Herec Jim Caviezel: ako sme natáčali film Umučenie

 

Jim, môžete nám povedať, ako ste sa dozvedeli o Medžugorí?

Moja žena prišla do Medžugoria, keď som bol v Írsku, na natáčaní filmu „Monte Cristo.“ Nebolo to veľmi dobré obdobie, pretože som pracoval sedem dní v týždni. Jedného dňa mi zavolala manželka a zjej hlasu som hneď vedel, že sa niečo udialo, niečo sa zmenilo. Začala hovoriť o Medžugorí, že jeden z vizionárov sa chystá prísť do Írska a chcela, aby som tam šiel. Hneď som ju prerušil a povedal: ,,Počúvaj, ty si myslíš, že nemám nič dôležitejšieho na práci, ako ísť na stretnutie s vizionárom. Teraz to nie je možné.“ Okrem toho, pomyslel som si, že ako katolík, nemusím veriť zjaveniam v Lurdoch, Fatime alebo v Medžugorí. Takýto názor som mal kedysi na tieto veci. Spomínam si, že keď som v mladosti navštevoval katolícku školu a počul tam o Medžugorí, bol som z toho nadšený. Ale čoskoro som zistili, že miestny biskup má námietky proti tomuto miestu a považuje zjavenia za falošné, a tak som okamžite o to stratili záujem.

Vizionár Ivan Dragičević prišiel do Írska a hneď som vedel, že nebudem mať čas sa sním stretnúť, pretože po celú dobu jeho návštevy som musel pracovať. Jedného dňa sa môj filmový partner Jim Harris necíti dobre, tak som si zobral deň voľna a mohol ísť na zjavenie. Stál som v samej zadnej časti kostola a úplne nechápal, čo sa tu deje. Ale keď muž vedľa mňa na svojom invalidnom vozíku, padol na kolená v dobe zjavenia, hlboko ma to dojalo. Rozmýšľal som nad tým, ako to je možné, že tento hendikepovaný človek aj cez všetky svoje bolesti, si pokľakol na studenú kamennú podlahu a modlí sa! Dnes si uvedomujem, že len Boh ma tak pozná a vedel, kde sa ma presne dotknúť, aby si získal moju pozornosť.

Hoci to môže znieť divne, na nasledujúcu nedeľu som dostal ďalší deň voľna a tak sa mohol stretnúť s Ivanom, čo bolo špeciálne prianie mojej ženy. V čase zjavenia, keď som kľačal vedľa neho, povedal som vo svojom srdci: ,,Dobre, som tu. Som pripravený. Urob so mnou, čo chceš!“ V tom okamihu som cítil veľké naplnenie. Bolo to veľmi jednoduché, a pritom unikátne. Keď som vstal, slzy mi stekali po lícach a začal som plakať z celého môjho srdca.

Ivan mi povedal:,, Jim, človek si vždy nájde čas na to, čo miluje. Aj keď je niekto neustále zaneprázdnený a nemá čas na nič, tak keď si nájde priateľku a zamiluje sa do nej, vždy si nájde na ňu čas. Ľudia nemajú čas na Boha, pretože ho nemilujú.“A pokračoval: ,,Boh ťa pozýva, aby si sa modlil srdcom.“ Spýtal som sa ho: ,,Ako to mám urobiť ?“

Tým, že sa začal modliť, mi dal odpoveď. V tej chvíli sa otvorili dvere môjho srdca. Nikdy som ani nepomyslel, že by toto mohlo byť možné. Išli sme do reštaurácie a musím priznať, že ešte nikdy mi tak nechutnalo víno a jedlo ako v ten večer.

Niečo sa vo mne začalo meniť. Moja žena ma chcela naučiť pri mnohých príležitostiach ako sa modliť ruženec, ale vždy som to odmietol. Teraz som sa ho chcel pomodliť, no nevedel som ako. Len som cítil, že moje srdce bolo otvorené. Raz ráno, keď som išiel do práce, povedal som vodičovi, ktorý ma berie na natáčanie každý deň: ,,Ja neviem, aký máte na to názor ako to cítite, ale chcel by som sa pomodliť teraz ruženec. K môjmu úžasu, on odpovedal: ,,Dobre, poďme sa modliť!“

V teplom svetle lásky, ktoré som prežíval, som si uvedomil, aký som naozaj bol, v akom pokušení žil a aký slabý a tak prísne súdil ostatných ľudí.

Kedy ste prišiel do Medžugoria prvýkrát?

Keď sme dokončili filmovanie, bolo to na Malte, rozhodol som sa prísť do Medžugoria.

Keď som mal 20, vnútorný hlas mi hovoril, aby som sa stal hercom. Keď som otom rozprával s mojím otcom, hovorieval: ,,Ak by Boh niečo chcel od teba, tak aby si sa stal kňazom. Prečo by mal chcieť, aby si sa stal hercom? “ Vtedy som ešte tomu nerozumel.

Znovu som sa spýtal sám seba rovnakú otázku, chce Boh, aby som sa stal hercom, aby som mal veľa peňazí a bol bohatý? Bol som si vedomý nerovnováhy vo svete medzi tými, ktorí majú veľa a tí, ktorí sotva majú na prežitie a vedel som, že toto Boh nechce. Mal som na výber buď ísť za bohatstvom, ktoré však neposkytuje trvalé šťastie, alebo slúžiť Bohu, ktorý chce byť Pánom môjho života.

V tej dobe mi Medžugorie pripomínalo Betlehem. Rovnako ako Ježiš sa narodil na odľahlom mieste, rovnakým spôsobom aj Matka Božia sa zjavuje v chudobnej dedine medzi kopcami. Štyri dni som strávil v Medžugorí a práve to bol môj bod obrátenia. Na samotnom začiatku som sa divil, koľko ľudí sa modlí v Medžugorí. Celé mi to pripomínalo basketbalový tábor. Tam nechcete hrať len jeden zápas za deň, ale neustále. Rovnako ako v škole, kde sa nečíta len raz za deň, ale stále a opakovane. V prvých dňoch v Medžugorí som pri modlitbe pociťoval vnútorný nepokoj, pretože som nebol zvyknutý modliť sa tak veľa. Prosil som Boha o pomoc. Po štyroch dňoch jedinú vec, ktorú som chcel urobiť, bolo modliť sa. Kedykoľvek som sa modlil, cítil som spojenie s Bohom. Túto skúsenosť by som prial zažiť každému katolíkovi! Možno ako dieťa som cítil niečo podobné no zabudol som na to. Teraz som to zažil znovu.

Rovnaký zážitok pokračoval doma. V našej rodine sa snažíme žiť sviatostným životom všetci spolu, pohromade. Keď deti vezieme do školy, modlíme sa spoločne ruženec. Niekedy, keď pozabudnem začať modlitbu, môj syn sám začne a modlí sa.

Keď som prišiel do Medžugoria druhýkrát, čakal som, že sa tie prvé skúsenosti zopakujú, ale bolo to iné. Jedného dňa po obede niektorí pútnici ma pozvali, aby som šiel s nimi na návštevu Fr. Joza Zovka do Širokého Brijegu. To bolo tiež želanie aj mojej ženy. Nepoznal som Fr. Joza osobne, ale veľmi ma zaujali všetky príbehy, ktoré som o ňom počul. Nakoniec som sa sním stretol. Položil mi ruky na ramená a ja som položil svoje na jeho. On položil ruky na moju hlavu a ja zase na jeho. V tej chvíli som vo mne pocítil silné slová: ,,Milujem ťa, brat môj. Tento muž miluje Boha.“ Fr. Jozo sa spontánne obrátil k svojmu tlmočníka a opýtal sa ho, kto som. Potom mu povedal, že sa chce so mnou porozprávať. To bol začiatok nášho trvalého priateľstva.

Bolo to v dobe, keď sme práve dokončili natáčanie filmu „Umučenie Krista (Passion)“. Bolo to ťažké obdobie, kedy sa kvôli tomuto filmu všetko vo mne bilo.

Môžete nám povedať, prečo ste sa cítil takto, a aká bola súvislosť medzi týmto filmom a Medžugorím?

Možno poznáte výraz „prekročiť Rubikon“. To znamená, že nie je možné vrátiť sa späť, kedy sa dostanete do bodu, odkiaľ niet návratu. Práve film Umučenie Krista bol pre mňa taký Rubicon. Keď sa začalo natáčanie, mal som 33 rokov, rovnako ako Ježiš. Bol som udivený, že práve ja som hoden hrať Ježiša.Vizionár Ivan Dragicevic ma povzbudil a povedal, že Boh nevyberá vždy tých najlepších a to vie zo svojej vlastnej skúsenosti. Keby nebolo Medžugoria, nebol by som nikdy súhlasil s touto úlohou. Práve v Medžugorí sa moje srdce otvorilo k modlitbe a k sviatostiam. Uvedomoval som si, že pokiaľ mám hrať postavu Ježiša, musím mať k nemu veľmi blízko. Každý deň som chodil na spoveď a adoráciu. Mel Gibson tiež chodil na svätú omšu, ale s podmienkou, že omša bude v latinčine. To bolo dobre, pretože takto som sa naučil latinčinu.

Prichádzali stále nové pokušenia, ktorým som sa musel brániť, ale zároveň v týchto vnútorných bojoch som pociťoval pokoj – napríklad v scéne, kde ku mne pristúpi Matka Božia a ja jej hovorím: ,,Pozri, robím všetko novým.“ Túto scénu sme opakovali štyrikrát a zakaždým som cítil, že stojím príliš v popredí. Potom niekto narazil tak do kríža, že sa mi vykĺbilo ľavé rameno. Následkom toho sa prudko zintenzívňovala bolesť až som stratil rovnováhu a padol pod ťarchou kríža. Ako som narazil s mojou tvárou na prašnú zem, vytryskla krv z môjho nosa a úst. Opakoval som si slová Ježiša, ktoré povedal svojej matke: ,,Hľa, všetko robím novým.“ Keď som znova zdvihol a zobral kríž, moje rameno ma neuveriteľne bolelo, uvedomil som si aký veľký dar to bol. V tú chvíľu som prestal hrať a bolo vidieť nie mňa, ale len Ježiša, ktorý prišiel ako odpoveď na moje modlitby: ,,Chcem, aby ľudia videli teba Ježišu, nie mňa!“

Vďaka neustálej modlitbe ruženca, ani nedokážem povedať koľko ružencov som sa modlil počas natáčania, som bol schopný zažiť zvláštnu milosť. Poznal som, že nemám mať zlé reči, že nemám byť tak tvrdý keď sa sťažujem členom štábu. Väčšina z nich vôbec nevedela o Medžugorí. Všetci to boli významní herci a mali sme šťastie, že ich máme. Ale ako mám im dať zakúsiť milosť Medžugoria, ak nie svedectvom vlastného života? Medžugorie, pre mňa znamená žiť sviatosti, ktoré sú v súlade s Cirkvou. Vďaka Medžugorí, som začal veriť, že Ježiš je skutočne prítomný v Eucharistii a že odpúšťa moje hriechy. Prostredníctvom Medžugoria som zažil silu a moc modlitby ruženca a aký dar máme, keď sa zúčastníme svätej omše každý deň.

Ako by som mohol pomôcť ľuďom, aby mali väčšiu vieru v Ježiša?

Uvedomil som si, že sa to môže stať iba v prípade, že Ježiš je prítomný vo mne skrze Eucharistiu, a tak ľudia uvidia Ježiša skrze môj život. Keď sme točili scénu „Posledná večera“, mal som v oblečení vnútorné vrecko, kde som mal ostatky svätých a relikvie Kristovho kríža. Mal som silnú túžbu, aby tu bol Ježiš skutočne prítomný, a tak som požiadal kňaza, aby vystavil Najsvätejšiu sviatosť. Spočiatku to nechcel urobiť, ale ja som bol vytrvalý a stále som ho o to žiadal, pretože som bol rozhodnutý, aby ľudia tiež spoznali Krista, keď som sa sám na neho pozeral. Kňaz stál s Najsvätejšou sviatosťou v ruke vedľa kameramana a spolu sním sa približovali ku mne. Keď ľudia, ktorí sledujú tento film a pozrú sa na lesk v mojich očiach, neuvedomujú si, že tam naozaj vidia Ježiša, odraz hostie v mojich očiach. To bolo na scéne ukrižovania. Kňaz tam držal Najsvätejšiu sviatosť vo svojich rukách a ja po celú tú dobu som sa modlil.

Najväčším bojom vo filme nebolo ako som si pôvodne myslel, naučiť sa všetky texty v latinčine, aramejčine alebo hebrejčine, ale všetko to fyzické úsilie, ktoré som musel prekonať. V poslednej scéne sa mi vykĺbilo rameno a vykĺbilo sa zakaždým, ak niekto buchol do kríža. Aj keď sme točili scény bičovania, dvakrát ma zachytili tieto bičíky, ktoré mi spôsobili 14 cm ranu na chrbte. Moje pľúca boli plné tekutiny, mal som zápal pľúc. Chronický nedostatok spánku doplnený tým, že mesiac som musel vstávať o 3:00 ráno, pretože nanesenie make-upu trvalo skoro osem hodín.

Ďalšou náročnou vecou bolo chladné počasie, teploty sotva nad nulou. Kvôli tomu bolo ťažké vydržať počas scény ukrižovania. Celý môj odev bol vyrobený z jedného kusu ľahkej látky. Keď sme natáčali poslednú scénu, mraky boli veľmi nízko, v tom blesk udrel do kríža, na ktorom som bol zviazaný. Všade ostalo ticho a cítil som ako mi stoja vlasy na hlave. Asi 250 ľudí, ktorí boli okolo mňa, videli ako celé moje telo svieti a videli oheň na ľavej a pravej strane okolo mňa. Boli šokovaní z toho, čo videli.

Viem, že „Umučenie Krista“, je film o láske, možno jeden z najväčších filmov. Ježiš je dnes predmetom mnohých diskusií, viac ako kedykoľvek predtým. Je tak veľa vecí, ktoré ohrozujú tento svet, ale viera v Ježiša je zdrojom radosti. Myslím si, že Boh nás volá zvláštnym spôsobom práve v tejto dobe a musíme odpovedať na túto výzvu s celým svojim srdcom a celým svojim bytím.

Zdroj: Glasnik Mira, Medugorje

2 thoughts on “Herec Jim Caviezel: ako sme natáčali film Umučenie

  • 21. júla 2017 at 14:24
    Permalink

    Dakujeme ti Boze za vsetku tvoju lasku!

    Reply
  • 15. marca 2017 at 10:46
    Permalink

    ďakujem za milosť počuť tieto slová, je úžasné sledovať ako Boh premenil slávneho človeka k pokornému a odovzdanému mužovi, kiež by som v živote išla cestou odovzdania a poslušnosti. Mária

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *