Odpustila som mame, že ma dala potratiť

Gianna Jessen bola potratená v 7½ mesiaci. Prežila. Kupodivu odpustila mame, že sa ju pokúsila zabiť.

Gianna Jessen vyrástla vo viere,  že sa narodila s detskou mozgovou obrnou, pretože sa narodila predčasne a jej matka mala obzvlášť ťažký a traumatický pôrod. Bol to príbeh, ktorý jej rozprávala jej adoptívna matka, až kým Gianna nemala 12 rokov, a nezistila pravdu, prečo sa tak veľmi odlišuje od ostatných detí v škole.

„Neustále som mala v sebe zvláštny pocit, bol akoby vo mne vrodený“ hovorí Gianna. Nebola som spokojná z nejakého dôvodu, takže som sa stále pýtala na svoj handicap a na svoje vnútro.

„Snažila som sa veľmi jemne „zlomiť“ moju adoptívnu mamu, aby mi dala odpovede na tieto moje nevšedné pocity. Ona mi láskavo začala vysvetľovať od úplného začiatku,  ako to bolo s mojím narodením a práve keď sa chystala povedať niečo s veľmi vážnou tvárou, zo mňa vyhŕkli slová:  „narodila som sa z nepodarenej interrupcie, však“? Mama mi iba mlčky prikývla.

To bolo pred 27 rokmi. Gianna je dnes 39-ročná žena s nádhernými  ryšavými, vlnitými vlasmi. Hovorí veľmi  výrečne, s pokojom, tichým južanským americkým prízvukom. Čelo vždy mierne pokrčené, keď o sebe hovorí. Ale zatiaľ čo jej vonkajší vzhľad sa mení, jej vnútorné odhodlanie prekonať aj tie neprekonateľné problémy, zostáva  úplne konštantné. Od samého začiatku, Gianna bojovala o svoj život, bojovala proti vôli svojej biologickej matky i vôli lekárov, ktorí vykonávali potrat. Jej matka, Tina, 17-ročná slobodná žena, sa rozhodla ísť na potrat injekciou fyziologického roztoku, keď bola s Giannou tehotná už sedem a pol mesiaca (v Amerike neexistuje žiadna právna lehota na potrat, ženy teda svoje rozhodnutie o potrate môžu učiniť v akomkoľvek čase tehotenstva). V skorých ranných hodinách, dňa 6. apríla 1977, sa zamýšľaný potrat nepodaril. Napriek presile, absolútne bezbranné dieťa žilo a dýchalo. Zdravotná sestra na klinike vzala Giannu do náručia a dieťa muselo byť prevezené do nemocnice. Vážila len 900 gramov no potratár z kliniky jej musel vystaviť a podpísať rodný list. Vo veku 17 mesiacov, bola Gianne diagnostikovaná  mozgová obrna, bola spôsobená tým, že  jej mozog  nedostával kyslík pri interupcii. „Doktori hovorili, že som bola v beznádejnom stave. „Hovorili, že nikdy nebudem schopná ani len zdvihnúť hlavu, ale ja som to nakoniec urobila“.

„Potom mi povedali, že nikdy nebudem schopná sedieť vzpriamene, ale ja som sa posadila a vystrela. Povedali mi, že  nikdy nebude schopná chodiť, ale v troch rokoch som začala chodiť  s dlahami, opierajúc sa o vodítko na kolieskach“. Zastaví sa pred ďalšou vetou a s úsmevom povie: „Mám v sebe trochu divokosti, viete“?

Je to práve „jej divokosť“, ktorá jej umožnila, aby sa stala bojovníčkou za práva invalidov a najmä bojovníčkou proti potratom. Aj keď žije v Nashville, Tennessee, cestuje po celom svete a hovorí o svojej skúsenosti. Ako 27 -ročná  bežala svoj prvý maratón. Gianna bežala sedem a pol hodiny. Je zapísaná pravidelne aj na Londýnsky maratón. Vždy v apríli sa ho zúčastní a beží ho pre organizáciu Stars, ktorá podporuje deti s detskou mozgovou obrnou.

Ako Gianna znáša myšlienku na svoju biologickú matku? „Nikdy som nebola na ňu nahnevaná, pretože ona je pre mňa, ako cudzinec“. Nikdy mi nepovedala, že jej je to ľúto a viem, že mala ešte ďalšie potraty po mne. Ale necítim sa smutná ani  zahorknutá, pretože vždy máme možnosť voľby, prekonávať ťažkosti a usmievať sa, alebo môžeme prekonávať ťažkosti a zostávať nahnevaní. Ja sa chcem usmievať! Jej biologická matka sa vydala a teraz žije v Južnej Kalifornii, a hoci videla Giannu v televízii, nikdy sa nekontaktovali. Myslím, že po trvalej traume, štyroch operáciách do mojich prvých 10 rokov  života, by bolesť sedieť tvárou v tvár s matkou, ktorá sa ma snažila zabiť, bola príliš veľká.
„Ja cítim, že svoju matku už dávno mám – je ňou moja adoptívna matka Diana, ktorý ma prijala, keď som mala štyri roky,“ hovorí Gianna, tichým, no dôrazným hlasom. „V tejto chvíli nechcem byť v kontakte so svojou biologickou matkou. No nie je to tak, že som na ňu nahnevaná. Odpustila som úplne.“
Je zrejmé, že odpustenie neprichádza ľahko. Najstaršie spomienky Gianny  sú práve záchvaty nevysvetliteľného hnevu na podlahe domu jej nevlastnej matky Diany. Tiež si spomína na neuveriteľný strach z ohňa. „Myslím, že to bol výsledok toho čo sa stalo,“ hovorí Gianna. „Podanie fyziologického roztoku pri potrate, efektívne spaľuje dieťa v matkinej maternici.“

Často bola v škole obeťou šikany a spomína si na plač a na posmešky ostatných detí. Keď mala 16, prišiel k nej cudzí človek a povedal jej, že deti so zdravotným postihnutím sú iba záťažou pre spoločnosť. „Len som sa na neho pozrela, a usmiala sa, vedela som, že ma chcel svojim slovami ponížiť,“ hovorí Gianna.
Nie je nič prekvapujúce, že akokoľvek Gianna tvrdí, že necíti žiadnu horkosť, v kútikoch jej modro-zelených očí je smútok.

„Moja matka sa rozhodla, a myslela si, že jej rozhodnutie ovplyvní iba ju, no ja predsa každý deň nesiem výsledok tohto jej rozhodnutia cez moju mozgovú obrnu,“ hovorí.

„Je to oveľa pohodlnejšie pre ľudí premýšľať o potrate ako o politickom rozhodnutí, alebo si povedať, že žena má právo. Ale ja nie som politické rozhodnutie, ja nie som nejaké právo. Som človek. Som realitou. Ak je potrat  o ženských právach, potom, kde boli moje práva? Nebol na ulici žiadny radikálny feministický  protest za moje práva v ten osudný deň!“

„To je dôvod, prečo chcem žiť svoj život s integritou, aby som žila, to čo vyznávam. Mojou úlohou nie je zmeniť Váš názor, ak ste pro-potratoví. Mojou úlohou je povedať Vám pravdu a nechať Vás potom sa rozhodnúť.“

Gianna často navštevuje aj Veľkú Britániu. Viac ako 180.000 žien v Anglicku a Walese ukončilo počas jedného roka svoje tehotenstvo, pretože britský zákon umožňuje ukončenie až po dobu 24 týždňov od počatia. Iba preto, že potrat im odporúčali lekári, v domnení, že ich dieťa by mohlo mať nejaké postihnutie. 180 000 tisíc nenarodených detí iba pre domnelý strach?

The Sunday Telegraph odhalil, že British Pregnancy Advisory Service (Britská služba tehotenského poradenstva) pomohla znížiť limit vykonania potratu na vek plodu 24 týždňov na klinike v Španielsku. V Británii 50 bábätiek ročne prežije napriek snahám o ukončenie ich života interrupciou.
Pre Giannu je časové obdobie pre interrupciu  irelevantné. „Neverím v potrat v akomkoľvek čase, jednoducho povedané!“ Verím na prijatie každého dieťaťa! Argumenty pre potrat neexistujú!
Nie je normálne, že v jednom krídle nemocnice, lekári zabíjajú dieťa v lone jeho matky, zatiaľ čo v inom krídle, presne v tom istom čase sa zúfalo snažia zachrániť dieťa v presne rovnakej veľkosti v maternici inej matky. Nedáva to žiadny zmysel.

„Je moja hodnota založená iba na tom, čo môžem a nemôžem robiť? Ak áno, žijeme vo veľmi desivom čase.“

Možno sa nezdá, že by Gianna robila veľa. S jej schopnosťami sa jej však darí robiť to, čo je nemožné. „Cítim v sebe väčšiu radosť, ktorú nedokážem ani popísať kvôli prekážkam, ktoré som prekonala,“ hovorí. Nehľadám súcit, iba bojujem za tých, ktorých často nemá kto ochrániť.

One thought on “Odpustila som mame, že ma dala potratiť

  • 8. marca 2017 at 16:56
    Permalink

    Tiež som sa narodila 6.apríla,mama mi hovorila,že kliešťovým pôrodom.Zachraňovalli vraj ju,bola v siedmom mesiaci.Po rokoch sa priznala,že ma nechcela.Odpustila som jej.Tiež mám následky.Tiež mám svoju adoptívnu mamu.Je ňou Panna Mária.Tiež sa mi deti posmievali.Tiež jedna pani skonštatovala, keď ma videla v kočíku, že nech ma dá preč.
    Mám 62 rokov, rada maľujem a milujem Ježiša!

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *