutie európskych hláv štátov a vlád s pápežom a návšteva pápeža v Miláne výrazne zdôraznili tematiku sympózia. –zg-

Nemecko: Biskup sa vyslovuje za diakonát ženy

Rottenburg/Stuttgart, 28.3.2017 (kath.net/drs) 020 402 – Jasným vyjadrením sa v prospech diakonátu ženy sa prihlásil o slovo nemecký biskup Gebhard Fürst v diskusii o vysviacke pre ženy. Pri slávnostnom akte k 100. výročiu založenia Katolíckeho nemeckého zväzu žien (KDFB) v jeho diecéze označil možný úrad diakonky ako „znamenie doby“. Nasadenie tzv. „viri probati“ – osvedčených ženatých mužov do kňazskej služby považuje v porovnaní s diakonkou za „druhoradý“, ako povedal biskup v nedeľu v Diecéznej akadémii diecézy v Stuttgarte-Hohenheime.
Už desaťročia chýbajúcu odpoveď z Ríma na tému diakonát ženy nehodnotí ako odrieknutie, ako povedal biskup ďalej. Pre neho znamená toto mlčanie, že Vatikán táto téma „úplne nezjednocuje“.
Už v r. 1997 bol Gebhard Fürst ako riaditeľ Diecéznej akadémie v Hohenheime zodpovedný za medzinárodný teologický odborný kongres o diakonáte ženy. –zg-

Rakúsko: Útok na najobľúbenejšieho politika

Linz, 27.3.2017 (kath.net) 020 401 – Bert Brandstetter, sporný prezident ľavicovej Katolíckej akcie Lineckej diecézy, cez víkend zaútočil na rakúskeho ministra zahraničných vecí Sebastiána Kurza, pretože ten kritizoval niektoré záchranné akcie mimovládnych organizácií v Stredozemnom mori. Minister povedal, že tým zomiera skôr viac utečencov v mori ako menej.
Ministra Kurza, s odstupom najobľúbenejšieho politika Rakúska, teraz Brandstetter dokonca vyzval k odstúpeniu, pretože Kurzove vyjadrenia sú vraj „nehorázne ignorantské“ voči topiacim sa ľuďom. „Je to súčasne aj neznesiteľné ignorantstvo voči všetkým dobrovoľným pomocníkom v mimovládnych organizáciách,“ vyhlásil Brandstetter.
Je však jasné, že rakúskeho ministra podporujú mnohí katolíci v Rakúsku. Vo fórach veľkých rakúskych denníkov či na Facebooku väčšina diskutujúcich veľmi oceňuje veľkú odvahu ministra Sebastiána Kurza k pravde a jeho jasné posudzovanie situácie. –zg-

Maďarsko: Nová pastorácia Rómov

1.blahorečený Róm a 1. blahorečená Rómka v Španielsku

Budapešť-Madrid, 27.3.2017 (KAP) 020 400 – Katolícka cirkev v Maďarsku rozvíja pastoráciu Rómov. Prvých 85 pracovníkov pre pastoráciu Rómov, ktorí absolvovali nový kurz, dostalo v nedeľu v ostrihomskej katedrále vysvedčenia. Odovzdal im ich prímas kardinál Péter Erdö, ktorý zdôraznil, že „Ježiš je Vykupiteľom celého sveta a chce prinášať spásu všetkým“. „Každý ľud a každý človek je Bohu milý,“ povedal arcibiskup Budapešti-Ostrihomu.
Len v sobotu bola blahorečená prvá príslušníčka Rómov v španielskej Almerii – Emília Fernandezová Rodriguezová.
Dvojročný kurz pastorácie Rómov vychádza zo založenia inštitútu „Boldog Ceferino“ (Blahoslavený Ceferino), ako vyhlásil pomocný biskup János Székely, referent pre pastoráciu Rómov pri Biskupskej konferencii Maďarska. Kurz sa konal na šiestich miestach, kde v Maďarsku žijú veľké spoločenstvá Rómov.
Absolventi kurzu budú pôsobiť o. i. v 62 domoch Ceferinovho inštitútu, kde sa ponúka voľnočasový program, doučovanie a rodinné poradenstvo pre Rómov. Ako zdôraznil biskup Székely, Rómovia a nerómovia sa majú považovať za bratov, na to je tiež potrebné súrodencov, aby príslušníci Rómov boli do utvárania programu aktívne zapojení.
Prvý blahorečený Róm bol Ceferino Giménez Malla (1861-1936), známy prezývkou „El Pele“. Vyrastal ako nomád v Španielsku, ako dospelý bol pokrstený. Bol úspešným obchodníkom s mulicami, sprostredkovateľom v rámci svojho ľudu a aj politikom. Po smrti manželky pôsobil ako katechéta, kapelník, podporoval modlitbu ruženca a v r. 1926 vstúpil do tretieho rádu dominikánov. Keď počas prenasledovania kresťanov v Španielskej občianskej vojne v r. 1936 pomáhal kňazovi a umožnil mu útek, bol zatknutý a 9. augusta 1936 v Barbastre v ružencom v ruke popravený. Pápež Ján Pavol II. ho v r. 1997 blahorečil.

Prvá blahorečená Rómka
Životný príbeh Ceferina pripomína osud Emílie Fernandezovej Rodriguezovej. Emília bola v sobotu v španielskej Almerii ako prvá Rómka v histórii Cirkvi blahorečená spolu so skupinou 95 kňazov a rehoľníkov, ako aj 20 laikov, ktorí ako Ceferino v Španielskej občianskej vojne zomreli ako mučeníci. Aj u nej zohrával ruženec kľúčovú úlohu pre mučeníctvo.
Narodila sa 13. apríla 1914 v španielskej provincii Almeria, vyrástla v rómskom sídlisku v Tijuole. Bola analfabetka a od mala plietla vŕbové košíky, a tak dostala prezývku „La Canastera“ (Košikárka). V r. 1938 sa vydala a bola tehotná, keď jej muž mal narukovať do republikánskej armády. Lesť, ktorá ho urobila dočasne slepým a teda neschopným bojovať, nevyšla a obaja manželia boli uväznení v rôznych väzniciach.
Emília prišla do väznice s kresťankami, kde sa naučila modliť, aj modlitbu ruženca. Riaditeľka nútila tehotnú ženu, aby prezradila svoju katechétku a sľúbila za to prepustenie, ako aj jej muža. Ona však odmietla, na čo ju dali do samotky. Po siedmych mesiacoch ťažkého väzenia porodila v januári 1939 dcérku a 25. januára úplne podvyživená zomrela na zápal pľúc. Pochovali ju v masovom hrobe. Jej muž sa po vojne oženil s jej mladšou sestrou, o osude dcérky nie je nič známe. –zg-

USA: Málo záujmu o filmy LGBTI

New York City, 27.3.2017 (kath.net/LSN/jg) 020 399 – Seriály a filmy so špecifickými témami o osobách LGBTI u amerického publika pravidelne prepadávajú. Nedávnym príkladom je mini-seriál „When We Rise“ vysielača ABC. Štvordielnemu seriálu o tzv. „hnutí za práva gejov“ sa robila reklama s veľkými nákladmi. No už prvý diel bol s 3 miliónmi divákov pre ABC sklamaním. Prvý diel „When We Rise“ bol reláciou s najnižším počtom divákov zo štyroch amerických vysielačov (ABC, FOX, CBS a NBC).
Film „Moonlight“, ktorý dostal v r. 2017 Oskara za „najlepší film“, bol so ziskom 25 miliónov dolárov filmom s najnižším ziskom medzi Oskarom ocenenými filmami všetkých čias, ako napísal hospodársky magazín Forbes. Tiež na Oskara nominovaný film „La La Land“ naproti tomu vyniesol 145 miliónov dolárov. –zg-

Jubileum narodenia kardinála Mindszentyho

Viedeň, 27.3.2017 (KAP) 020 398 – V stredu, 29. marca sa oslávi 125. výročie narodenia kardinála Józsefa Mindszentyho (1892-1975). Kardinál Mindszenty patril k významným mučeníckym postavám katolíckej cirkvi v strednej a východnej Európe v období komunizmu. Jeho pevný postoj ho dostal do konfliktu s nacistami, maďarskými fašistami, komunistami, ale aj s Vatikánom. Maďarský kňazský seminár „Pazmaneum“ vo Viedni (1090, Boltzmanngasse 14) pozýva pri tejto príležitosti v stredu o 18.30 hod. na koncert. Na programe budú o. i. diela Johannesa Brahmsa, Bélu Bartóka aj Antonína Dvořáka.
Mindszenty sa narodil 29. marca 1892 v Csehimindszente pod menom Josef Pehm. V r. 1941 pod tlakom maďarského vstupu do vojny na strane Hitlera odložil nemecké meno a nazval sa podľa rodiska Mindszenty. V r. 1944 ho pápež Pius XII. menoval za biskupa Veszprému. Spolu s inými biskupmi protestoval Mindszenty proti nezmyselnej vojne a prenasledovaniu židov. Maďarskí fašisti ho zatkli a uväznili v smutne známej väznici v Sopronköhide.
V septembri 1945 menoval pápež Mindszentyho za arcibiskupa Ostrihomu a prímasa Maďarska. Jeho neohrozené zasadzovanie sa za práva cirkvi – od februára 1946 už ako kardinála – ho dostalo do stále ostrejšieho konfliktu s komunistami. Nový režim rozpútal kampaň kvôli jeho údajnému „sprisahaniu proti štátu“.
Na Vianoce 1948 bol prímas zatknutý a po priznaní vynútenom mučením vo februári 1949 odsúdený na doživotné väzenie. Pri ľudovom povstaní v r. 1956 sa dostal Mindszenty na slobodu a po potlačení revolúcie sovietskymi oddielmi našiel útočisko v americkom veľvyslanectve v Budapešti, kde dostal azyl. Ďalších 15 rokov žil na veľvyslanectve USA.
Pápež Ján XXIII. sa v priebehu svojej „politiky odmäku“ pokúsil dostať prímasa do Ríma. Na oplátku bol Vatikán ochotný splniť podmienky komunistov. V r. 1963 Mindszenty ponuku vycestovať ešte odmietol, až o roky neskôr sa dohoda naplnila. Rím sa nielen že zaručil Budapešti za politickú zdržanlivosť prímasa, ale súhlasil aj s tým, že v rámci dvoch rokov ho pohne k vzdaniu sa úradu.
V r. 1964 sa pápežskému vyjednávačovi Agostinovi Casarolimu podarilo dosiahnuť, že v zmysle „čiastkovej dohody“ s Maďarskom sa obsadí päť zo siedmych už dlho vakantných biskupských stolcov diecéznymi administrátormi v hodnosti pomocných biskupov. No na tieto posty sa dostali štátom schválení kandidáti, z ktorých podľa cirkevných historikov traja pracovali pre štátnu tajnú službu.
V skutočnosti sa na zúfalej situácii maďarskej cirkvi zmenilo iba málo. Štát naďalej sledoval kňazov, rehoľníkov aj laikov a odsudzoval ich na dlhé roky väzenia, výuku náboženstva a cirkevnú správu takmer úplne ochromil. Budapešť jednoducho svoje prísľuby nedodržiavala.
V septembri 1971, vo veku 79 rokov, opustil Mindszenty s ťažkým srdcom Maďarsko a po krátkom pobyte v Ríme sa usadil vo Viedni, aby bol blízko svojej domovine. Pápež Pavol VI. sa márne pokúšal pohnúť ho k odstúpeniu z úradu. Vo februári 1974 preto zbavil Mindszentyho postu „z pastoračných dôvodov“ – bez menovania jeho nástupcu. Prímas nešetrne vyhlásil, že toto rozhodnutie urobil „iba Svätý stolec sám“.
Kardinál Mindszenty zomrel 6. mája 1975 vo veku 83 rokov vo viedenskom exile. Želal si byť pochovaný v bazilike v Mariazelli, ale po páde komunizmu chcel byť prevezený do vlasti. V r. 1991 jeho telesné pozostatky znova pochovali v Ostrihome. V r. 1993 bol otvorený proces jeho blahorečenia, ktorý bol uzavretý v r. 2013. Maďarský štát rehabilitoval kardinála Mindszentyho v r. 1990 de facto a v r. 2012 úplne. –zg-

Peru: Biskupi vyzývajú k pomoci v záplavách

Vatikán-Lima, 27.3.2017 (KAP) 020 397 – Katolícki biskupi v Peru vyzvali k spoločnej pomoci pre obete klimaticky podmienenej katastrofy záplav. Mnohí ľudia stratili v prudkých vodách všetko a sú odkázaní na solidaritu iných, ako sa uvádza v spoločnom pastierskom liste, o ktorom informovalo Rádio Vatikán v pondelok. Farnosti a kancelárie Charity sú v neustálom nasadení, no veriaci by mali ešte navyše prinášať obete, aby postihnutým pomohli, ako napísali biskupi.
Pri rozdeľovaní pomoci treba brať ohľad najprv na „tých najzraniteľnejších“, ako deti, starí ľudia aj ženy, napomínajú biskupi. Dôležité je okrem toho v budúcnosti rešpektovať prírodu a urobiť potrebné opatrenia aj v oblasti plánovania miest. V tomto zmysle sa nedávno vyjadril aj prezident Peru Pedro Pablo Kuczynski: Všetci Peruánci musia dostať možnosť žiť na „vhodných miestach“, ako vyhlásil. Obyvateľov rizikových oblastí sa má postupne presídliť.
V celej Latinskej Amerike začali cirkvi veľké akcie pomoci pre Peru. Aj pápež František poukázal minulý piatok 100 000 dolárov na okamžitú pomoc a medzinárodný zväz Caritasu 150 000 eur.
Najmenej 90 ľudí prišlo o život v záplavách vyvolaných prudkými lejakmi v ostatných týždňoch na severe a v strede Peru. Zničených bolo 13 000 obytných domov, rovnaký počet sa považuje za neobývateľný. Vcelku záplavy postihli už vyše 740 000 ľudí, taká je zatiaľ bilancia katastrofy, ktorej škody sa vyčísľujú na 3 miliardy dolárov. Za hodinu spadlo v Peru podľa údajov NASA až do 137 milimetrov zrážok, pričom koniec katastrofy je stále v nedohľadne, keďže dažde trvajú zvyčajne až do apríla. Za príčinu sa považuje periodicky sa vracajúci poveternostný jav El Niňo. –zg-

Mníchov: Husia koža pri modlitbe u potratovej kliniky

Mníchov, 27.3.2017 (kath.net/ALfA/CDL/pm) 020 396 – Svetový deň Downovho syndrómu, 21. marca, bol podnetom pre vyše 60 účastníkov 4. modlitbovej akcie u potratovej kliniky Zdravotníckeho centra Friedricha Stapfa „Medicare“ v Mníchove-Freihame, aby poukázali na vysoký počet potratov pri trizómii 21. Symbolom Downovho syndrómu sú dve nerovnaké ponožky, a tak zavesili mnohé také páry ponožiek na šnúru medzi účastníkmi akcie. Dnes už patrí k štandardu prenatálnymi testami hľadať možné postihnutia a najmä Downov syndróm. Modlitbovou akciou sa poukázalo na extrémne vysoký počet potratov u týchto detí – až 90 %! Ale aj na to, že všetci nenarodení ľudia, či zdraví alebo chorí, majú právo na život.
Pred týždňom dávala televízia RTL v relácii ‚Stern TV‘ správu o mníchovskej rodine, ktorej dieťatko dostalo v 21. týždni tehotenstva diagnózu trizómie 21 a akú kalváriu prežila – a dnes v noci sa malá Olívia narodila. Na Facebooku bolo viac ako 8500 kladných reakcií a stovky gratulácií a komentárov. To je už mocný signál. Verejne v televízii a na Facebooku! Ale či to nie je úplne samozrejmá ľudská povinnosť zasadzovať sa za to, aby každý človek – je jedno ako vyzerá, a čo dokáže – mal rovnaké právo žiť ako všetci ostatní?“ pýta sa Christiane Lambrechtová, krajinská predsedníčka CDL Bavorsko. „Kto sa zasadzuje za ľudské právo na život, nekráča nijakou zvláštnou náboženskou, či kresťanskou cestou, ale stojí na pôde ústavy. Zabíjanie postihnutých ľudí v matkinom tele je jednou z najhorších foriem diskriminácie. Pretože potom znamená postihnutý = nehodný života. Aké neférové a strašné je, keď sa 9 z 10 detí s diagnózou Downovho syndrómu odsúdi na potrat!“
Antonia Egger, predsedníčka Regionálneho zväzu mníchovskej Akcie za život, sama na vozíčku, zdôraznila: „Právo na život nielen detí s Downovým syndrómom, ale všetkých ľudí s postihnutím je masívne ohrozené. Naša kultúra radosti z tehotenstva sa stala kultúrou selekcie! Nestanú sa spomienkové dni ako Svetový deň Downovho syndrómu prebytočné, pretože už nebude takých ľudí?“
Mladí účastníci akcie čítali komentáre na Facebooku, z ktorých bolo jasné, že základný postoj voči deťom s trizómiou 21 je síce pozitívny, ale niektorí označili potrat postihnutých ako „správny a šetriaci náklady“.
Christiane Lambrecht preto na záver žiadala: „Inklúzia sa začína pred narodením! Všetci, politici aj celá spoločnosť, majú prapôvodnú ľudskú zodpovednosť ponúkať tehotným ženám podporu a pravú pomoc. Potrat je spoločenský problém! To sa začína u spravodlivejšej rodinnej politiky s finančným odbremenením pre každé dieťa a vedie nakoniec k novej kultúre spolunažívania. Pretože odhliadanie od problému to bolo včera!“
Istý muž citoval na Facebooku speváka Reinharda Meya: „Možno sa tento citát hodí ako nadpis pre novú pravú uvítaciu kultúru pre všetky nenarodené deti?“:
Ľudské dieťa, toto je tvoja planéta. Tu je tvoje miesto určenia, malý balíček. Milý, priateľský balíček, vitaj tu u nás. Nech je tvoj život tu k tebe dobrý“ (Reinhard Mey).
Na záver akcie sa zvesilo zo šnúry vždy 9 párov ponožiek a položili ich na zem. Pohľad na takmer prázdnu šnúru na bielizeň a mnohé páry ponožiek na dlaždiciach znázorňoval hrozivým spôsobom drámu prenatálnej selekcie ľudí s trizómiou 21. Pri pohľade na potratovú kliniku a s vedomím, že sa tam denne potratí až 20 detí – zdravé aj postihnuté – dostali mnohí účastníci akcie husiu kožu.
Iniciatíva „Kresťanskí demokrati za život“ (CDL) bola založená stranami CDU/CSU v r. 1985, ale je od strán nezávislou celonemeckou politickou iniciatívou. „Akcia právo na život pre všetkých“ má 11 000 členov a je tak jednou z najväčších organizácii na ochranu života v Európe. Obe sú členmi Spolkového zväzu práva na život (BVL).

Ostrá kritika Caritasu a Amnesty International

Traiskirchen, 27.3.2017 (kath.net) 020 395 – Franz Schabhüttl, dlhoročný vedúci známeho utečeneckého tábora Traiskirchen v Rakúsku, v knihe prezentovanej 24. marca „Brennpunkt Traiskirchen“ vyslovuje ostrú kritiku politikov a organizácií ako Amnesty International, či Caritas, že zneužívajú azylový systém na stranícku politiku a vlastné záujmy. Jeho obvinenie znie: O azylantov samotných im ide najmenej!
Schabhüttl kritizuje ľavý, ako aj prvý tábor. Azylanti „nepotrebujú ani pomoc, ani nie sú chudobní“ a ani nie sú „zlí, či nebezpeční“. Autor informuje, že ani v lete 2015, keď bol rakúsky tábor so 4740 utečencami zreteľne preťažený, netrpeli azylanti núdzou, hladom, či nedostatkom lekárskej starostlivosti. Caritas a Amnesty International, ale aj Lekári bez hraníc to však mediálne takto prezentovali. To vyvolalo u obyvateľstva „hlboko ľudské, ale objektívne nepotrebné reflexy pomoci“. Schabhüttl: „Museli sme takto vyvolanou vlnou darov daňovníkov týždenne vyhadzovať až do 50 ton použiteľných tovarov!“
Jeho obvinenie sa týka konkrétne aj Caritasu. Ten postavil svoj autobus na zbierky na mediálne účinnom mieste. Obrázky ukazovali podľa vedúceho tábora však iba azylantov, ktorí sa ponáhľajú k autu, z ktorého sa rozdávali dary. „Neukazovali sa hory darov, ktoré mizli v odpadových kontajneroch. O tom nechceli počuť. Organizácie ako Caritas robia skutočne dôležitú prácu, no v oblasti azylantov a cudzincov z vlastných finančných záujmov pôsobia ako veľké hospodárske podniky,“ povedal Schabhüttl.
Kriticky vidí vedúci utečeneckého tábora aj prezentáciu politikov, že azylanti sú tendenčne kriminálni. „To je takisto nesprávne. Boli často iba prípady krádeže mobilov a menšie drogové delikty. Závažné incidenty ako masové bitky sa podľa Schabhüttla za 26 rokov v Traiskirchene vyskytli iba veľmi zriedka.

U 40 % utečencov nebol dôvod na útek!
Vedúci tábora odhaduje, že asi u 40 percent všetkých utečencov v roku 2016 nebol objektívny dôvod na útek. Uviedol, že mu ide o to, aby niektoré veci uviedol na správnu mieru. Tak napríklad Christian Konrad vo funkcii vládneho koordinátora utečencov postavil stan pre bezdomovcov, ktorý zhltol sedemmiestnu sumu. A ten stan sa nikdy nepoužil!
Ako hlavný problém azylového systému vidí Schabhüttl nebezpečenstvo Ženevskej konvencie o utečencoch. „Niet nijakej inej možnosti ako sem prísť, len cez azylový proces. A keď niekto prichádza cez azylový systém, je štát nútený sa ním zaoberať. Štát sa tak robí predĺženým ramenom prevádzačov a mimovládne organizácie pritom zarábajú starostlivosťou o utečencov v oblasti lekárskej, psychologickej alebo právnej, pretože poháňajú štát zdvihnutým ukazovákom vlastnej morálky. Prevádzači rozhodujú, koho privedú a prevažne sem vozia spodné sociálne vrstvy. –zg-

Rusko: Postoj štátu a cirkvi k Leninovým sochám

Moskva, 26.3.2017 (kath.net/ KAP) 020 394 – Ako v Kremli tak aj v Moskovskom patriarcháte zostáva postoj k vlastnej histórii nejasný. Zatiaľ čo prezident Vladimír Putin dáva znova ožívať starým symbolom od dvoj-orla po cisársku uniformu, leží mimo kremeľských múrov naďalej mumifikovaná mŕtvola revolucionára Vladimíra Iľjiča Lenina vo svojom mauzóleu. Ruská pravoslávna cirkev v zahraničí (ROCOR), ktorá sa v r. 1927 oddelila od Moskovského patriarchátu a až v r. 2007 znovu nastolila kánonické spojenie, žiada odstránenie múmie z mauzólea na Červenom námestí, zničenie Leninových pamätníkov v Rusku a premenovanie miest, ulíc a námestí dodnes pomenovaných po komunistických zločincoch.
Ruskí pravoslávni biskupi v diaspore v pastierskom liste preto, vedomí si histórie, napomínajú, že odstránenie Lenina – „najväčšieho prenasledovateľa kresťanov 20. storočia z Červeného námestia by bolo znamením zmierenia sa ruského ľudu s Kristom“. No Moskovský patriarchát to brzdí.
V interview pre „Interfax“ podpredseda synodálneho oddelenia pre vzťahy cirkvi so spoločnosťou a médiami, Alexander Ščipkov povedal, že je rovnako ako vedenie cirkvi iného názoru ako ROCOR. Návrh pochovať Leninovo telo je v tejto dobe veľmi nevhodný. Ščipkov naliehal na to, aby sa zaviedlo „moratórium vzhľadom na vojnu proti politickým symbolom v Rusku“. „Chápeme, že prítomnosť Lenina na Červenom námestí nemá nič do činenia s kresťanskými tradíciami. Ale my môžeme otázku ich oživenia riešiť iba vtedy, ak sa súčasne zastaví kampaň od-socializovania a od-sovietizovania na post-sovietskom území,“ vyhlásil delegát synody. Susedia Ruska by súčasné „od-socializovanie a od-sovietizovanie mohli využiť na „od-rusifikovanie“, čo nechceme podporovať, ako vyhlásil Ščipkov.
Žiadal preto „dočasné moratórium na každú vojnu proti politickým symbolom v Rusku“. To neznamená, že Moskovský patriarchát tiež neschvaľuje návrat k pôvodným názvom ulíc a miest, ale „iba z historických a nie z politických dôvodov“. „Nemali by sme sa angažovať v politických kampaniach týkajúcich sa politických symbolov.“ To by bola „ničivá záležitosť“.
Z rovnakého dôvodu je nesprávnym okamihom práve 100 rokov po revolúcii požadovať preloženie Leninovho tela. To má jasné „politické motívy“. Podľa názoru Ščipkova je potrebné akceptovať, že zodpovedné za bratovražednú občiansku vojnu 1917-21 sú obe strany, veď časť ruského ľudu jednu zo strán podporovala. „Našou úlohou je prekonať túto schizmu, ľudí znova zjednotiť a tento cieľ nemôžeme dosiahnuť, keď zdôrazňujeme, že iba jedna strana bola v občianskej vojne v práve. Na ukončenie vojny v srdciach a hlavách, nesmieme hľadať víťazov, veď historicky obe strany boj prehrali.“
Aj vedúci oddelenia patriarchátu pre zahraničie, metropolita Hilarion, zdôraznil, že sa neslobodno náhliť odstrániť Leninovo telo zo špeciálne postaveného mauzólea na Červenom námestí, kde leží 93 rokov. Metropolita povedal, že náhle rozhodnutie by mohlo viesť k ďalšiemu rozkolu v ruskej spoločnosti: „Prítomnosť tejto zabalzamovanej múmie pri múre Kremľa je síce úplne scestná, ale myslím si, že riešenie je otázkou času.“

Knieža Vladimír namiesto Lenina
Prezident Vladimír Putin sa téme doteraz vyhýbal. Podľa pozorovateľov zo starosti o rozkol vo verejnej mienke. Na upevnenie svojej štátnej ideológie necháva radšej s obrovskými nákladmi pravidelne pripomínať víťazstvo Sovietskeho zväzu nad nacistickým Nemeckom. Vtedajší úspech sa oslavuje ako triumf zjednoteného národa proti cudzím agresorom a je súčasne symbolom nároku Moskvy na úlohu svetovej veľmoci. Súčasne sa však Putin vidí aj v oveľa staršej tradícii. V novembri odhalil spolu s patriarchom Cyrilom v bezprostrednej blízkosti Kremľa obrovský pamätník prvému kresťanskému vodcovi, veľkokniežaťu Vladimírovi, ktorého možno považovať za zakladateľa ruskej štátnosti pred viac ako tisícročím.
Revolučný rok 1917 bol zvratom, ktorého následky dodnes pôsobia a sú citeľné pre každého Rusa. Dňa 8. marca (podľa vtedy ešte platného juliánskeho kalendára 23. februára) vypukla v hlavnom meste Petrohrade februárová revolúcia. Iba za niekoľko dní zmietla autokratickú cársku vládu. Po prvý raz sa vyhlásili základné práva ako sloboda slova a zhromažďovania, všeobecné právo voliť a zrušili sa staré diskriminácie na základe stavu a náboženstva. Robotníctvo, ktoré svojimi štrajkami odzvonilo monarchii, si vybojovalo sociálne istoty ako osemhodinový pracovný čas a vyššie mzdy.
No štátna kríza sa tým neskončila. Nasledovalo dvojvládie – provizórna vláda sovietov, teda občiansko-liberálnych reformných síl proti robotníkom a vojakom. Keď sa štátna moc stále viac rozpadávala, chopila sa radikálne socialistická strana boľševikov koncom októbra (v novembri) šance uchopenia moci. Leninom vedení boľševici obsadili hlavné mesto, zatkli vládu a položili základy premeny Ruska na komunistickú diktatúru jednej strany, ktorú však dokázali presadiť až po dlhoročnej občianskej vojne v celej krajine.
Na rozdiel od pôsobenia kniežaťa Vladimíra sa obe tieto revolúcie 1917 nehodia ako politický nástroj. Putin je pritom sám popálené dieťa: masové demonštrácie po zmanipulovaných voľbách v r. 2011 ním osobne hlboko otriasli a boli dôvodom markantne pritiahnuť represie. Putin sa však súčasne obáva odsúdenia dvojitej revolúcie ako historického omylu, lebo tento bývalý agent tajnej služby KGB (už ako 11-ročný sa bol pýtať na KGB, čo sa má učiť, aby tam mohol pracovať!) – je sám poznačený sovietskym dedičstvom. –zg-

„Superstar František“ v Miláne a Monze

Miláno, 26.03.2017 (KAP) 020 393 – Dvojizbový byt na štvrtom poschodí spustnutého vežiaka: Na stole sú plnené datle, sušené ovocie a mlieko. Mihoual Abdel Karim, jeho žena Tardane a tri deti všetko pripravili: Pápež príde na návštevu. František vstupuje, vypije pohár studeného mlieka, Tardane mu rozpráva, aké je to, ako moslimovia z Maroka žiť v Taliansku. Malý 6-ročný Mohamed maľuje obrázok pre hosťa: basketbalové ihrisko s kostolom a mešitou. A nakoniec spoločná fotografia: František v bielom, Tardane s modrou šatkou, Mihoual a tri deti. „Všimla som si, že pápež myslí aj na moslimov,“ hovorí Tardane neskôr. Po niekoľkých minútach sa František rozlúči. Navštívi ešte starého muža na treťom poschodí a potom sa odvezie k milánskemu dómu.
Tak sa začala v sobotu prvá návšteva Františka najvýznamnejšej hospodárskej metropoly a najväčšej diecézy Talianska. Pri nijakej ceste – odhliadnuc od Lampedusy – nebola symbolika taká očividná, ako v Miláne. Program návštevy pôsobil ako scenár k záverečnému textu „Evangelii gaudium“. Pápež navštívi najprv moslimskú rodinu na biednom sídlisku na predmestí predtým, než sa vydá ku kňazom a rehoľníkom v najvýznamnejšom chráme severného Talianska. Dobrú hodinu strávi v dóme, pomodlí sa pri hrobe sv. Karola Boromejského, odpovedá na otázky kňazov. Potom ide do väzenia San Vittore. Tu zostane František celé 3 hodiny. Medzi 100 väzňami pri 50 metrov dlhom stole zje milánske rizoto a kotletu. „Cítim sa u vás ako doma,“ hovorí pápež. V izbe väzenského kaplána si na pol hodinu oddýchne.

Triumfálny pochod
Františkova návšteva v Miláne bola triumfálnym pochodom. Ukázala, aký populárny je ešte stále juhoamerický pápež v Taliansku. Také masy ľudí doteraz nepritiahol na nijakej návšteve na Apeninskom polostrove. Podľa odhadov organizátorov mal byť na omši v parku Monza až milión veriacich. Obozretnejšie odhady hovoria o pol milióne. Tak bol pápež prijatý dosiaľ iba v Rio de Janeire a Manile, ako napísal taliansky komentátor v nedeľu. Zasa raz to bol pápež viacerých giest. …
Posolstvo Františka multikultúrnej metropole Miláno znelo: cirkev nemusí mať strach pred multikultúrnou mnohorakosťou a svetonázorovou pluralitou. Má s tým veľa skúseností, ako vyhlásil kňazom a rehoľníkom v dóme. Pre rodičov na štadióne mal praktickú výchovnú radu: Spolu s inými rodinami najprv ísť na nedeľnú omšu a potom do parku hrať sa. Tak možno deťom sprostredkovať vieru.
Táto cesta bola národnou udalosťou. Na titulnej stránke väčšiny denníkov neboli v nedeľu hlavy štátov a vlád EÚ, ktorí sa stretli v Ríme k 60. výročiu podpísania Rímskych dohôd, ale pápež v Miláne. „Francesco Superstar“ znel titulok ľavicovo-liberálneho denníka „La Repubblica“, „Pápež ako roková hviezda“ napísal zasa denník „La Stampa“.
Zvlášť pozorne registrovali pozorovatelia aj to, ako srdečne František pozdravil milánskeho kardinála Angela Scolu. V minulosti opakovane špekulovali médiá o údajných napätiach medzi konzervatívnym Scolom a Františkom. V konkláve v r. 2013 boli rivalmi. Scolu považovali za muža Ratzingerovej frakcie. Také špekulácie podporilo aj to, že táto cesta sa viackrát odložila. No nech je to akokoľvek – v Miláne, ako napísali noviny – aj Scola a pápež znova našli cestu k sebe. –zg-

Návšteva pápeža Františka v Miláne

http://sk.radiovaticana.va/

Pápež giest: Vežiaky, domček WC a obed s väzňami

Rím/Miláno, 25.03.2017 (KAP) 020 392 – Pápež František pri návšteve Milána vzbudil nanovo pozornosť nezvyčajnými gestami. Návštevu začal na spustnutom sídlisku s vežiakmi, kde sa stretol s tromi rodinami. Na sídlisku „Biele domy“ na východe Milána navštívil František najprv ženu, ktorá sa roky stará o ťažko postihnutého manžela. Okrem toho sa stretol s rodinou z Maroka a staršími manželmi. Pohovoril si aj so zástupcami migrantov, Rómov a moslimov.
Potom sa naobedoval vo väzení v Miláne so stovkou. Pri stole dlhom 50 metrov vo väznici San Vittore zjedol pápež uprostred trestancov milánske rizoto a kotletu. „Cítim sa pri vás doma,“ povedal František.
Dokonca aj pri naliehavých potrebách sa pápež ukázal ako spontánny človek: V Miláne vyhľadal prenosnú toaletu – chemické WC stálo pred sídliskom s vežiakmi, ktoré dopoludnia navštívil. Na fotografii, ktorú rozšíril pápežov dôverník, je za davom ľudí vidno biela čiapočka pápeža, ktorý práve vchádza do červeného domčeka WC. „Pápež František používa chemické WC ako normálni ľudia,“ napísal k tomu jezuita a šéfredaktor „Civilta Cattolica“ Antonio Spadaro na Twitteri.
Návšteva pápeža sa konala za zostrených bezpečnostných opatrení. Vcelku bolo v nasadení 2500 policajtov. Desaťtisíce ľudí pripravili pápežovi už dopoludnia na uliciach Milána nadšené privítanie. –zg-

Minister: Mnohé mimovládky partneri prevádzačov!

Viedeň, 24.3.2017 (kath.net) 020 391 – Rakúsky minister zahraničných vecí, Sebastián Kurz, v piatok pri návšteve Malty vyslovil ostrú kritiku spolupôsobenia mnohých mimovládnych organizácií v Stredomorí na prevádzaní migrantov, ako napísal denník „Krone“. „Záchranné akcie mimovládnych organizácií vedú k tomu, že v Stredozemnom mori zomiera viac utečencov, namiesto toho, aby ich bolo menej,“ povedal minister. „Sú mimovládne organizácie, ktoré robia dobrú prácu, ale je aj mnoho takých, čo sú partnermi prevádzačov,“ vyhlásil Kurz v prístave vo Vallette pri návšteve agentúry hraničnej ochrany EÚ Frontex.
Frontex takisto kritizuje, že obchody kriminálnych sietí a prevádzačov sa podporujú tým, že migrantov prijímajú európske lode stále bližšie k líbyjskej hranici. Riaditeľ Frontexu Klaus Rösler k tomu vyhlásil, že stále horšie gumové člny plávajú už iba 12 námorných míľ od Líbye, kým dosiahnu medzinárodné vody, aby vydali núdzový signál. Prevádzači používajú stále horšie člny, aby potom mimovládne organizácie potom migrantov spornými akciami zachraňovali.
Minister Kurz sa vyslovil za to, aby sa v mori zachránení utečenci už nedopravovali na taliansku pevninu, ale umiestnili sa do utečeneckých centier mimo EÚ a vracali sa do záchytných táborov v severnej Afrike.
„Keď bude jasné, že sa to na ostrovoch ako Lampedusa, či Lesbos zastaví, tak sa za niekoľko týždňov už sotva niekto vypraví na cestu. Mám dojem, že keby existovala príslušná ponuka EÚ, tieto štáty by boli ochotné s nami spolupracovať,“ vyjadril dôveru Kurz. Chcel by tiež, aby Frontex dostal možnosť člny zatlačiť naspäť a aktívne ich zničiť. Musí sa aktívnejšie zasahovať proti prevádzačom. Ak by počet utečencov do Rakúska v budúcich mesiacoch zreteľne stúpol, nevylúčil minister ani zatvorenie hranice s Talianskom pri priesmyku Brenner. „Ak sa ich bude naďalej prepúšťať do strednej Európy, bude ochrana hraníc stále aktuálnejšia.“ –zg-

Trumpova poradkyňa: Život je najvzácnejší dar

Washington D.C., 24.3.2017 (kath.net/jg) 020 390 – „Nie je náhoda, že prvé právo vo Vyhlásení nezávislosti USA je právo na život. Sme tu na to, aby sme najvzácnejší dar sveta chránili a podporovali – dar života,“ povedala Kellyanne Conwayová, jedna z najbližších poradkýň amerického prezidenta Donalda Trumpa na Pochode za život vo Washingtone D.C. v januári.
Conwayová má, ako mnohé ženy našej doby, osobnú skúsenosť s potratom. Ako mladá žena pomáhala potrat zaplatiť, ako spomína v interview pre časopis Cosmopolitan. Vtedy myslela len na to, aby podporila tú ženu. Bola mladá a celú problematiku potratov neprehliadla, ako povedala pri spätnom pohľade.
Teraz je jej cieľom spoločnosť upozorňovať na hodnotu života a ukončiť liberálnu potratovú politiku, ako uvádza internetové vydanie magazínu Washington Examiner. –zg-

* * * * * * *

K FATIMSKEJ PANNE MÁRII:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniame, Obetujeme ti najsvätejšie Telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánku. Pre jeho nekonečné zásluhy ťa prosíme, odpusť nám všetky hriechy. A nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom i nepriateľom.
Pokorne ťa prosíme, odpusť nám všetky urážky, ktorých sa ti denne od nás dostáva. Odpusť nám aj tie, ktorými sme urazili Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré ťa tak veľmi miluje.
Jej prostredníctvom ti obetujeme naše modlitby, obety a všetky dobré skutky ako náhradu za neprávosti, spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Obetujeme ich tiež za našu mládež, jej rodičov a vychovávateľov. Prijmi ich aj za obrátenie hriešnikov, pohanov a našich bratov žijúcich v blude.
Vrúcne ťa prosíme, daj nám svätých kňazov, biskupov a apoštolov. Zveľaďuj a chráň svoje dielo, aby sme jednotne a horlivo pracovali za rozšírení Božieho kráľovstva na zemi. Nech sa vždy stane tvoja svätá vôľa.
Odovzdávame sa ti, obetujeme a zasväcujeme v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
Dopraj nám všetky milosti. Daj, aby sme ťa lepšie poznali a z lásky ti slúžili. Zmiluj sa nad dušami v očistci.
Nakoniec ti vrúcne ďakujeme, za všetko, čím si obdaril našu dušu a naše telo.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, buď nám spásou. Kráľovná presvätého ruženca, oroduj za nás. Amen.
(S povolením cirk. vrchnosti Nitra č.1285/46)

K DUCHU SVÄTÉMU: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)

Sv. MICHAL ARCHANJEL, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen. Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *