Život Cirkvi vo svete 09/2017

Obsah

Odriekanie na ceste ku svätosti

Pápež schválil dekrét o mučeníctve Božieho služobníka T. Zemana

Posledná homília pápeža Benedikta XVI.

Ateista herec A. Garfield „sa zaľúbil do Ježiša“

Európa: 49 miliónov USD pre Planned Parenthood!

Cardenal: „Pápež František vyvolal revolúciu“

Taliansko: Po prvý raz deti s ‘dvomi otcami’

Škola zakazuje ‘provokačné modlenie’ moslimov

Mnohé deti NDR museli do týždňových jaslí

Müller: Cez Bonhoeffera k prehĺbeniu ekumenizmu

Lutherova teológia: Kardinál Koch žiada prehĺbenie

Teológ Hans Küng žiada rehabilitáciu Luthera …

Müller: Milosrdenstvo nie je výsada ďalej hrešiť

Nemecko: Kritika Merkelovej za pochvalu Egypta

Nemecko: Výzva k 40-dňovému pôstu za Európu

Pôstne obdobie v kresťanských cirkvách

Poľsko: Kardinál žiada prijatie utečencov

Arcibiskup Mosulu: Ideológia IS stále veľmi silná

„Mlčanie pápeža k ‚dubia’ kardinálov je mätúce“

‘Milosrdenstvo nevytvára nijaký blahobyt’

Pápež pomáha Bratstvu sv. Pia X. s kúpou centra v Ríme

Biskup Heinz J. Algermissen: Pekný nový svet

Vatikán o dialógu s islamskou univerzitou pozitívne

Pápež plánuje cestu do Sudánu s anglikánmi

Pápež kňazom: Podporovať ľudí aj pri procesoch nulity

Kardinál: Zneužívanie nie je systematicky ututlávané

Cirkev v Poľsku vyzýva vzdať sa alkoholu

Kardinál: Protesty proti Trumpovi nepomôžu

Vatikán: Novinky pri návšteve biskupov ad-limina

Guatemala sa bráni proti lodi smrti

Koncilový teológ: Homosexualitu som tajil

„Politický islam je problém“

 

Grenchen, 28.2.2017 (kath.net) 020 292

Hovoriť o pôste dnes nie je moderné. Toto slovo má pre mnohých ľudí akúsi pachuť, ktorá nie je práve príjemná. Preto používam radšej slovo odriekanie. Znie to pozitívnejšie. A o to predsa ide u nás začiatočníkov, aby sme aj pôst videli v pozitívnom zmysle.
Pozitívny zmysel odriekania môžeme vidieť ponajprv celkom ľudsky, veľmi psychologicky. My všetci sme stále znova nútení vzdať sa niečoho, čo by sme radi mali, čo nám je však nedostupné, alebo zakázané. Môžeme na to reagovať rôznym spôsobom. Môžeme byť smutní, či zlostní, môžeme sa pokúsiť o násilie, môžeme ignorovať zákony v nádeji, že nás nechytia, alebo môžeme aj celkom jednoducho prijať, čo nemožno zmeniť. Toto prijatie nie je vždy jednoduché. No aj tu nám môže veľmi pomôcť cvik. Ak sa v bezvýznamnejších situáciách pokúšam vedome povedať O.K. a vidieť aj pozitívne stránky, tak mi to potom padne aj v ťažších situáciách stále ľahšie.
No existuje ešte ďalšia cesta, ako dospieť k takémuto postoju. Môžem sa pokúsiť tu a tam a nakoniec pravidelne celkom vedome sa odriekať, aj keď k tomu nie som zrovna nútený. Pritom sa učím stále viac zvažovať dobrá, odlišovať potrebné od nepotrebného, dôležité od nepotrebného a nepotrebné od škodlivého. Ak potom využijem túto schopnosť rozlišovania na to, aby som si aj v duchovnej oblasti urobil jasno o tom, čo mi pomáha dostať sa ďalej a čo nie, čo mi pomáha a čo je skôr škodlivé, tak som pri tom veľa získal. Také odriekanie sa potom stáva dôležitým krokom na mojej ceste ku svätosti. Naučím sa vidieť veci Božími očami, upozorňovať sa na to, čo je z jeho hľadiska pre mňa dôležité, užitočné, alebo škodlivé. Potom mi už ani nevadí nazvať to pôstom.
„Pôst tela bráni hriechu,“ modlí sa cirkev v liturgii Pôstneho obdobia. Aj to je pozitívny zmysel môjho odriekania. Ak sa cvičím hovoriť veciam NIE, tak mi to pomáha, aj keď sa ku mne priblíži pokušenie. Ak som sa naučil odriekať, tak mi padne aj ľahšie, keď mi Boh vo svojej múdrosti uloží odriekanie. Taký pôst mi pomáha, keď raz vstúpi do môjho života bolesť a utrpenie, keď sa raz musím vzdať zdravia a šťastia. Boh vie, prečo je to pre mňa dobré. Keď už raz mám istú prax v odriekaní, tak mi to padne aj v ťažkých hodinách ľahšie.
Odriekanie a pôst tak posilňujú môj vzťah k Bohu. Pomáhajú mi stále lepšie spoznávať stvoriteľskú Božiu vôľu a podriaďovať sa mu. Ak potom ešte spoznám, že pôst a dobré skutky patria spolu, tak sa mi otvára ďalší pozitívny zmysel. Začnem sa tak postiť, odriekať si veci, aby iní tiež dostali svoje právo, aby menej ľudí trpelo. Tým sa tiež zasa raz vymaním zo svojho egoizmu. Vzťah k Bohu sa rozširuje stále viac na všetky jeho stvorenia. Začínam chápať, že Boh nie je iba mojím Bohom, ale Bohom všetkých.
Možno by som sa mal tiež pokúsiť moje odriekanie, môj pôst premeniť na cvendžiacu mincu. To, čo ušetrím na jedle, či na návšteve kina, na fajčení, alebo kdekoľvek inde, si odložím nabok a potom tieto peniaze použijem na dobré diela, ktoré chcem podporiť. Myslím si, že to by bolo – prinajmenšom v Božích očiach – viac, ako keď poukážem niečo zo ziskov a môjho nadbytku na konte nadáciám. Nebol by som potom trocha ako tá chudobná vdova, ktorá síce vhodila iba malú mincu do chrámovej pokladničky, ale takú, ktorú si efektívne ušetrila od úst? Prirodzene táto myšlienka mi nemá brániť v tom darovať niečo aj zo svojho nadbytku. To jedno robiť a to druhé nezanechať – to by sa Bohu zrejme páčilo najviac.

Pápež schválil dekrét o mučeníctve Božieho služobníka Titusa Zemana

Vatikán, 27.2.2017 (RV) 020 291 – Svätý Otec František prijal 27. februára na osobitnej audiencii prefekta Kongregácie pre kauzy svätých, kardinála Angela Amata SDB. V priebehu audiencie dal Kongregácii súhlas na vyhlásenie ôsmich dekrétov v kauzách svätosti.
Prvý z nich potvrdzuje mučeníctvo Božieho služobníka Titusa Zemana, rehoľného kňaza Saleziánskej spoločnosti sv. Jána Bosca, ktorý sa narodil vo Vajnoroch 4. januára 1915 a tam aj zomrel na následky mučenia a väzenia 8. januára 1969. Slovenského saleziána tak čaká slávnosť blahorečenia.
Správu publikovalo Tlačové stredisko Svätej stolice dnes na poludnie. Provinciál slovenských saleziánov don Jozef Ižold na ňu reagoval týmito slovami:
„Je to pre nás všetkých obrovský dar, že bude vyzdvihnutý na slávu oltára spolubrat, ktorý vyšiel spomedzi nás, obetoval svoj život, aby sprevádzal mladých bratov v ich povolaní. Súčasne reprezentuje množstvo ďalších veriacich v našej krajine, ktorí pre svoju vieru a z lásky k dušiam boli ochotní podstúpiť mnohé riziká a obety v dobe komunizmu. Pre nás bude inšpiráciou ako čeliť výzvam v našej dobe, ako svedčiť o Kristovi až do krajnosti a pomáhať mladým dôjsť k pravej slobode. Ďakujeme Pánovi, že nás cez rozhodnutie Svätého Otca takto obdarúva.“
Ďalšie dekréty publikované Kongregáciou pre kauzy svätých potvrdzujú hrdinský stupeň cností siedmich Božích služobníkov, medzi ktorými je aj ďalší salezián, Boží služobník Ottavio Ortiz Arrieta (1878-1958), biskup diecézy Chachapoyas v Peru, rodák z Limy. -jb-

Krátky profil Titusa Zemana
Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch. V detstve býval často chorý. Po tom, ako sa v desiatich rokoch na príhovor Panny Márie Sedembolestnej náhle uzdravil, rozhodol sa stať sa kňazom. Rodina napokon predala malé pole, pomohli aj niektorí dobrodinci a podporovali Titusa počas rokov štúdií na ceste ku kňazstvu.
Dňa 6. augusta 1932 zložil prvé rehoľné sľuby ako salezián. Teológiu študoval v Ríme a v Chieri pri Turíne, kde bol aj vysvätený za kňaza 23. júna 1940. Po návrate do vlasti začal študovať chémiu a prírodné vedy a neskôr vyučoval v rozličných saleziánskych inštitútoch.
Keď v r. 1946 komunisti žiadali odstránenie krížov zo školských tried, Titus sa ako profesor na gymnáziu v Trnave postavil proti: doplatil na to prepustením. V situácii kedy štátna moc v roku 1950 zatvorila všetky kláštory a rehoľníkov internovali, súdili, a ponižovali, Titus Zeman sa rozhodol zachraňovať mladé duchovné povolania. Na jeseň 1950 dvakrát tajne viedol mladých bohoslovcov cez rieku Moravu a cez Rakúsko do Talianska, aby tam mohli dokončiť štúdiá teológie a byť vysvätení za kňazov. Pomohol utiecť na slobodu aj niektorým diecéznym kňazom.
Počas tretieho prechodu v apríli 1951 bol Titus Zeman spolu s takmer celou skupinou – v nej napr. Anton Srholec, či Andrej Dermek – zatknutý. Obvinili ich zo špionáže a velezrady. Prokurátor žiadal pre Titusa trest smrti, napokon dostal 25 rokov tvrdého väzenia bezpodmienečne so stratou občianskych práv. Vo väzení prežil 13 dlhých rokov, bol ťažko mučený, zosmiešňovaný, ponižovaný. V Jáchymove musel manuálne drviť rádioaktívny urán. Viac ráz mu bolo odopreté prepustenie na amnestiu. V roku 1964 napokon režim Titusa podmienečne prepustil na slobodu, no stále bol trápený, sledovaný ŠtB, a robili na ňom aj medicínsky pokus. Zomrel 8. januára 1969 vo Vajnoroch na následky mučenia a väzenia.
V r. 1991 ho rehabilitačný proces vyhlásil definitívne za nevinného. Saleziáni dona Bosca a Bratislavská arcidiecéza začali v roku 2010 proces jeho blahorečenia a pápež František 27. februára 2017 rozhodol, že Titus Zeman bude vyhlásený za nového slovenského blahoslaveného. (Zdroj: www.saleziani.sk)

Posledná homília pápeža Benedikta XVI.

Komentár: Armin Schwibach

Rím, 2.3.2017 (kath.net/as) 020 290 – Popolcová streda 2013 – boli to historické dni, historické momenty, historické slová. Na začiatku Pôstneho obdobia mal pápež Benedikt XVI. poslednú homíliu svojho pontifikátu. Pozorné čítanie slov Svätého Otca nám uľahčilo preniknúť do hĺbok jeho rozhodnutia opustiť Petrov stolec, aby sa v modlitbe stiahol do ticha. Cirkev tak stratila veľkého učiteľa, teológa a kazateľa, ktorého možno v histórii dobre porovnať s jeho predchodcami Gregorom Veľkým a Levom Veľkým.
Pravý učeník neslúži sebe, alebo „verejnosti, ako povedal Benedikt XVI., ale Pánovi, „v jednoduchosti a veľkodušnosti: ‚ A tvoj Otec ťa odmení, lebo on vidí aj v skrytosti’ (Mt 6,4.6.18). Naše svedectvo bude vždy o to účinnejšie, čím menej hľadáme vlastnú poctu a keď si budeme vedomí, že odmenou samotného spravodlivého Boha je byť s ním spojení – tu dolu na ceste viery a na konci života v pokoji a vo svetle stretnutia s ním z tváre do tváre vo večnosti: Teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle; no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam iba čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný (1 Kor 13,12).
„Neprenechaj svoje dedičstvo hanbe, aby sa nám národy neposmievali. Prečo majú národy hovoriť: ‚Kde je ich Boh?’ Táto modlitba nám dáva zamyslieť sa nad tým, aký význam má kresťanské svedectvo viery a života každého jedného z nás a našich spoločenstiev pre tvár Cirkvi a ako sa občas znetvoruje. Myslím zvlášť na prečiny proti jednote Cirkvi, na rozkoly v tele Cirkvi. Žiť Pôstne obdobie v intenzívnejšom a viditeľnejšom spoločenstve s Cirkvou tým, že prekonáme individualizmy a rivality, je pokorné a vzácne znamenie pre tých, ktorí sú vzdialení od viery, alebo sú voči nej ľahostajní.“ –zg-

Ateista herec A. Garfield „sa zaľúbil do Ježiša“

Stalo sa to pri nakrúcaní filmu „Silence“

http://faithit.com/andrew-garfield-finds-jesus-in-acting/ 020 289 –

Andrew Garfield prešiel dlhú cestu od natočenia „The Amazing Spiderman“. V najnovšom filme Silence (Ticho), Garfield hrá Sebastiána Rodrigueza — úloha, pre ktorú musel schudnúť 20 kíl. Pri príprave na úlohu si vykonal duchovné cvičenia sv. Ignáca a v tomto procese „sa zaľúbil“ do Ježiša. Garfield ostražito bdie, aby nepristál v nijakom náboženstve „napevno“, ako vysvetlil v interview so Stephenom Colbertom. No tieto cvičenia a veci, ktoré sa naučil o Ježišovi, menia život, ako povedal.
Pre America Magazine, povedal:
„Mal som o Ježišovi taký zlý názor a hneval som sa na neho, keď som ho nakoniec stretol, pretože každý mu dával také zlé mená … A zneužívajú ho na toľko temných záležitostí.“
Film je príbehom kňazov jezuitov, ktorí stratili vieru v súvislosti s prenasledovaním v Japonsku. Vyvoláva hlboký dojem vidieť, ako také zlé okolnosti – keď kňazi strácajúci vieru – sa stanú katalyzátorom Garfieldovho novo nájdeného vzťahu s Ježišom. Herec sa zveril s týmto hlbokým zážitkom v interview:
Bolo naozaj ľahké zamilovať sa do tejto osoby, zaľúbiť sa do Ježiša Krista. Bola to najprekvapivejšia vec … Bolo to najpozoruhodnejšia vec – pocítiť túto lásku – a aké ľahké je zaľúbiť sa do Ježiša.
A tieto slová prichádzajú od toho istého muža, ktorý opísal svoju náboženskú vieru pre Hollywood Reporter: „Považujem sa za panteistu, agnostika, príležitostne za ateistu a trošku za žida, ale väčšinou som zmätený.“
A Garfield pokračoval:
Skúsenosť, ktorej by som sa nechcel vzdať, ak by som si mohol voliť … by bola vykonať si tieto exercície. Prináša mi to toľko útechy, radosti a spokojnosti. Je to také pokorujúce, pretože mi to ukazuje, že môžeme venovať rok života na duchovnú premenu, na vrúcnu túžbu a vložiť túto túžbu do akcie, vytvoriť si vzťah s Kristom a s Bohom, môžete schudnúť 20 kíl, obetovať sa pre umenie, modliť sa denne, žiť celibát pol roka, prinášať všetky tieto obety v službe Bohu, v službe, o ktorej veríte, že vás k nej Boh povoláva a po všetkom tom odovzdaní srdca a duše, tej pokornej obete … tej poníženosti … niekto dokáže hodiť kameň a zapudiť to. Je to nádherná, nádherná milosť daná, ukázaná človeku, ktorú treba prejavovať.
Garfield opisuje exercície sv. Ignáca ako „transformačný proces, keď sa modlíte imaginatívne, meditatívne modlitby so životom Ježiša, kde sa aktívne zaraďujete do každej scény Nového zákona, veľmi podobne tomu, ako by ste boli hercom.
Táto prax meditácie, modlitby a Svätého písma nakoniec priviedla herca k uznaniu Pánovej prítomnosti v jeho živote.
Hoci Andrew Garfield nevyznáva, že Ježiš je jeho Pán, je jasné, že ešte stále hľadá. A je fascinujúce počúvať autentickú premenu, ktorú zažil vnoriac sa do Ježišovho života a učenia.
Je dobré pripomenúť si Sk 17,27: … aby hľadali Boha, ak by ho dajako nahmatali a našli hoci od nikoho z nás nie je ďaleko.

Boh mal v úmysle, že ho bude hľadať a snáď mu vyjde v ústrety a nájde ho, hoci nie je ďaleko od nikoho z nás.
Modlime sa za ľudí, ako je Andrew, ktorý okúsil Božiu dobrotu, aby úplne odovzdali svoj život Bohu.

Európa: 49 miliónov USD pre Planned Parenthood!

Brusel, 2.3.2017 (kath.net/jg) 020 288 – Desať štátov Európy ohlásilo, že chce zozbierať najmenej 49 miliónov dolárov pre potratové organizácie ako „International Planned Parenthood Federation“ (IPPF) a „Marie Stopes International“ (MSI). Tento krok je reakciou na výnos amerického prezidenta Trumpa, ktorý zakazuje financovanie organizácií, ktoré robia potraty mimo USA.
Popri Nórsku, ktoré chce dať k dispozícii 10 miliónov dolárov na iniciatívu „She decides“ (Ona rozhoduje), sa chce na tom podieľať aj Holandsko, Luxembursko, Švédsko, Dánsko, Fínsko ale aj Austrália a africký ostrovný štát Kap Verde. Aj kanadská vláda signalizovala ochotu projekt podporiť.
Belgická vláda bude hostiteľkou medzinárodnej konferencie v Bruseli, na ktorej sa má iniciatíva začať realizovať.
IPPF a MSI, dve veľké organizácie, ktorých sa rozhodnutie Trumpovej vlády týka, dostali v r. 2013 až 2015 vcelku asi 98 miliónov dolárov od vlády USA. Od r. 2008 vykonala IPPF na celom svete viac ako 5 miliónov potratov.
Prieskum v USA koncom r. 2016 ukázal, že zreteľná väčšina Američanov stojí za výnosom prezidenta Trumpa. Až 84 percent sa vyslovilo proti financovaniu potratov v iných krajinách z daní USA. –zg-

Cardenal: „Pápež František vyvolal revolúciu“

Bonn, 2.3.2017 (KAP/KNA) 020 287 – Nikaragujský kňaz, odborník na teológiu oslobodenia a básnik Ernesto Cardenal (92) vidí v pápežovi Františkovi „skutočné prekvapenie pre svet“. „František vyvoláva vo Vatikáne revolúciu,“ povedal v stredu v Bonne. Ernesto Cardenal je na čitateľskom turné po Nemecku a Švajčiarsku.
Oboch predchodcov pápeža – sv. Jána Pavla II. (1978-2005) a emeritného pápeža Benedikta XVI. (2005-2013) označil Cardenal ako „veľmi konzervatívnych“. „Oni zvrhli Cirkev o 200 rokov dozadu a zabrzdili mnohé pokroky“ Druhého vatikánskeho koncilu (1962-1965),“ vyhlásil.
Cardenal vyslovil aj ostrú kritiku nikaragujského prezidenta Daniela Ortegu. V jeho vlasti už existuje „diktatúra rodiny Ortegovcov“. Z revolúcie už nič nezostalo, ako povedal bývalý minister kultúry. „Ortega je skorumpovaný.“
V sobotu dostane Cardenal čestný doktorát Univerzity vo Wuppertali. Fakulta pre duchovné a kultúrne vedy tak ocení jeho „prínos k svetovej literatúre a jeho angažovanosť za kultúrnu spoluprácu Nikaraguy a Nemecka“.
Súd v Nikarague zrušil nedávno rozsudok voči Cardenalovi, v ktorom mu uložili pokutu asi 750 000 eur. Išlo o dlhoročný spor o pozemky na Archipeli Solentiname, kde Cardenal kedysi založil prakresťanskú komúnu.
Cardenal poprel fámy, že chce požiadať o azyl v Nemecku: „Môžu mi prestaviť dom, no ja z krajiny neodídem.“
Tohto muža považujú za jednu z najpopulárnejších postáv Južnej Ameriky. Sám sa nazýva „sandinistom, marxistom a kresťanom“. Pápež Ján Pavol II. mu v r. 1985 zakázal vykonávať kňazský úrad, keď po páde Somozovej diktatúry v Nicarague prevzal úrad ministra kultúry.
Za literárnu činnosť dostal v r. 1980 Cenu mieru nemeckého kníhkupectva a v r. 2012 Cenu španielskej kráľovnej Sofie za ibero-americkú literatúru. Kritici ho nazývajú „zakladateľom mystickej latinskoamerickej literatúry“, či jedným z „najoriginálnejších kresťanských mystikov 20. storočia“. –zg-

Taliansko: Po prvý raz deti s ‘dvomi otcami’

Súd uznal kanadské dokumenty homosexuálov. Kritici v tom vidia adopciu nevlastných detí zadnými vrátkami.

Rím, 2.3.2017 (kath.net/KAP) 020 286 – V Taliansku boli prvý raz obaja partneri homosexuálneho zväzku oficiálne uznaní ako rodičia detí. Súd v Triente uznal u dvojičkách porodených náhradnou matkou v Kanade popri biologickom otcovi aj jeho partnera ako rodiča, ako informovali talianske médiá. Obaja Taliani smú teraz byť uvedení v rodnom liste dieťaťa!
„Rodičia sa definujú nielen génmi,“ dôvodil odvolací súd v Triente svoje rozhodnutie. Denník Biskupskej konferencie Talianska „L´Avvenire“ kritizoval rozhodnutie ako porušenie zákona.
Dvojičky sa narodili pred 6 rokmi z náhradnej matky v Kanade, kde obaja partneri boli zaregistrovaní ako homosexuálny zväzok a rodičia. V Taliansku príslušná radnica regiónu Trentino-Južné Tirolsko odmietla uznať kanadské dokumenty a zapísať partnera biologického otca do rodného listu. Homosexuálny pár to zažaloval a súd mu vyhovel.
V Taliansku sú homosexuálne zväzky oficiálne uznané od augusta 2016. Návrh zákona s možnosťou adoptovať dieťa partnera, stroskotal na odpore politikov aj cirkvi. Kritici rozsudku trientského súdu v tom vidia zavedenie adopcie nevlastného dieťaťa zadnými dvierkami. –zg-

Škola zakazuje ‘provokačné modlenie’ moslimov

Wuppertal, 2.3.2017 (kath.net) 020 285 – Gymnázium v nemeckom Wuppertali zakázalo moslimským žiakom „provokujúce modlenie“ v priestoroch školy. Informoval o tom „Focus“. Podľa správy viacerí moslimskí žiaci si vo verejných priestoroch školy rozvinuli koberčeky a na toaletách konali tzv. „rituálne umývanie“. Vedenie gymnázia to zakázalo a poukázalo na to, že toto sa od nedávna stále viac praktizuje. Má sa dôkladne zistiť, kto tieto modlitby organizoval.
Mestská správa Düsseldorfu prejavila pre postup školy pochopenie: „Zákaz modlenia provokačným spôsobom vo verejnej škole má napomáhať pokojné spolužitie a zabezpečiť pokoj na škole.“ Podľa médií učitelia a žiaci sa cítili konaním moslimov stále viac stiesnení. –zg-

Mnohé deti NDR museli do týždňových jaslí

Berlín, 2.3.2017 (kath.net) 020 284 – „Mnohé deti v bývalej Nemeckej demokratickej republike (NDR) strávili detstvo v týždňových jasliach často s ďalekosiahlymi následkami. Výsledky výskumu poukazujúce na poškodenie vývoja detí NDR potláčala. Dnes postihnutí a vedci spracúvajú následky.“ Informoval o tom príspevok Lotty Wiedenovej vo verejnoprávnom rozhlase „Deutschlandradio“:
„NDR zaviedla už v 50. rokoch zrovnoprávnenie žien a tým prakticky šesťdňový pracovný týždeň aj pre matky, čo sa stalo problémom nielen pre osamelé matky. Začalo sa veľké budovanie materských škôlok a týždňových jaslí a sprevádzala ho masívna reklamná kampaň. Do polovice 60. rokov sa týždňové jasle vychvaľovali ako lepšia alternatíva k rodinnej výchove.“
V polovici 50. rokov začala východoberlínska Humboldtova univerzita prvý vedecký výskum o vývoji detí v jasliach v NDR. Zdokumentoval sa vývoj vyše 1700 detí do troch rokov, „aj 440 detí z týždňových jaslí“. Skúmalo sa ako sa deti orientujú v priestore, ako sa hýbu, sledoval sa vývoj reči a sociálneho správania. Výsledky ukázali závažné nedostatky u detí z týždňových jaslí. No tieto výsledky neskôr takmer úplne zmizli z vedeckej literatúry. „Vedci uvádzali fakty ako bezvýrazne pred seba hľadiace deti, kývajúce sa dopredu a dozadu, či otáčajúce hlavu v postieľke stále sem a tam.“ O tom sa po postavení berlínskeho múru už nesmelo hovoriť.
Až do 80. rokov sa potláčala teória naviazanosti detí – „že každé dieťa má vrodenú potrebu intenzívnej, emocionálnej blízkosti a bez nej sa nemôže optimálne rozvíjať. Od polovice 60. rokov však reklamu na týždenné jasle zreteľne obmedzili. Čo zostalo, bol ideálny obraz zamestnanosti oboch rodičov a dvojitej zaťaženosti žien.
Pritom neboli rodičia NDR „bez srdca“, ale „moderné ženy, ktoré sa nechceli už vopred vzdať miesta v spoločnosti, a chodili – na rozdiel od Západu – celkom samozrejme pracovať“. „A dúfalo sa aj v optimálne šance vývoja pre dieťa, zvyšok bola ideológia,“ ako uviedol rozhlas. -zg-

Müller: Cez Bonhoeffera k prehĺbeniu ekumenizmu

Rím, 2.3.2017 (kath.net/KAP) 020 283 – Kardinál Gerhard L. Müller vidí šance ďalšieho teologického zblíženia katolíkov a luteránov. Najzávažnejší je dogmatický protiklad chápania cirkvi, ako povedal na konferencii v stredu na Univerzite Gregoriana v Ríme. Katolícke a evanjelické chápanie cirkvi je na prvý pohľad „dosť nekompatibilné, možno by však také absolútne nemuselo byť“.
Müller zdôraznil, že Cirkev je aj v katolíckom chápaní iba nástrojom spásy. Sprostredkovateľom je tak ako pre protestantov sám Kristus. Naopak cirkev sa ani z evanjelickej strany nemusí zdať druhoradá. To je „individualistické zúženie“ pôvodného Lutherovho chápania. Na tejto ceste by mohol pomôcť podľa kardinála evanjelický teológ Dietrich Bonhoeffer. Nacistami popravený protivník nacizmu navrhol vo väzení víziu budúcej formy cirkvi bez štátnych privilégií po boku chudobných a prenasledovaných. Zatiaľ čo vízia zostala v Európe nepovšimnutá, chytil sa jej Gustavo Gutierrez v Latinskej Amerike a sčasti ju realizoval v cirkvách juhu.
Kardinálova prednáška mala názov: „Luther a sviatosti. Nový pohľad z katolíckej perspektívy“.
Kardinál Müller sa postavil proti zľahčovaniu rozdielov medzi katolíkmi a luteránmi: „Nesmieme si to uľahčovať. Rozdiely v otázkach pravdy, náuky a sviatostí sa nesmú zredukovať na formulky či vyhlásiť za nedôležité. Kardinál Müller napísal v Mainzi doktorskú prácu o Bonhoefferovi. Okrem toho bol bývalý regensburský biskup aj predsedom ekumenickej komisie pri Biskupskej konferencii Nemecka.

Teológia objavuje „katolíckeho Luthera“
Kardinál Kurt Koch poukázal na konferencii na to, že teológia dnes znovu objavuje „katolíckeho Luthera“. … Povedal, že cieľom ekumenizmu so Svetovým luteránskym zväzom musí byť spoločné vyhlásenie o Cirkvi, sviatostiach a úrade. Kardinál uviedol aj termín – rok 2030. Vtedy sa bude sláviť 500. jubileum „Confessio Augustana“ – Augsburského vyznania viery.
Jeho autor, „veľký teológ“ Philipp Melanchthon“, síce nedosiahol, aby všetci na Augsburskom ríšskom dni v r. 1530 prijali toto vyznanie, no dodnes je základom pre katolíkov a luteránov pre spoločné vyznanie viery. Je preto veľmi významné.
Luteránsky biskup Jari Jolkkonen z Kuopia vo Fínsku, , na Gregoriane povedal, že celkový pohľad na Lutherove spisy dáva spoznať, že on Eucharistiu na rozdiel od iných reformátorov v žiadnom prípade nechápal iba ako symbolickú. Bol obhajcom „tradičného sviatostného realizmu“. Aj keď odmietal „transsubstanciáciu“, bol presvedčený, že Telo a Krv Krista je „skutočne a substančne“ v Eucharistii prítomné.
Toto Luther bránil aj proti švajčiarskemu reformátorovi Ulrichovi Zwinglimu (1484-1531), ako povedal biskup Jolkkonen. Z Kristovej prítomnosti vo sviatosti vyvodil Luther aj praktické dôsledky. Kľačanie na bohoslužbe, kadidlo a gestá poklony boli pre Luthera samozrejmé. A odporúčal aj sväté prijímanie po kľačiačky do úst, ako je to dodnes vo Fínsku zvykom.
Evanjelický teológ Theodor Dieter, riaditeľ Štrasburského inštitútu pre ekumenický výskum, pripomenul, že Luther nezrušil ani jednotlivú spoveď. Bol síce presvedčený, že Božie odpustenie nezávisí od úradu kňaza, no napriek tomu si cenil jednotlivú spoveď a odporúčal ju, keďže kajúcnikovi prináša skúsenosť oslobodenia a radosti evanjelia.
Iní referenti však zdôrazňovali to nové Lutherovo chápanie sviatostí, ako katolícky teológ prednášajúci v talianskej Brescii Angelo Maffeis. Povedal, že stredoveká teológia školastiky učí: Stačí, keď prijímajúci nestavia proti sviatosti prekážku (obex). Nezávisle od individuálnej viery prebýva vo sviatostiach mimoriadna sila (virtus), o tom sú školastici presvedčení.
V tom videl Luther nebezpečie „sviatostného automatizmu“ – a namiesto toho zdôrazňoval, že viera je rozhodujúca pre to, aby sviatosti mohli rozvinúť svoj účinok. Pre Luthera nebola sviatosť sama osebe účinná pre spásu, ale viera v sviatosť. Túto integráciu viery do pojmu sviatosti označil Maffeis ako „absolútnu obnovu“. –zg-

Lutherova teológia: Kardinál Koch žiada prehĺbenie

Konferencia „Luther a sviatosti – nový katolícky pohľad v ekumenickej perspektíve “ v Ríme

Rím, 1.3.2017 (kath.net/KAP) 020 282 – Z hľadiska predsedu Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, švajčiarskeho kardinála Kurta Kocha, môže byť spoločná spomienka reformácie šancou pre ekumenizmus. Predpokladom však je, že rok 2017 „nebude záverom, ale novým začiatkom ekumenického úsilia o plné spoločenstvo luteránov a katolíkov,“ povedal v nedeľu na univerzite Gregoriana v Ríme. Mal tam prednášku na tému „Reformácia a Katolícka cirkev“ v rámci medzinárodnej konferencie „Luther a sviatosti – nový katolícky pohľad v ekumenickej perspektíve“. Vo štvrtok tu má prednášku aj prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Gerhard L. Müller.
Kardinál Koch zdôraznil, že pri spoločnej spomienke na reformáciu je potrebný trojaký súzvuk „vďačnosti, pokánia a nádeje“, aby bolo možné vnímať „symfóniu pamiatky reformácie“. Ocenil Druhý vatikánsky koncil, ktorý podchytil aj dôležité požiadavky Martina Luthera, ako opätovné objavenie všeobecného kňazstva všetkých pokrstených a umožnenie prijímania Kristovej krvi aj laikmi.
Kardinál znova zdôraznil, že Luther „v nijakom prípade nechcel zlom s Katolíckou cirkvou a založenie novej cirkvi“. Išlo mu oveľa viac o „obnovu celého kresťanstva v duchu Evanjelia“. „Išlo mu o dôkladnú reformu Cirkvi a nie o reformáciu v zmysle nakoniec rozlomenej jednoty Cirkvi,“ povedal kardinál Koch.
S veľkým záujmom sa teraz očakáva prednáška kardinála Müllera po tom, čo vydal novú knihu „Pápež – vyslanie a poslanie“ s vyzývavým podtitulom „Zásadné protestantské rozhodnutie proti pápežovi“. Zatiaľ čo sa v roku reformácie hovorí už len málo o rozdieloch a veľa spoločných rysoch, prefekt Kongregácie pre náuku viery jasne a precízne a bez polemiky vymenoval rozhodujúce rozdiely, ktoré naďalej oddeľujú katolíkov a luteránov.
Očividným protikladom medzi katolíkmi a protestantmi je pre Müllera pápež samotný, príp. obraz Cirkvi, ktorý v tomto úrade kulminuje. Tým kardinál Müller vyslovil kontrapunkt k mainstreamu ekumenického reformačného myslenia, kde dominuje otázka spoločnej Pánovej večere. Pápežský jurisdikčný primát je pre Müllera bezpodmienečný. Vyjsť v tom ekumenicky druhému v ústrety je podľa jeho názoru možné iba vo výkone tohto primátu, ako služby Kristovi. Ako jasne Müller pomenoval ešte existujúce rozdiely, tak vágne ponechal perspektívy ďalších rozhovorov katolíkov a luteránov. –zg-

Teológ Hans Küng žiada rehabilitáciu Luthera …

Viedeň, 1.3.2017 (KAP) 020 281 – Sporný švajčiarsky teológ Hans Küng (89) požaduje rehabilitáciu Martina Luthera a uznanie úradov protestantskej a anglikánskej cirkvi. V denníku „Der Standard“ zo stredy napísal:
„Cirkev nesmie prepásť príležitosť k týmto ekumenickým krokom v pamätnom roku reformácie. Farnosti sú ohľadom ekumenizmu často ďalej ako teologický dialóg. Práve vedenie Cirkvi zaostáva v rozhodujúcich otázkach za praxou ekumenizmu, ktorá sa v mnohých evanjelických a katolíckych spoločenstvách a skupinách už dávno žije. Pre nich nehrajú otázky úradov, či eucharistické spoločenstvo často už nijakú úlohu,“ ako vyhlásil Küng.
Vo výzve, ktorú uverejnila nadácia Svetový etos a viaceré médiá, požaduje okrem rehabilitácie Luthera aj zrušenie všetkých exkomunikácií z doby reformácie, ako aj vzájomné uznanie úradov a vzájomné „eucharistické pohostinstvo“! „Čas tlačí,“ píše Küng, „inak sa ešte viac ľudí odvráti od Cirkvi, ešte viac farností a skupín siahne k tomu, že si pomôžu sami.“
Iba slávenie reformácie je podľa neho primálo: „Iba sláviť 500 rokov reformácie bez skutočného ukončenia rozkolu Cirkvi znamená naložiť na seba novú vinu.“ Často „bojazlivé a váhavé vedenie Cirkvi v Ríme a inde“ nesmie prepásť „historickú príležitosť“. V globalizovanom a sekularizovanom svete je kresťanstvo vierohodné, iba ak sa prezentuje ako spoločenstvo „v skutočne zmierenej rôznosti“. „Rímske vyhlásenia o dobrom úmysle boli už často. My, ekumenicky angažovaní kresťania, očakávame konečne činy,“ vyhlásil Küng.
Zakladateľ nadácie Svetový etos je jedným z „najpopulárnejších“ teológov doby. V r. 1979 mu Rím za kritiku neomylnosti pápeža stiahol povolenie prednášať. V minulých 30 rokoch sa angažoval najmä v oblasti dialógu svetových náboženstiev. Už roky sa vyslovuje o „vnútrocirkevnú obnovu a ekumenické otvorenie sa Cirkvi“. Napísal početné knihy preložené do viac ako 30 jazykov. Ich celkový náklad ide do miliónov. –zg-

Müller: Milosrdenstvo nie je výsada ďalej hrešiť

Brusel, 1.3.2017 (KAP/KNA) 020 280 – Kresťanské chápanie milosrdenstva nie je podľa kardinála Gerharda L. Müllera „nijakou ‘výsadou’, na hrešenie, či ďalšie zotrvávanie v hriechu“. „Hriešnik musí svoj čin oľutovať a seriózne sa usilovať chybné správanie neopakovať,“ povedal v interview pre belgický týždenník „Tertio“ zo stredy. Vzťahoval to na isté, podľa jeho názoru nesprávne, závery vyvodené z exhortácie „Amoris laetitia“, podľa ktorých možno po poradenstve s kňazom akceptovať všetky iregulárne manželské situácie.
„Nerozlučiteľnosť manželstva v Katolíckej cirkvi zostáva platná. Neexistujú nijaké okolnosti, pri ktorých by manželská nevera nebola smrteľným hriechom,“ povedal kardinál.
Ani „Amoris laetitia“ o manželstve a rodine tomu neodporuje. Za hriechom musí nasledovať ľútosť, ochota veci napraviť a obrátenie a to zdôrazňuje aj pápežský dokument, ako povedal prefekt Kongregácie pre náuku viery. Súčasne kritizoval iniciatívu štyroch kardinálov, ktorí vyzvali pápeža k vysvetleniu „pochybností – dubia – okolo exhortácie. „To škodí Cirkvi,“ zdôraznil Müller.
Pri otázke o teologických paralelách medzi dvomi pápežmi Benediktom XVI. a Františkom vyzdvihol ich spoločné varovanie pred protináboženským laicizmom v Európe. „Ten stojí aj v etickom ohľade proti prirodzenému právu.“
Kardinál spomenul aj diskusiu o eutanázii v Belgicku. Chápať aktívnu pomoc pri umieraní ako ľudské právo je „zlé a smutné“. Stále viac skupín ľudí môže v Belgicku požiadať o eutanáziu. Napríklad aj maloleté deti, psychicky chorí, či pacienti trpiaci demenciou. Postihnutí ľudia sa obávajú, že budú ľuďom na záťaž, ako povedal Müller. No ide o „falošnú predstavu“. „Život je dar. Nie je našou úlohou rozhodovať, či má život nejakú cenu,“ zdôraznil kardinál. –zg-

Nemecko: Kritika Merkelovej za pochvalu Egypta

Göttingen, 1.3.2017 (kath.net) 020 279 – Nemecká Spoločnosť pre ohrozené národy (GfbV) obvinila kancelárku Angelu Merkelovú, že sa poklonkuje egyptskej vláde, aby krajinu pohla k lepšej spolupráci v otázke utečencov.
„Keď kancelárka chváli Egypt za jeho údajnú príkladnú politiku voči kresťanom, tak je to úder do tváre koptom. Kresťania Egypta trpia aj pod prezidentom Abdelom Fatahom al Sisim ešte stále diskrimináciou, svojvôľou a beztrestnosťou pre páchateľov útokov na nich,“ vyhlásil referent pre Afriku Ulrich Delius v nedeľu v Göttingene podľa tlačovej správy. Kritika prichádza bezprostredne pred návštevou kancelárky v Egypte, kde ju prijme prezident al Sisi. Stretne sa aj s koptským pápežom Tavadrosom II.
Kancelárka v sobotu na videu výslovne ocenila podporu Egypta koptom a označila slobodu náboženstva pre koptov za „príkladnú“.
Delius vysvetlil: „Dlhoročný spor o zákone ratifikovanom v septembri 2016 o úprave novostavieb a renovácii kostolov ukazuje, aký nerovný je prístup ku kresťanom a moslimom v Egypte. Stavbu kostolov môže naďalej odmietnuť svojvôľa guvernérov a svojvoľná je aj kontrola, či má spoločenstvo primeraný počet veriacich na právo na nový kostol. Väčšina útokov na kresťanov sa netrestá. Aj v sporoch štátne orgány odporúčajú kresťanom často, aby netrvali na presadení svojich práv, ale dali prednosť moslimom. Mnohí kopti sa preto vidia ako bezprávni občania druhej kategórie.“ –zg-

Nemecko: Výzva k 40-dňovému pôstu za Európu

Augsburg, 28.2.2017 (kath.net/Gebetshaus Augsburg) 020 278 – K 40-dňovému „strategickému pôstu“ pod názvom „Europe shall be saved“ [Európa má byť zachránená] vyzval Modlitbový dom v Augsburgu spoločne s kresťanskými organizáciami – aj ekumenickými. Johannes Hartl, katolícky teológ a vedúci modlitbového domu k tomu vysvetlil:

Žijeme v pôsobivej dobe. Cez Kristovo Telo – Cirkev – sa šíri nádej a ľudia na celom svete počúvajú od Pána, že toto je mimoriadna doba pre Európu. Minulý rok sa stretli proroci, evanjelisti a vedúci služieb veľkých diel z celého sveta, aby diskutovali o tom, čo má Boh s týmto kontinentom v úmysle. Vznikla vízia záchrany 100 miliónov duší v budúcich 10 rokoch. Znie to ako úplne nerealistické číslo? Nuž Bohu je všetko možné. Tak prečo by nebolo možná aj obroda v Európe? Modlime sa za Ježišovo hnutie naprieč našimi krajinami!
No predtým, než Ježiš urobil čo len jeden zázrak a s Božou mocou hlásal Božie kráľovstvo, postil sa 40 dni na púšti. Rok 2017 je strategicky významný rok. 100 rokov fatimských zjavení, 500 rokov reformácie, 50 rokov od začiatku charizmatického hnutia, mesiánskeho židovského hnutia a izraelskej vlády nad Jeruzalemom a mnohé iné jubileá. Veríme, že tento rok prinesie zmenu v duchovnej klíme Európy. No za túto zmenu sa musíme modliť a postiť.
Predtým, ako spoločenstvo v Antiochii vyslalo Šavla a Barnabáša do služby, postilo sa (Sk. 13,2). „Proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu (Mt 9,38) – to závisí od našej modlitby! Modlime sa, aby prišlo Božie kráľovstvo a aby sa stala jeho vôľa v Európe! (Lk 11,2).
Modlime sa za jednotu v Kristovom tele! (Jn 17)
Snívame o 10 000 mužoch a ženách, ktorí sa budú od 1. marca do 9. apríla postiť a modliť za prebudenie Európy.
Je to 40 dní pred židovským sviatkom Pesah a kresťanské Pôstne obdobie. Je to 40 dní pôstu pre Ježiša, za Ježišovo hnutie. Ako sa možno konkrétne pridať? Tým, že sa denne vyslovíme prorockú výpoveď „Európa má byť zachránená!“ a denne sa najmenej 5 minút modlíme na tento úmysel. Okrem toho sa budeme postiť. To môže byť 40-dňový pôst, alebo ak je to nemožné, jedno alebo viac pôstnych období v rámci 40 dní.
Pôst tu znamená vzdanie sa pokrmu. Niektorých Pán povolá k úplnému pôstu len s vodou (duchovne veľmi mimo riadna skúsenosť), iných k pôstu vodou a šťavou, či podobným.
Prosíme informujte sa u lekára, či v literatúre, aký druh pôstu je pre vás zdravotne vhodný. Pre väčšinu ľudí je pôst s vodou možný aj dlhšiu dobu. Pôst napomáha aj zdravie, ak sa robí správne. Ak sa už niekde postíte, môžete proste kliknúť na www.esbs.org a zaregistrovať sa, aby sme vedeli, kedy dosiahneme 10 000 veriacich. Tešíme sa na to, čo Boh vykoná!
Srdečné pozdravy z Augsburgu, váš Dr. Johannes Hartl

Pôstne obdobie v kresťanských cirkvách

Viedeň, 28.2.2017 (KAP) 020 277 – S Popolcovou stredou sa pre väčšinu kresťanov na svete začína Pôstne obdobie pred Veľkou nocou (s výnimkou východných cirkví). Veriaci sú pozvaní pripomenúť si základy kresťanskej existencie, preto v centre stojí pokánie, očista a obrátenie.
Počiatok obdobia vyznačuje krížik popolcom na Popolcovú stredu. Už v Starom zákone bol popol znakom pokánia. Obrad popolca pochádza z 11. storočia, teda z doby, keď boli na Popolcovú stredu kajúcnici verejne vylúčení zo spoločenstva Cirkvi a ako znak pokánia boli posypaní popolom. Až na Zelený štvrtok boli znova slávnostne prijatí do cirkevného spoločenstva.

Odriekanie rôznymi formami
Pôst dnes ľudia praktizujú rôzne – najčastejšie sa vzdávajú mäsa, sladkostí, auta a denne čítajú Sväté písmo. Využívajú sa aj impulzy na každý deň SMS-kou, či mailom. Popolcová streda a Veľký piatok sú dva dni prísneho pôstu.
Termín 40-dňový pôst nie je liturgicky celkom korektný, no poukazuje na veľký symbolický význam čísla 40 vo Svätom písme. Prorok Eliáš sa postil 40 dní v púšti skôr, než nasledoval svoje poslanie. Ľud Izrael putoval po odchode z Egypta 40 dní púšťou a bolo to obdobie očisťovania. Mojžiš bol 40 dní s Bohom na Hore Sinaj. Mesto Ninive malo 40 dní na oľutovanie hriechov. A aj Ježiš po krste v Jordáne začal 40 dní modlitieb a pôstu na púšti. …

Liturgická reforma prináša presun dôrazu
Pred liturgickou reformou v Katolíckej cirkvi (koncom 60- tych rokov trvalo Pôstne obdobie od Popolcovej stredy do Veľkonočnej soboty, teda 46 dní – pretože sa nepočítalo 6 nedeľ. Latinský výraz je „quadragesima“ (40 dní).
Po druhom vatikánskom koncile (1962-65) a liturgickej reforme sa dni prípravy na Veľkú noc obsahovo zmenili z „pôstneho obdobia“ na „veľkonočné obdobie pokánia“. Tieto dni pokánia trvajú od Popolcovej stredy do večera Zeleného štvrtka a končia sa slávením Poslednej večere – ide o prípravu na krst a pokánie. Aj nedele patria k nového obdobiu pokánia, čo potom tvorí 44 dní. No zostáva názov 40-dňové pokánie, lebo pastoračne je trvalo aktuálny – veď ide o dodržiavanie miernosti a odriekania.

Pravoslávna cirkev: Začiatok – „čistý pondelok“
Výraznejšie ako v Rímskokatolíckej cirkvi sa postia v Pravoslávnej cirkvi. Keď katolíci ešte slávia koniec fašiangov, pravoslávni kresťania začínajú Pôstne obdobie už „čistým pondelkom“. Ten je spolu s Veľkým piatkom najdôležitejším pôstnym dňom roka. Po 40 dňoch „Veľkého pôstu“ nasleduje Lazarova sobota, Kvetná nedeľa a Veľký týždeň.
Tento rok slávi západná aj východná cirkev Veľkú noc v rovnaký dátum.
Počas pôstu sa v Pravoslávnej cirkvi nesmú jesť zvieracie produkty – teda ani mlieko, vajcia, ryby. Na „čistý pondelok“ a Veľký piatok nemajú veriaci jesť vôbec nič.
Ďalšie pôstne obdobie je v tejto cirkvi pred Vianocami – porovnateľné s Adventom, no so 40 dňami podstatne dlhšie. Ďalej pred sviatkom sv. Petra a sv. Pavla 29. júna a pred Usnutím Panny Márie – (Nanebovzatím Panny Márie) 15. augusta sa veriaci pripravujú dvomi týždňami pôstu.
Okrem toho je s málo výnimkami aj každá streda a piatok pôstny deň. Streda pripomína zradu Ježiša Judášom, piatok jeho smrť na kríži. K tomu sa pridáva niekoľko ďalších pôstnych dní v cirkevnom roku.

Tradícia cirkví reformácie
Tradícia reformácie kladie menej dôrazu na záväzný pôst – všeobecný príkaz pôstu evanjelici nemajú. Majú sami rozhodnúť, čoho sa chcú nejaký čas vzdať. Martin Luther chápal pôst ako individuálnu prax zbožnosti, ktorú nemožno všetkým veriacim odporúčať, či dokonca prikázať. Preto sa vyslovil proti záväznému pôstnemu obdobiu. Prísny pôst však mnohí evanjelici dodržiavajú na Veľký piatok.
Na lepšie pochopenie postoja reformovaných kresťanov k pôstu možno poukázať na „Jedenie klobások“ v r. 1522 v Zürichu. V prvú nedeľu predveľkonočného pôstneho obdobia sa v dome tlačiara Christopha Froschauera zišlo niekoľko občanov, aby jedli klobásky a tým provokatívne porušovali pôstny zákaz mäsa. Mal byť s nimi aj švajčiarsky reformátor Ulrich Zwingli (1484-1531), ešte radikálnejší ako Luther. Na jedení sa vraj nepodieľal. Krátko na to však Zwingli v kázni vyhlásil: „Každý sa má slobodne postiť, ako chce. Záväzné pôstne predpisy sú nebiblické a preto ich treba odmietnuť.“ (https://sk.wikipedia.org/wiki/Ulrich_Zwingli )

Mnohí veriaci nielen evanjelickej cirkvi v minulých rokoch však pôstne obdobie znova objavili. Príkladom je akcia „Sedem týždňov bez …“, počas ktorých sa spájajú duchovné úvahy s odriekaním sa istých jedál, či obľúbených zvykov. Na tejto akcii z Nemecka sa podieľajú už aj mnohí evanjelici v Rakúsku. Tento rok sa akcia koná pod heslom „Moment – pohoda! 7 týždňov bez okamžite!“. –zg-

Poľsko: Kardinál žiada prijatie utečencov

Varšava, 28.2.2017 (KAP/KNA) 020 276 – Varšavský kardinál Kazimierz Nycz vyzval poľskú vládu k prijatiu sýrskych vojnových utečencov. V pastierskom liste k Pôstnemu obdobiu požaduje „humanitárny koridor pre niekoľko sto utečencov, ktorí naliehavo potrebujú pomoc“. „Samozrejme je na to potrebná ústretovosť vlády a na tú čakáme.“
Konzervatívna vláda vo Varšave doteraz odmietala prijatie utečencov z Blízkeho Východu, hoci charita predložila príslušný humanitárny program. Vláda to odôvodňuje tým, že nedokáže zaručiť, že od utečencov nebude hroziť Poľsku nebezpečenstvo. A doteraz neschválila ani prijatie sýrskych sirôt.
Poľská charita začala v októbri v Sýrii a Libanone realizovať humanitárny program pre utečencov. Vďaka zbierke dostalo asi 1700 rodín v oboch krajinách potraviny, lekársku starostlivosť a ponuky vzdelávania. –zg-

Arcibiskup Mosulu: Ideológia IS stále veľmi silná

Düsseldorf, 28.02.2017 (KAP/KNA) 020 275 – Kresťania v Iraku sa cítia podľa slov sýrskeho katolíckeho arcibiskupa Mosulu, Yoanna Petrosa Moucheho, „naďalej veľmi neistí“. „Bojové jednotky IS síce vládne oddiely zatlačili ďalej, no vojenské víťazstvo nestačí. „Islamský štát“ je ako ideológia stále veľmi silný.“
Arcibiskup žiadal medzinárodnú podporu, aby sa umožnil návrat kresťanov domov do Iraku. Mnohí utečenci sa chcú vrátiť, no ešte váhajú. V oblasti Karakoša a Bartely južne od Mosulu boli napríklad domy kresťanských rodín vypálené. To je zlé znamenie pre budúce spolunažívanie, ako povedal arcibiskup a hovoril o hrozbách proti nim. To ukazuje, „aká veľká je nenávisť susedného obyvateľstva. Kresťanom hrozí nebezpečie najmä zo strany sunitov a skupiny Šabak.
Kresťania v severnom Iraku podľa neho dúfajú v „mocnú silu, ktorá sa zaručí za ich bezpečnosť“. „Želajú si istú formu samosprávy pre svoje oblasti. Je tu úsilie rozdeliť región na provincie pre sunitov, šiitov a Kurdov, ale nás kresťanov v tejto súvislosti nespomínajú,“ povedal arcibiskup a dodal:
„Vkladáme veľké nádeje do vlády a prosíme o aktívnu podporu svetového spoločenstva. Kresťanské obyvateľstvo je pre dlhotrvajúci konflikt, útek a vyhnanie úplne chudobné.“ Z 53 000 kresťanov jeho diecézy ušla viac ako polovica. Čím dlhšie bude trvať opätovné vybudovanie oblasti, tým zložitejší bude návrat rodín.
Mons. Mouche je arcibiskupom Mosulu od r. 2011. Jeho sídlo sa preložilo 20 km západne do Karakoša. –zg-

„Mlčanie pápeža k ‚dubia’ kardinálov je mätúce“

Vancouver, 28.2.2017 (kath.net/jg) 020 274 – „Ježiš s úplnou jasnosťou určil dôstojnosť manželstva. On dokonca odsúdil manželskú neveru, ktorú nosíme v srdci. Šieste prikázanie a Nový zákon zakazujú manželskú neveru bez výnimky,“ napísal Mons. Pedro Lopez-Gallo v novinách kanadského Arcibiskupstva Vancouver The B.C. Catholic.
Mons. Lopez-Gallo sa v dvoch článkoch zaoberal interpretáciou dokumentu „Amoris laetitia“: „Tak ako mnohí katolíci som bol aj ja po zverejnení exhortácie znepokojený,“ uviedol. Jeho zmätenie ešte vzrástlo, po tom, čo štyria kardináli, výslovní experti na cirkevné právo, morálnu teológiu a dogmatiku, požiadali pápeža Františka o objasnenie niektorých otázok k „Amoris laetitia“. „Je takmer neuveriteľné, že jedinou reakciou pápeža bolo mlčanie,“ ako napísal Mons. Lopez-Gallo.
„Taká interpretácia Amoris laetitia, ako ju uverejnili napríklad biskupi Malty, odporuje náuke Cirkvi, ako bola stanovená v Evanjeliu, v Katechizme a naostatok vo vieroučných spisoch sv. Jána Pavla II. Obaja Františkovi predchodcovia nenechali nikoho na pochybách, že katolíci, ktorí žijú v nemanželskom spoločenstve, musia žiť zdržanlivo, ak chcú prijímať Eucharistiu. Biskupi Malty označili túto podmienku za ´nesplniteľnú´,“ uvádza Lopez-Gallo a dodáva:
„Preto treba vychádzať z toho, že maltézske smernice odporujú náuke Cirkvi vychádzajúcej z Tradície. O to je udivujúcejšie, že boli uverejnené v oficiálnych vatikánskych novinách L’ Osservatore Romano.“ –zg-

‘Milosrdenstvo nevytvára nijaký blahobyt’

Rím, 28.2.2017 (kath.net) 020 273 – Martin Rhonheimer, katolícky kňaz „Opus Dei“ a ekonomický expert kritizoval v interview pre nemecký časopis FAZ isté výroky pápeža Františka o hospodárstve.
Výpoveď „toto hospodárstvo zabíja“ nedokáže ako filozof a ekonóm pochopiť: „Taká výpoveď nepomáha chudobným, ale ich situáciu ešte zhoršuje.“ Podľa Rhonheimera „kapitalizmus a trhové hospodárstvo“ sú pramene blahobytu. Tie nezabíjajú, ale „oslobodzujú a vytvárajú blahobyt“.
Rhonheimer vyhlásil, že caritas samotný skutočne nedokáže vytvoriť nijaký blahobyt. Na to potrebujeme podnikateľov a slobodné trhy. Pápež nevidí, že úsilie o zisk je samo osebe dobré a v slobodnom a právne usporiadanom trhovom hospodárstve vytvára blahobyt pre všetkých. Filozof potom pripomenul, že sv. František je aj patrónom obchodníkov: „Františkánski mnísi dokonca zakladali banky a poskytovali kredity núdznym za úroky. Františkáni boli aj úspešní vlastníci nehnuteľností v dejinách Cirkvi.“
Kriticky vidí Rhonheimer aj vývoj vlastnej sociálnej náuky Cirkvi, pretože v Evanjeliu nie sú k tomu nijaké jednoznačné údaje a preto bola vždy dieťaťom doby. „Každý jeden kresťan má prirodzene sociálnu zodpovednosť a k tomu majú pápeži a biskupi stále znova vyzývať. Úlohou náuky Cirkvi je vykladať zjavenú vieru, odovzdávať ju ďalej a zachovať ju pred sfalšovaním,“ zdôraznil Rhonheimer.
„No v otázkach sociálnej náuky nie je na odovzdávanie nič, čo by siahalo ponad niektoré základné princípy. Katolíci môžu mať vo všetkých otázkach, ktoré sa netýkajú viery alebo katolíckej morálky, ako napríklad svetový a hospodársky poriadok, aj rozdielne názory. „Nikdy by som netvrdil, že sociálni demokrati sú horší kresťania. Povedal by som iba, že sa nachádzajú v omyle. Kto robí chyby v matematike, ten sa mýli. Ale preto nie je zlý človek, alebo horší kresťan,“ zdôrazňuje Rhonheimer.
Kriticky vidí ekonóm aj systém vzťahu štátu a cirkvi, pretože cirkev sa natoľko vniesla do prerozdeľovania daňového a sociálneho štátu, že už nie je slobodná v spochybňovaní tohto systému.
Aj systém cirkevných daní vidí Rhonheimer problematicky. Je tu podľa neho istá podobnosť medzi dnešným cirkevným systémom sociálneho štátu financovaným z daní a ríšskym cirkevným systémom raného stredoveku. Cirkev sa tým stáva závislá a zosvetšťuje sa. „Z môjho hľadiska tu musí byť znova viac žité kresťanstvo a menej štátnej cirkvi a štátu. Pápež Benedikt XVI. úplne právom hovoril o potrebe „odsvetštenia“ Cirkvi. –zg-

Pápež pomáha Bratstvu sv. Pia X. s kúpou centra v Ríme

Rím, 28.2.2017 (kath.net/jg) 020 272 – Pápež František podporil „Kňazské bratstvo sv. Pia X. (FSSPX) pri kúpe kostola a budovy v centre Ríma. Informovali o tom talianske noviny Il Foglio. Františkova pomoc bola pri kúpe Kostola Santa Maria Immacolata all’Esquilino pre bratstvo podstatná. Kostol a budova sú v bezprostrednej blízkosti Lateránskej baziliky. Majú sa stať najprv študijným centrom a neskôr možno hlavným sídlom bratstva, ako napísal vatikánsky expert Matteo Matzuzzi.
Dohoda medzi Svätým stolcom a Kňazským bratstvom sv. Pia X., ktorou sa má bratstvo začleniť do Katolíckej cirkvi ako osobná prelatúra, bude čoskoro možná, ako napísal Matzuzzi. –zg-

Biskup Heinz J. Algermissen: Pekný nový svet

Nemecko, Fulda, 28.2.2017 (kath.net/Bonifatiusbote) 020 271

V týchto dňoch som si spomenul na román, ktorý ma ako gymnazistu dlho a trvalo zamestnával. Aldous Huxley tam rozpráva o budúcom svete, v ktorom po „normalizácii ľudského materiálu“ už nebudú nijaké túžby, za to bude vládnuť dokonalý fyzický a ekonomický blahobyt. No všetky aparáty, organizácie a lieky, ktoré mali zabezpečiť neobmedzené pozemské šťastie, usmrtili ducha a vykorenili minulosť: vieru v Boha, lásku k prírode, k človeku, k umeniu a poézii, k pravde a slobode. Zrazu vstupuje do tejto normovanej civilizácie pôvodný človek. Miluje, pýta sa na zmysel vecí a bojuje. Jeho zúfalý výkrik „Nepotrebujem pohodlie. Chcem Boha, chcem poéziu a slobodu a cnosť!“ ukazuje hrôzu tohto „pekného nového sveta“.
Čo mi vybavilo túto spomienku, bola skľučujúca správa, že americkým vedcom sa nedávno „podarilo“ naklonovať ľudské embryá na dvojičky a trojičky. Zo 17 embryí „vyprodukovali“ v skúmavke väčší počet súrodencov – jedno identická kópia druhého.
Teraz vieme to, čoho sme sa už dávno obávali, ale potom predsa vlastne nepovažovali za predstaviteľné: Predsa len je všetko možné! Nielen klonovanie, skôr celý život v jeho celosti je voľne k dispozícii. Aj neveriaci v dnešnej ľahostajnej spoločnosti začína cítiť, že sa dosiahla nová dimenzia. Ľudia veria, že je technicky realizovateľné znásobovať ľudí, podľa ľubovôle ich zmrazovať a svojvoľne neskôr poslať do ďalšieho vývoja – alebo aj nie. Hrajú sa na pána nad životom a smrťou.
Max Frisch nám vo svojom „Homo faber“ ukázal dokonalé stelesnenie technickej existencie. Inžinierovi Waltrovi Faberovi je všetko realizovateľné, všetko v racionálnom zabetónovanom obraze sveta odôvodniteľné: „Ako technik som zvyknutý počítať vzorcami pravdepodobnosti … Nepotrebujem Boha, ani mystiku – matematika mi stačí.“
Typ človeka, ktorého Max Frisch koncom 70. rokov opísal, je dnes rozšírený. Obklopuje nás šialenstvo velikášstva, že všetko je realizovateľné. Slová „urobiť“ a „odstrániť“ stále častejšie vyslovované, zjavujú nebezpečný vývoj a chýbanie zásadnej zhody o hodnotách, ktorá je prijateľná iba v náboženskom zakotvení.
Či koniec života, či začiatok života, či aktívna pomoc pri umieraní, alebo zabíjanie nenarodených ľudí: vo všetkom sa zjavuje maska od Stvoriteľa emancipovaného a na vládcu nad životom a smrťou sa vyšvihujúceho stvorenia, ktoré popiera, že bolo stvorené.
Smiem všetko, čo môžem? Musím vo svojom rozhodovaní zachovať hranice, ktorých prekročenie prináša skazu? To sú stále viac otázky prežitia. V r. 1989 Biskupská konferencia Nemecka a Evanjelická cirkev v Nemecku v žiaľ málo povšimnutom spoločnom vyhlásení „Boh je priateľ života – výzvy a úlohy ochrany života“ spoločne konštatovali: „Ľudský život je vo svojej dôstojnosti chránený a zabezpečený iba vtedy, ak je zásadne vylúčená každá možnosť jeho manipulácie“ (str. 63). Toto zásadné etické rozhodnutie je smerodajné pre posúdenie útokov proti dôstojnosti človeka nielen pri klonovaní, ale vôbec všade a vždy. –zg-

Vatikán o dialógu s islamskou univerzitou pozitívne

Vatikán, 27.2.2017 (KAP) 020 270 – Vatikán sa vyjadril pozitívne k opätovnému začatiu dialógu s islamskou univerzitou Al-Azhar v Káhire. „Mám dôveru, že rozhovory s renomovanou sunitskou inštitúciou nabrali aj konkrétne rysy,“ povedal kardinál Jean Louis Tauran, predseda Pápežskej rady pre medzináboženský dialóg, pre Rádio Vatikán v pondelok. Minulý týždeň sa vysokopostavená vatikánska delegácia radila s predstaviteľmi Al-Azharu o stratégiách proti náboženskému extrémizmu a tým znova oficiálne začala dialóg prerušený pred 6 rokmi.
„Svätý stolec a Al-Azhar sa spoločne zastávajú boja proti náboženskému extrémizmu.“ Nachádzame sa v „novej fáze“, ako povedal kardinál Tauran. „Nastalo nové otvorenie. Cesta je znova scestná.“
O prvý prelom sa pred rokom postarala návšteva veľkého šejka univerzity Ahmeda Mohammeda al-Tayyeba u pápeža Františka. Po tomto historickom stretnutí sa dohodol nový začiatok dialógu. Na to sa konali viaceré prípravné pracovné stretnutia.
Pri stretnutí v Káhire sa zhodli obe strany v tom, že rastúce násilie s náboženskou zámienkou treba považovať za závažné, ako zdôraznil francúzsky kardinál v resumé. Ide teraz o to, aby sa najmä mladým sprostredkovali hodnoty. Všetci účastníci sa zhodli, že „nie je legitímne uvádzať náboženstvo ako dôvod k násiliu. Musíme ďalej kráčať touto cestou – čím viac násilie porastie, tým viac bude nutné organizovať takéto stretnutia,“ povedal kardinál.
Oficiálny dialóg Vatikánu s Al-Azhar sa začal v r. 1998 a v r. 2011 ho univerzita prerušila. Egyptská strana sa rozhorčila, že Benedikt XVI. po útokoch na koptov verejne žiadal lepšiu ochranu kresťanov v Egypte. Už prednáška pápeža v Regensburgu z r. 2006 viedla k ochladnutiu kontaktov. Vatikán súčasne nadviazal kontakty s inými islamskými partnermi ako s iniciatívou „A common word“, z ktorých v r. 2008 vyšlo prvé Katolícko-moslimské fórum dialógu. –zg-

Pápež plánuje cestu do Sudánu s anglikánmi

Rím, 27.02.2017 (KAP) 020 269 – Pápež František by rád spolu s čestnou hlavou anglikánov, arcibiskupom Justinom Welbym, odcestoval do Južného Sudánu. „Moji spolupracovníci zvažujú možnosť cesty do Južného Sudánu,“ povedal pápež v nedeľu večer pri návšteve anglikánskeho Kostola Všetkých svätých v Ríme, bez uvedenia termínu. O túto cestu ho požiadal anglikánsky, presbyteriánsky a katolícky biskup spoločne s arcibiskupom Welbym, ako vysvetlil. Súčasná situácia na mieste je „veľmi zlá“, ale ľudia chcú pokoj. „Spoločne pracujeme na pokoji,“ povedal František. Odpovedal tak na otázku člena spoločenstva, aké podnety môžu poskytnúť mladé cirkvi.
Ako hostitelia Svätého Otca privítali biskup anglikánskej diecézy Gibraltáru a kontinentálnej Európy Rev. Robert Innes spolu so sufragánnym biskupom Davidom Hamidom a kaplánom rímskej komunity Jonathanom Boardmanom. V sprievode pápeža Františka boli kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov a jeho predchodca v tomto úrade kardinál Walter Kasper.
Návšteva pápeža Františka v anglikánskom Božom dome v talianskom hlavnom meste bola prvou takou návštevou rímskeho biskupa v histórii. To je nielen milosť, ale je to spojené aj so zodpovednosťou naďalej posilňovať spoločné vzťahy, ako povedal pápež pri návšteve. „Niekedy sa môže zdať cesta k úplnej jednote pomalá a neistá, ale z nášho dnešného stretnutia môžeme čerpať povzbudenie,“ vyjadril František nádej pre ekumenizmus.
Pápež sa v novogotickom Božom dome vedľa Španielskych schodov zúčastnil na „Choral Evensong“, anglikánskych vešperách. Kostol navštívil pri príležitosti 200-ročného jubilea existencie fary spoločenstva, ktoré má 250 členov. Bola založená 27. októbra 1816.
„Vtedy vládla často nedôvera a nepriateľstvo medzi anglikánmi a katolíkmi,“ povedal František. „Bohu vďaka dnes sa spoznávame ako to, čím skutočne sme: bratmi a sestrami v Kristovi, skrze náš spoločný krst. Obe cirkvi máme želanie spoločne kráčať ďalej a nasledovať Ježiša Krista.“
„Podľa vzoru apoštola sv. Pavla sa vzhľadom na rozkoly nesmieme vzdávať, ale musíme sa oveľa viac oddane usilovať o zmierenie.“ Pre úspechy v ekumenizme je dôležité byť skromnými, vychádzať von a ako „prosebníci o milosrdenstvo“ uznávať, že je potrebná Božia pomoc. „To je východisko, aby Boh mohol pôsobiť,“ zdôraznil František.
Katolíci a anglikáni sú vďační, že je dnes po „stáročiach vzájomnej nedôvery možné spoznať, že hojná Kristova milosť pôsobí aj v iných“, ako povedal pápež. „Želanie po rastúcom spoločenstve dostáva výraz aj v mnohých formách spolupráce. Je potrebné spoločnú službu pre mesto Rím, Evanjelium a Kristovu chválu naďalej posilňovať. Jednomyseľným svedectvom lásky k blížnemu sa v našom meste zviditeľní milosrdná Ježišova tvár,“ povedal František.
František nemal iba homíliu, zúčastnil sa aj požehnania ikona Krista Vykupiteľa a s vedúcim Európskej diecézy Cirkvi Anglicka, biskupom Róbertom Innesom viedol obnovu krstných sľubov. Na záver pápež odpovedal na tri otázky spoločenstva.
Dňa 13. marca sa má v Bazilike sv. Petra po prvý raz konať modlitba podľa anglikánskeho obradu.
V októbri 2016 slávil František s čestnou hlavou anglikánov, arcibiskupom Justinom Welbym, v Ríme spoločné vešpery. Slávilo sa 50. výročie od začiatku anglikánsko-katolíckeho dialógu v r. 1966. –zg-

Pápež kňazom: Podporovať ľudí aj pri procesoch nulity

Vatikán, 25.2.2017 (KAP) 020 268 – Pápež František povzbudil, kňazov, aby katolícke páry sprevádzali aj pri procesoch vyhlásenia nulity manželstva. Kňazi majú síce „neustále dosvedčovať milosť sviatosti manželstva“, ale aj podporovať tých, „ktorí majú jasné, že ich zväzok nie je sviatostným manželstvom a chcú ho opustiť“, ako povedal pápež 25. februára. Účastníkom seminára o ním zavedenom zjednodušení vyhlásenia nulity manželstva na Rímskej róte pápež takisto kládol na srdce, aby tu boli aj pre páry, ktoré žijú bez sobášneho listu.
„Nikto nepozná lepšie realitu a varietu katolíckych manželstiev, nezosobášených párov, civilne zosobášených, stroskotaných manželstiev, šťastných a nešťastných rodín,“ povedal František kňazom. „Ste povolaní sprevádzať ľudí v každej situácii, aby ste vydávali svedectvo a podporovali ich.“ Z „duchovného a morálneho“ hľadiska patria cirkevne nezosobášené páry k „chudobným a maličkým“, ktorým musí byť Cirkev blízko. „Aj tieto osoby sú milované v Kristovom srdci,“ povedal pápež. A žiadal pre nich „pohľad nežnosti a súcitu“.
Starosť o tých „najmenších je podstatnou súčasťou“ ich práce napomáhania a obrany sviatosti manželstva, ako vysvetlil pápež kňazom. Súčasne ich povzbudil, že manželstvo „medzi mužom a ženou je znamením zväzku Krista a jeho Cirkvi“. Párom treba pri príprave na manželstvo objasniť, aký „hlboký význam“ má tento krok. Znova povzbudil, aby sa mladé páry pripravovali na sviatosť manželstva „katechumenátom“.
Ak však veriaci prídu s prosbou o proces vyhlásenia nulity manželstva, majú sa kňazi javiť menej ako „experti na byrokraciu, či právne normy“, ale oveľa viac ako „bratia, ktorí počúvajú a chápu“, ako povedal František. …
Rímska róta je odvolacia inštancia pre vyhlásenie nulity manželstva, ktoré pošlú miestne cirkvi. František proces zjednodušil. Okrem iného zrušil povinné potvrdenie rozsudku druhou inštanciou Okrem toho zaviedol možnosť podstatne zrýchleného procesu miestnym biskupom. –zg-

Kardinál: Zneužívanie nie je systematicky ututlávané

Rím, 26.2.2017 (KAP) 020 267 – Z hľadiska kardinála Gerharda L. Müllera v Katolíckej cirkvi nie je systematické ututlávanie prípadov zneužívania. „Cirkev v každom prípade nič nezakrýva,“ povedal v interview pre taliansky denník „La Repubblica“ z 26. februára. V niektorých prípadoch sa to mohlo stať z nevedomosti, „ale nie systematicky“, ako povedal prefekt Kongregácie pre náuku viery. „Cirkev pracuje v protiklade s mnohými inými inštitúciami skutočne s nulovou toleranciou.“
Keď biskupi alebo kňazi počujú o zneužívaní duchovnými, mali by ich priviesť k tomu, aby sa sami udali, ako povedal kardinál Müller. Takisto by sa mali v rozhovore s postihnutými a ich príbuznými usilovať, aby tí podali oznámenie. „To je jediná cesta, aby sa takéto prípady neopakovali.“ Okrem toho sa musia takéto činy trestať aj v zmysle cirkevného práva. Pritom pri takýchto zločinoch neexistuje nijaké premlčanie trestov – aj po rokoch možno ešte vyniesť tvrdé rozsudky.
„Sexuálne zneužívanie detí je trestný čin, zločin a aj ťažký hriech,“ zdôraznil kardinál.
Väčšina biskupských konferencií už vypracovala smernice prístupu k prípadom sexuálneho zneužívania v Katolíckej cirkvi. To, že sa vysväcujú kňazi „s problémami tohto druhu“ sa napriek tomu nedá úplne vylúčiť. Nie je možné pozrieť sa do vnútra človeka, ak nie je úprimný a ochotný k rozhovoru, ako dodal Müller. Podľa niektorých expertov sú si niektorí páchatelia vedomí svojho prečinu až v momente po čine. Preto nie je v občianskej spoločnosti, ani v náboženskej oblasti jednoduché sexuálnemu zneužívaniu predchádzať. –zg-

Cirkev v Poľsku vyzýva vzdať sa alkoholu

Varšava, 26.2.2017 (KAP) 020 266 – Vzdať sa alkoholu vyzvala katolícka cirkev Poľska. V nedeľu uviedla „Týždeň modlitieb za triezvosť národa“.
Katolíci sa majú pre „hriech opitosti“ obrátiť na Boha, ako sa uvádza v pastierskom liste poľského prímasa, arcibiskupa Wojciecha Polaka z Gniezna. Zachovanie triezvosti je „jednou z najväčších výziev cirkvi a našej otčiny“, ako uvádza arcibiskup Polak.
Týždeň modlitieb za vzdanie sa alkoholu je v Poľsku tradíciou. V tomto roku sa koná po 50. raz. V auguste propaguje okrem toho cirkev aj „Mesiac triezvosti“.
Konzum alkoholu je aj štátnym orgánom tŕňom v oku. Peňažná pokuta hrozí osobám, ktoré siahnu po pivnej plechovke, či fľaške vodky mimo reštaurácií, na verejných miestach, alebo na železničných staniciach. –zg-

Kardinál: Protesty proti Trumpovi nepomôžu

Washington-Vatikán, 25.02.2017 (KAP) 020 265 – Z hľadiska kardinála Blase J. Cupicha protesty proti Donaldovi Trumpovi nie sú pomocou. „Národ má právo protestovať proti politickým rozhodnutiam prezidentov, no demonštrácie, ktoré iba ukazujú, že tento právoplatne zvolený prezident sa neakceptuje, nevedú podľa môjho názoru z dlhodobého pohľadu nikam,“ povedal arcibiskup z Chicaga pre medzinárodný portál „Vaticaninsider“ z 24. februára. Americkí biskupi rozhodli, že sa budú vyjadrovať všeobecne k politickému konaniu Trumpa a nie k jeho osobe.
Amerika potrebuje „opatrenia na ochranu ľudskej dôstojnosti“ a na „integráciu ľudí do hospodárskeho života“ krajiny, ako povedal 67-ročný kardinál. V súčasnosti je príliš skoro posudzovať Trumpových spolupracovníkov. Musíme vyčkať, ako budú pracovať. „Prezident, ktorý nemá skúsenosti politika, si musí na vládnutie zvyknúť,“ povedal arcibiskup Cupich.
Vzhľadom na Trumpovu prisťahovaleckú politiku kardinál zdôraznil: „Riešením nie je držať si od tela tých, ktorí tu mnohé roky žijú. Prehliadať celú štvrť po ľuďoch, ktorí sú tu bez papierov, oslabuje sociálnu štruktúru. Mnohí z týchto ľudí sa v Amerike narodili a tak sú naši krajania. Potrebujeme systematické a nie fragmentárne riešenie,“ žiadal kardinál. Vývoj vzťahov Vatikánu a USA závisí podľa kardinála silne od toho, kto bude veľvyslancom USA pri Svätom stolci. Pápež František rešpektuje novozvolené hlavy všetkých krajín a zasadzuje sa vždy za ľudskú dôstojnosť a ochranu života. „Svätý stolec nie je politická či vojenská moc, ale chce zameriavať svetlo viery na ľudskú dôstojnosť,“ povedal kardinál Cupich.

„Amoris laetitia“ je dokument učiteľského úradu Cirkvi
Kardinál Cupich nechápe kritiku „Amoris laetitia“. Pre neho je text „veľmi jasný“ a ide o dokument učiteľského úradu Cirkvi, ako povedal pre „Vaticaninsider“. Diskusia o texte však pomôže do tej miery, že vyvoláva viac pozornosti dokumentu. Počet tých, ktorí dokument považujú za nejednoznačný, je podľa Cupicha skôr malý – „aj keď títo ľudia narobia veľa kriku“. … –zg-

Vatikán: Novinky pri návšteve biskupov ad-limina

Vatikán, 25.2.2017 (kath.net/ KAP) 020 264 – Pápež František podľa výpovede vatikánskej tlačovej kancelárie zmenil priebeh turnusových návštev ad limina biskupov sveta vo Vatikáne, aby boli „účinnejšie a pre všetkých prospešnejšie“. František hľadá nové možnosti zorganizovania návštev ad limina, ako oznámila Tlačová kancelária Svätého stolca. Na týchto stretnutiach informujú biskupi o situácii vo svojej krajine. Po návšteve biskupov Chile v pondelok zvolal František v utorok ďalšie stretnutie, na ktorom bol aj štátny sekretár Pietro Parolin, perfekt Kongregácie pre náuku viery Gerhard L. Müller, aj prefekt Kongregácie pre klérus, kardinál Beniamino Stella. To nie je nový model, ani nový štandard, ako sa uviedlo vo vyhlásení. Nemusí ani nutne byť vždy viac ako jedno stretnutie pápeža s biskupmi, ktorí mu podajú správu.
Vatikánsky hovorca Greg Burke koncom januára potvrdil pre rakúsky „Kathpress“, že od počiatku roka už nie sú písomné príhovory pápeža na stretnutí s biskupmi a namiesto toho sa koná voľný rozhovor za zatvorenými dverami.
Cirkevné právo určuje, že diecézni biskupi majú pravidelne cestovať na podanie správy na stretnutie „ad limina apostolorum“ do Ríma. Zvyčajne sa takéto cesty konajú každých päť rokov – nie je to prísne určené. Medzi dvomi stretnutiami môže uplynúť aj viac času. Biskupi informujú pápeža a vatikánske orgány o situácii cirkvi vo svojich krajinách. –zg-

Guatemala sa bráni proti lodi smrti

Guatemala, 25.2.2017 (kath.net) 020 263 – Vláda Guatemaly chce zastaviť loď smrti holandskej propotratovej organizácie pomocou vojska. Informovali o tom médiá 24. februára. Vláda Guatemaly, ktorá je za ochranu života, sa očividne bráni provokácii pred pobrežím svojej katolíckej krajiny, kde je potrat zakázaný. Na lodi sa má o. i. rozdávať aj potratová pilulka a súčasne sa chce vyvíjať tlak na vládu. Tlačové správy o lodi smrti preberajú nekritické medzinárodné agentúry takmer doslova. –zg-

Koncilový teológ: Homosexualitu som tajil

Koncilový teológ – býv. kňaz G. Baum – homosexualitu tajil, lebo chcel mať naďalej vplyv ako ‚kritický teológ’.

Montreal, 24.2.2017(kath.net/LSN/jg) 020 262 – Gregory Baum, bývalý kanadský kňaz a koncilový teológ, v najnovšej knihe priznal, že bol desaťročia tajne aktívny homosexuál.
„Na verejnosti som sa ku svojej homosexualite nepriznal, pretože tento akt úprimnosti by zmenšil môj vplyv kritického teológa,“ napísal 93-ročný muž v knihe „The Oil Has Not Run Dry – The Story of My Theological Pathway“ (Olej nevyschol – príbeh mojej teologickej cesty). Chcel, aby na neho naďalej počúvali ako na teológa, ktorý dôveruje v Boha ako záchrancu a zasadzuje sa za sociálnu spravodlivosť, teológiu oslobodenia a globálnu solidaritu, ako sa uvádza v knihe.
Prvý sexuálny kontakt s mužom mal vo veku 40 rokov, teda v čase, keď ešte pôsobil ako kňaz. V r. 1976 opustil rehoľu augustiniánov a zložil kňazský úrad. Neskôr sa oženil s bývalou mníškou, ktorá jeho homosexuálne vzťahy schvaľovala, ako napísal.
Napriek jeho odklonu od katolíckej viery v oblasti sexuality, ktorý zverejnil vo viacerých teologických žurnáloch, bol Baum vplyvným hlasom katolíckej cirkvi Kanady. Jeho postoj k encyklike „Humanae vitae“ sa stal podstatným pre formulovanie vyhlásenia kanadských biskupov „Winnipeg Statement“, ako Mons. Vincent Foy, kňaz Torontskej arcidiecézy opakovane konštatoval. Vo „Winnipeg Statement“ katolícki biskupi povoľujú katolíckym veriacim za istých okolností „dobrého svedomia“ používanie antikoncepcie.
Baum bol na návrh kardinála Beu „peritus“ (expert) na Druhom vatikánskom koncile. Mal podstatný podiel na formulovaní prvého návrhu „Nostra aetate“, vyhlásenia o vzťahu Cirkvi k nekresťanským náboženstvám. V r. 2016 dostal čestný doktorát Katolíckej teologickej univerzity v nemeckom Tübingene. –zg-

„Politický islam je problém“

Viedeň, 23.2.2017 (KAP) 020 261 – Rakúsko má akútny problém s „politickým islamom“ a to nielen od prvej vlny utečencov. Konštatoval to generálny sekretár Izraelitického kultového spoločenstva (IKG) vo Viedni, Raimund Fastenbauer, v interview v aktuálnom vydaní časopisu „Academia“.
„Politický islam je pre nás problémom – myslí sa tým islam blízkovýchodného razenia, ktorý je skrz naskrz antisemitský a netolerantný voči inovercom, aj voči kresťanstvu. Tento charakter islamu sa už pred rokmi v Rakúsku zahniezdil,“ povedal Fastenbauer a poukázal na Moslimské bratstvo a tureckú organizáciu Mili Görüs. Aj v tureckom spoločenstve v Rakúsku je antisemitizmus „silne vyvinutý“.
„Citeľná je táto zmenená všeobecná klíma teraz už zreteľne,“ zdôraznil sekretár – napríklad keď sa ortodoxný žid pohybuje istými viedenskými štvrťami. „Tu sa môže rozhodne stať, že do neho budú tvrdšie dobiedzať. V minulosti chuligáni, či neonacisti, dnes silnejšie aj moslimovia. Nijaký problém však nemáme s liberálnym islamom či alevitmi,“ zdôraznil Fastenbauer. Príslušne kriticky vidí Fastenbauer aj postoj štátu voči politickému islamu: Tento problém sa „veľmi dlho zanedbával spočiatku z nepochopenia, potom z taktických straníckych dôvodov“. „Medzitým sa však zodpovední na strane štátu pomaly prebúdzajú.“
Kritiku vyslovil sekretár v tejto súvislosti aj k istej naivite kresťanov vzhľadom na utečencov prichádzajúcich do Rakúska. Nesmie sa popierať, že je problém s prisťahovalectvom práve z tých krajín, kde moslimovia „už s materským mliekom (…) dostávali nenávisť k židom v rodinách a školách“. To musia aj kresťania jasnejšie vidieť: „Nemali by sme byť ľahkoverní a niekedy sa divím, ako málo protestu počujem, keď ide o osud prenasledovaných kresťanov v Sýrii, Iráne či Iraku.“ Dôvody toho vidí sekretár o. i. v kresťanskom postoji, ktorý je príliš „pripravený na konsenzus a ‘zmäkčilý’“, ak ide napríklad o medzináboženský dialóg a prípadnú kritiku partnera.
Pre budúcnosť je ústrednou úlohou rozsiahla integrácia utečencov a prisťahovalcov, ktorá musí obsahovať aj prijatie rakúskych hodnôt. „Tu platí rakúske právo, nie šaría.“ V židovstve je napríklad zásadný princíp, že treba vždy dodržiavať zákony štátu – „nezávisle od toho, aké predpisy udáva náboženstvo“. Konkrétne potrebné sú iniciatívy, ktoré prisťahovalcom vysvetlia rakúske dejiny a ukážu, kam môže viesť fanatizmus a štvanie.
Kultové spoločenstvo zažilo v minulosti takýto namáhavý integračný proces napríklad so židovskými prisťahovalcami zo stredoázijských republík bývalého Sovietskeho zväzu. Nechali im ich pravidlá a zvyky, ale masívne sa sústredili na jazykové znalosti, takže teraz v druhej, tretej generácii sa nemčina stala ich materinským jazykom.
Nakoniec poukázal sekretár na akútny demografický problém spoločenstva: mládež chodí na štúdium do zahraničia – napríklad do Izraela a často sa potom nevracia naspäť do Rakúska. „Títo mladí ľudia potom u nás chýbajú.“ Preto si IKG želá „organizovanú prisťahovaleckú politiku dobre vzdelaných odborníkov“ napríklad zo židovského spoločenstva na Ukrajine alebo v Rusku. Toto úsilie však doteraz zlyhávalo. „Súčasne musíme hľadieť na to, ako desaťtisíce ľudí bez akejkoľvek kvalifikácie pod titulom utečenecká vlna prúdia do našej krajiny. To nám dáva dôvod zamyslieť sa.“ –zg-

* * * * * * *

K FATIMSKEJ PANNE MÁRII:
Najsvätejšia Trojica, Otec, Syn a Duch Svätý, s hlbokou úctou sa ti klaniame, Obetujeme ti najsvätejšie Telo, krv, dušu a božstvo nášho Pána Ježiša Krista, prítomného vo svätostánku. Pre jeho nekonečné zásluhy ťa prosíme, odpusť nám všetky hriechy. A nielen nám, ale aj všetkým našim priateľom i nepriateľom.
Pokorne ťa prosíme, odpusť nám všetky urážky, ktorých sa ti denne od nás dostáva. Odpusť nám aj tie, ktorými sme urazili Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, ktoré ťa tak veľmi miluje.
Jej prostredníctvom ti obetujeme naše modlitby, obety a všetky dobré skutky ako náhradu za neprávosti, spáchané proti jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Obetujeme ich tiež za našu mládež, jej rodičov a vychovávateľov. Prijmi ich aj za obrátenie hriešnikov, pohanov a našich bratov žijúcich v blude.
Vrúcne ťa prosíme, daj nám svätých kňazov, biskupov a apoštolov. Zveľaďuj a chráň svoje dielo, aby sme jednotne a horlivo pracovali za rozšírení Božieho kráľovstva na zemi. Nech sa vždy stane tvoja svätá vôľa.
Odovzdávame sa ti, obetujeme a zasväcujeme v spojení s Nepoškvrneným Srdcom Panny Márie.
Dopraj nám všetky milosti. Daj, aby sme ťa lepšie poznali a z lásky ti slúžili. Zmiluj sa nad dušami v očistci.
Nakoniec ti vrúcne ďakujeme, za všetko, čím si obdaril našu dušu a naše telo.
Nepoškvrnené Srdce Panny Márie, buď nám spásou. Kráľovná presvätého ruženca, oroduj za nás. Amen.
(S povolením cirk. vrchnosti Nitra č.1285/46)

K DUCHU SVÄTÉMU: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)

Sv. MICHAL ARCHANJEL, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen. Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *