Život Cirkvi vo svete 02/2017

Obsah

Charleston: Biskup proti trestu smrti pre vraha

Viedeň: Dúhové centrum robí problémy

„Pápež by mohol uviesť novú epochu Cirkvi“.

Vytráca sa kresťanským cirkvám jednota z očí?

Nemecko: Spievať koledy nestačí

Rakúsky minister: Navrátilci sú nesmiernou hrozbou

‚Prečo sa neozve výkrik západného sveta?‘

Nemecko: Moslimovia pod vplyvom Turecka

Vzbura maltézskych rytierov proti pápežovi?

200 miliónov kresťanov bez náboženskej slobody

Benedikt XVI. prijal kardinála Saraha

Hackerský útok na kardinála Ravasiho

Kongregácia pre vieru mala výhrady k ‚Amoris laetitia’

Zdá sa, že Maroko zakáže burku

Európsky súd: Moslimka musí plávať s chlapcami

Jeruzalem: Spory o Múr nárekov pokračujú

Iracká armáda oslobodila kresťanov v Mosule

Cirkvi žiadajú nový smer diskusie o migrácii

Poľsko: Počet návštevníkov omší už 40 percent

Mexiko: Cirkev solidárna no proti násiliu

Kardinál Müller kritizuje list štyroch kardinálov

Rím: Odvoz odpadu zahŕňa Vatikán státisícami

Francúzsko: Podpálili jasličky v katedrále

Francúzsko: Podpálili jasličky v katedrále

Kardinál Beran možno nájde posledný odpočinok v Prahe

Rím: Diecéza pripúšťa rozvedených jednotlivo k prijímaniu

„Biblia na rozdiel od Koránu nie ‚kniha písaná Bohom’“

„Liberálne cirkvi umierajú. Konzervatívne kvitnú“

Kongres USA: Počet katolíkov vyšší ako kedykoľvek

Vernosť pápežovi v časoch Františka

 

Charleston: Biskup proti trestu smrti pre vraha

Washington, 13.01.2017 (KAP) 020 067 – Katolícky biskup amerického mesta Charleston, Robert Guglielmone, sa vyslovil proti trestu smrti pre atentátnika Dylanna Roofa.
„Katolícka cirkev je prísnou odporkyňou trestu smrti a pripomína všetkým ľuďom, že život je posvätný,“ zdôraznil vo štvrtok na webovej stránke diecézy. „Právo na život je pred všetkými inými právami, keďže aj najhoršiemu hriešnikovi sa ponecháva otvorená možnosť obrátenia. Namiesto trestu smrti by mal atentátnik pocítiť súcit a milosrdenstvo, veď aj viaceré rodiny obetí z útoku v júni 2015 vyhlásili, že páchateľovi odpustili.“
Pred biskupom Guglielmoneom už aj známa rehoľníčka Helena Prejeanová rozsudok kritizovala. Poprava nenavráti obete, ani sa tým v Amerike „nevygumuje“ rasizmus, ako napísala 77-ročná sestra z Rehole sv. Jozefa a ľudsko-právna aktivistka na Twitteri. Prejeanová je prominentná odporkyňa trestu smrti. Knihou „Dead Man Walking“ poskytla základ pre rovnomenný film ocenený v r. 1995.
Aktuálnym rozsudkom sa podľa médií po prvý raz v USA trestá nenávistný čin trestom smrti. 17. júna 2015 Dylann Roof v Kostole „Emanuel African Methodist Episcopal Church“ v Charlestone v štáte Južná Karolína začal počas bohoslužby strieľať a zabil deviatich veriacich. Kostol navštevujú Černosi. Roof sa pred súdom označil sám ako rasista a výslovne sa k činu priznal. –zg-

Nemecko: 2000 Afričanov chcelo Silvester v Kolíne

Kolín, 13.1.2017öln (kath.net) 020 066 – Kolínsky policajný prezident Jürgen Mathies konštatoval, že podľa najnovších poznatkov polície sa na Silvestra 2016 v noci asi 2000 mužov zrejme zo severnej Afriky sa pokúšalo dostať k dómu v Kolíne. Informovali o tom noviny „Kölnische Rundschau“. Doteraz vychádzali oficiálne miesta z počtu 1000 mužov, ktorí mali podpobnosť s typmi páchateľov zo Silvestra 2015. Podľa Mathiesa porovnanie už preverených personálií ukázalo, že preverené osoby spravidla neprišli v obe silvestrovské noci. Polícia zriadila komisiu na analýzu personálií, aby sa zistilo, prečo mladí muži do Kolína prišli.
Keďže však polícia mala na Silvestra na mieste 1700 mužov, opakovaniu trestných činov sa zabránilo, ako napísal „Kolínsky „Express“ –zg-

Viedeň: Dúhové centrum robí problémy

Viedeň, 13.1.2017 (kath.net) 020 065 – V júni 2016 schválila viedenská mestská rada podporu 35 000 eur na „dúhové rodinné centrum“. V žiadosti sa uvádzalo: „Spolok zamýšľa ponúkať dôležitú podpornú, osvetovú a informačnú prácu pre dúhové rodiny a … prispievať k odbúravaniu predsudkov voči týmto rodinám v rakúskej spoločnosti.“ Ľudová strana a Strana slobody, ÖVP a FPÖ, hlasovali proti tejto požiadavke, Socialistická strana SPÖ, zelení a mimovládne organizácie boli za.
Zaujímavé bolo, že tieto peniaze sa poskytli už „s určitým úmyslom“. Zaujímavé tiež je, že predseda spolku je na jednej strane vedúci kancelárie mestskej radkyne SPÖ a na druhej strane aj radcom okresu Margareten, ktorý podporil spolok ďalšími 15 000 eurami.
Dňa 11. januára 2017 dostala rada novú žiadosť na ďalších 35 000 eur na rok 2017. Na otázku, čo centrum urobilo s peniazmi Viedenčanov a koľko poradenstiev poskytlo, prišla odpoveď:
„V r. 2016 sa skúmalo, čo dúhové rodiny vo Viedni vôbec potrebujú. Spojili sa s Berlínom – kde je rovnaké centrum. Ďalej sa našlo miesto pre spolok a začalo sa renovovať.“ A šéfka zodpovedného oddelenia magistrátu dodala: „Viac žiaľ neviem“.
Prečo musí v auguste 2015 založený spolok do konca r. 2016 premýšľať, čo má vôbec robiť? Prečo potrebuje na to od mesta 35 000 eur? Odkedy sa podporujú mimovládne organizácie dokiaľ ešte o koncepcii projektov iba premýšľajú? Nijaké poradenstvo sa doteraz vôbec ešte nekonalo.
Mestská radkyňa Frauenbergerová požiadavku bráni: „Chceme ponuku rozšíriť a majú nasledovať ďalšie takéto centrá.“ Zvláštne. Kto je to „my“? Ide o nezávislý spolok, alebo o projekt mesta???
Požiadavku na ďalšie peniaze všetky tri opozičné strany odmietli. Peniaze sa napriek tomu vyplatia, pretože tesná červeno-zelená väčšina rozhoduje celkom sama!

Dr. Gudrun Kuglerová (foto), MMF, má titul magistra práv a master teologických štúdií, promovala z medzinárodného trestného práva. Okrem toho prevádzkuje Dokumentačný archív netolerancie voči kresťanom v Európe. Prednáša na Medzinárodnom teologickom inštitúte pre štúdiá manželstva a rodiny a vydala viaceré knihy. Od novembra 2015 je poslankyňou v parlamente za Ľudovú stranu a mestskou radkyňou vo Viedni.

„Pápež by mohol uviesť novú epochu Cirkvi“.

Feldkirch, 12.01.2017 (KAP) 020 064 – „Pápežovi Františkovi možno prisúdiť, že uvedie novú epochu v dejinách Cirkvi.“ Uviedol to vedúci Pastoračného úradu rakúskej Diecézy Feldkirch, Martin Fenkart.
„Rozhodujúci zápas sa odohrá v budúcich rokoch v personálnej politike.“ Ak pápež František povolá ´správnych biskupov´ a neprenechá rozhodnutia „mocenským hrám spiatočníckym spolurozhodovateľom“, môže tým Cirkvi preukázať „veľkú trvalo udržateľnú službu“, ako uviedol Fenkart v aktuálnom vydaní katolíckych novín „Vorarlberger KirchenBlatt“.
V pohyb dúfa Fenkart aj v otázke žien. Oproti každej „vedúcej kultúre mužských klanov“ by mal pápež vo svojej blízkosti zveriť kompetentným ženám doteraz nevídané oblasti zodpovednosti. Choroby možno uzdraviť iba tam, „kde sa rán či nádorov dotýkame a kde sa s trpezlivosťou o ne staráme,“ vyhlásil šéf pastorácie.
Proces reštrukturalizácie v jeho diecéze stále napreduje, ako dodal Fenkart. Neprináša však iba „nové možnosti pastorácie“, ale u „stáleho publika“ vyvoláva aj mnohý údiv aj hnev: Jednému sú zmeny príliš pomalé, inému príliš rýchle. Zvláštnou výzvou je kontaktovanie katolíkov vzdialených od Cirkvi, ktorí vôbec nechápu, „akými otázkami štruktúry sa zdržiavame. Úplne stratili s nami vnútorné spojenie.“
Na 19. marca plánované voľby do farských rád označil Fenkart ako šancu dosiahnuť ľudí, ktorí hľadajú kontakt s Cirkvou iba príležitostne. Hľadanie čestných spolupracovníkov umožňuje aj obnovu. Šanca, že muži a ženy so svojimi talentami prevezmú zodpovednosť vo vedení miestnej cirkvi sa nesmie premárniť.
V r. 2018 slávi Diecéza Feldkirch od marca do decembra svoje 50. výročie. Pripravuje sa veľa akcií na pritiahnutie ľudí do cirkvi, ako aj možnosti pozvať domov partnerov dialógu z oblasti hospodárstva, kultúry, športu, sveta médií a cirkvi. –zg-

Vytráca sa kresťanským cirkvám jednota z očí?

Paderborn, 12.1.2017 (kath.net/Tlač. odd. Teologickej fakulty, Paderborn) 020 063 – Švajčiarsky kardinál Kurt Koch, predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov, mal v utorok prednášku na Teologickej fakulte v nemeckom Padernborne s názvom „Chvála mnohorakosti. Vytráca sa kresťanským cirkvám jednota z očí?“ Varoval v nej pred ďalším vzďaľovaním sa kresťanských vyznaní od seba.
„V záujme jednoty kresťania na celom svete nesmú popustiť z úsilia intenzívne sa zameriavať na spoločný cieľ v ekumenizme,“ povedal kardinál Koch v nabitej sále Audimax. „Ak partneri v ekumenizme nebudú mať pred očami spoločný cieľ, ale budú veľmi odlišným spôsobom chápať, čo k jednote Cirkvi patrí, tak je tu veľké nebezpečenstvo, že budú napredovať rôznymi smermi a následne zistia, že sa od seba vzdialili možno ešte viac ako doteraz,“ povedal kardinál. Toto nebezpečenstvo sa v minulých desaťročiach nijako nezmenšilo. Doteraz sa ponad cieľ ekumenického hnutia nedosiahla nijaká skutočne únosná dohoda. Okrem toho čiastkové dohody sa niekedy znova spochybňujú. Zostruje sa tým ťažkosť, „že ekumenické hľadanie jednoty Cirkvi v dnešnom samozrejmom pluralistickom a relativistickom duchu doby je vystavené silnému protiprúdu“. Tento duch doby konštatujeme už aj v ekumenickom myslení a síce v „ekleziologickom pluralizme, ktorý sa už stal prijateľným aj v ekumenizme a podľa ktorého sa veľký počet a mnohorakosť cirkvi považuje za pozitívnu realitu a každé hľadanie jednoty Cirkvi sa javí ako podozrivé“.
Rozhodujúcim dôvodom chýbania spoločného a skutočne únosného cieľa kresťanských vyznaní v ekumenizme je skutočnosť, že „každá cirkev má špecifickú koncepciu svojho bytia a usiluje sa prenášať ju aj do roviny cieľa ekumenizmu“, vysvetlil kardinál Koch. V podstate existuje toľko ekumenických predstáv cieľa, koľko je konfesionálnych ekleziológií. „To znamená, že chýbajúce dorozumenie o cieli ekumenického hnutia nie je nepodstatné v naďalej chýbajúcom ekumenickom dorozumení o podstate Cirkvi a jej jednoty.“
„To, že sa cirkvi z reformácie medzičasom vyvinuli do sotva prehliadnuteľného pluralitného univerza,“ je ďalší dôvod mnohých predstáv o ekumenických cieľoch a zdržanlivých snáh o jednotu,“ povedal kardinál. Nedávny výskyt nových partnerov v dialógu ekumenizmu tento jav potvrdil. „Ekumenické hnutia sa dnes nerealizujú iba medzi veľkými historickými cirkvami, ale stále viac aj so slobodnými cirkvami. Mimoriadny význam má pritom rapídny rast evangelikálnych a charizmatických skupín a predovšetkým dych zarážajúci rast turíčnych spoločenstiev a hnutí.“
Aj keď sa „svetová geografia kresťanstva do hĺbky zmenila a ekumenická situácia sa stala neprehľadnejšou a nie ľahkou“, natíska sa nám napriek tomu otázka jednoty kresťanských vyznaní. „Bez hľadania jednoty by sa kresťanská viery vzdala sama seba.“ Predbežná ekumenická jednota môže dnes spočívať už v tom, „že budeme do hĺbky spoznávať rôzne kresťanské spoločenstvá s ich tradíciami, budeme ich chápať a z nich žiť. Nijaká cirkev nie je taká chudobná, aby nemohla byť nezameniteľným prínosom k väčšiemu spoločenstvu kresťanstva. Nijaká cirkev však nie je ani taká bohatá, aby nepotrebovala obohatenie inými cirkvami a síce v presvedčení, že to, čo Duch Svätý v iných cirkvách zasial, treba brať ako dar, ktorý je určený aj pre nás.“
To, ako chápať ekumenickú jednotu, nám poskytuje opis raného jeruzalemského spoločenstva v Skutkoch apoštolov, ako povedal kardinál Koch. Tam sa jednota Cirkvi chápe „ako viditeľná jednota vo viere, v sviatostiach a v živote spoločenstva s ich povolanými svedkami a tým aj v cirkevných úradoch“. Ekumenická zodpovednosť spočíva v tom, „že budeme mať horlivú starosť o opätovné nastolenie toho spoločenstva, ktoré je jednej mysle, spojené v láske, jednomyseľné a svorné. Kristovi leží toto spoločenstvo tak veľmi na srdci a preto máme veľký dôvod ďalej kráčať po ekumenickej ceste s pokojom a zápalom.“ –zg-

Nemecko: Spievať koledy nestačí

Komentár Prof. Huberta Ginderta, predsedu Fóra nemeckých katolíkov a šéfredaktora katolíckeho mesačníka „Der Fels“.

Berlín, 12.1.2017 (kath.net/Forum Deutscher Katholiken) 020 062 – „Sme strana s „C“ v názve. Máme však ešte vlastne sebavedomie ako kresťania?“ pýtala sa nemecká kancelárka na straníckom sneme CDU Mecklenburg-Vorpommern vo Wittenbergu. Pozoruhodné vyjadrenie Angely Merkelovej.
Ide však menej o „sebavedomie“, ako o otázku, či CDU má ešte právo na to „C“ (kresťanská) v názve. Niektorí si ešte spomenú na výzvu kardinála Meisnera, aby sa CDU premenovala na „Ľudovú stranu“, pretože to C sa už nepovažuje za oprávnené. Vzhľadom na volebné výsledky ostatných rokov v Nemecku je už aj to slovo „ľudová strana“ trochu nadnesené, lebo ľudová strana existuje už iba v CSU v Bavorsku. „C“ znamená „kresťanský“ – v tomto prípade „Kresťansko-demokratická únia.“ Nie je jasné, či politiku kancelárky a strany CDU možno ešte nazvať „kresťanskou“? Je to ešte politika, ktorá zodpovedá kresťanskému obrazu človeka? Je to politika, ktorá je v súlade so sociálnou náukou katolíckej a evanjelickej cirkvi?
O politike „genderu“, ktorá pretína všetky politické spektrá a teraz sa tvrdo presadzuje do sexuálnej výchovy v školách, to sotva môžeme tvrdiť. Je stále silnejšie pripodobovanie všetkých foriem spolužitia k manželstvu zlučiteľné s tým „C“? Nuž sotva. Je chýbajúca ochota aspoň preveriť úpravu zákona o potrate, ktorý vedie masovo a „protiprávne“ k zabíjaniu nenarodených detí „kresťanská“? Iste nie. A pritom to požaduje aj ústavný súd! Je uzákonená úprava asistovanej samovraždy výrazom „kresťanského“ zmýšľania? Nuž sotva. Možno prípustné možnosti výskumu embryí, ktoré sa k ľuďom v ranom štádiu vývoja správajú ako k odpadu, vyhlásiť za „kresťansky“ zodpovedné? Nie!
Uvedené oblasti nezahrňujú celok politických úloh. Ale je to výrez politiky spolkovej kancelárky. Slová Angely Merkelovej, „Musím vám celkom úprimne povedať: Máme predsa všetky šance a slobody, priznávať sa k nášmu náboženstvu, pokiaľ ho praktizujeme a v neho veríme,“ nestačia. Ide o to, aby sa toto vyznanie realizovalo v praktickej politike. Spievanie kolied je síce výrazom našej domoviny, ale muselo by to byť oveľa viac ako folklór. Ak by sa spievaním kolied myslela „ľudová zbožnosť“, tak treba poznamenať, že aj ľudová zbožnosť potrebuje pevnú pôdu náuky viery.
Aby sme prejavili „kresťanské“ sebavedomie, nemusíme bežať k strane Alternatíva pre Nemecko (AfD) alebo Pegida, ako povedala Angela Merkelová. Ak je však to „C“ v názve strany už iba vývesným štítom, vyvoláva to podozrenie, že iba úspechy AfD podnietili zmeniť volebnú taktiku Merkelovej a prejaviť „kresťanské“ sebavedomie. –zg-

Rakúsky minister: Navrátilci sú nesmiernou hrozbou

Viedeň, 12.1.2017 (kath.net) 020 061 – „Vieme, že až 10 000 ľudí z oblasti krajín OBSE vycestovalo do Sýrie a Iraku, aby tam vraždili a znásilňovali. Ako navrátilci sú nesmiernou hrozbou.“ Povedal to rakúsky minister zahraničných vecí Sebastián Kurz (ÖVP) v úvodnom prejave k rakúskemu predsedníctvu OBSE – Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe vo štvrtok. „Nestačí armádou bojovať proti IS. Potrebné sú aj policajné opatrenia a prevencia.“
Rakúsko predsedá OBSE od 1. januára a chcelo by intenzívne postupovať proti nebezpečenstvu teroru radikálnych islamistov. –zg-

‚Prečo sa neozve výkrik západného sveta?‘

Greifswald, 12.1.2017 (kath.net/Evanjelická cirkev Mecklenburg-Vorpommern) 020 060 – Prirodzene, že máme dosť vlastných problémov – a síce dva milióny utečencov v Nemecku a islamistický teror. K tomu sa pridáva neistá svetová situácia, nikto nevie, ako to pôjde ďalej s prezidentom ako je Trump v USA a pri mnohých úspechoch populistov v Európe. Rok 2017 by nás však mohol konfrontovať takou závažnou témou, že sa nás naše deti a vnuci raz opýtajú: „Prečo nikto nepomohol? Prečo svet prihliadal, keď sa ničilo východné kresťanstvo?“
Blízky Východ je kolíska kresťanstva: Od Ježiša Nazaretského teda 200 rokov tam žijú kresťania a kresťanstvo tam bolo významným faktorom. Od vzniku islamu v 7. storočí to nemali kresťanské cirkvi ľahké, ale mali štatus trpenej menšiny. Kresťania spolu s inými náboženskými menšinami boli poslednou baštou, ktorá celý Blízky Východ chránila pred monoliticky formovanou islamskou kultúrou.
Príklad – Egypt: Z 89 miliónov Egypťanov je asi 10 percent kresťanov. Už roky týchto koptov islamisti prenasledujú, ba dokonca vraždia. Naostatok pri útoku na ústredný chrám koptského pápeža v Káhire pred dvomi týždňami bolo usmrtených 24 ľudí. Mnohí kresťania sa pokúšajú krajinu opustiť, aby sa dostali do bezpečia. Alebo Sýria: Od r. 2010 opustila Sýriu štvrtina z 2 miliónov kresťanov zo strachu pred teroristickou milíciou IS, ktorá kresťanov kruto vraždí, unáša a mučí. Boli zničené takmer všetky kostoly a kláštory. Rovnako zle je na tom Irak. ZA 15 rokov zostalo z 1,2 milióna kresťanov už iba 250 000. Skúškou pre budúcnosť kresťanov v Iraku bude situácia v Mosule. To, či sa kresťanom po dobytí Mosulu umožní vrátiť sa, rozhodne, či kresťania v krajine zostanú alebo sa vysťahujú na Západ. „Prečo nás nechávate napospas osudu?“, pýtali sa ma biskupi z Iraku na stretnutí v októbri 2015.
Prečo sa neozve výkrik západného sveta? Prečo nerobíme všetko pre to, aby sme našim vytláčaným, diskriminovaným a prenasledovaným bratom a sestrám na Východe pomáhali? Či by sa nemali všetky vlády, ľudsko-právne organizácie a cirkvi spojiť, aby túto genocídu kresťanov na Východe zastavili? Nemám dojem, že sa tu robí všetko, čo je možné. Vytláča sa náboženstvo, ničí sa kultúra a ľuďom sa berie existencia. Pred našimi očami!
Možno je človek, taký aký je, neschopný odhliadnuť od seba a vžiť sa do sidutácie kresťanov na Blízkom Východe. Možno musíme dostať „nové srdce“ a „nového ducha“: „Boh hovorí. Dám vám nové srdce a vložím do vás nového ducha“ (Hes. 36,26). V roku 2017 potrebujeme aj v iných otázkach súcit, zmilovanie a odvahu vysporiadať sa aj so zdanlivo nezmeniteľným.
Pre rok 2017 želám všetkým, aby sa osudovej otázke východných kresťanov nevyhýbali a urobili všetko, čo je možné. Želám všetkým požehnaný rok 2017! –zg-

Dr. Hans-Jürgen Abromeit je evanjelický biskup Sprengela Mecklenburg – Pommern) z Greifswaldu.

Nemecko: Moslimovia pod vplyvom Turecka

Berlín, 12.1.2017 (kath.net) 020 059 – Generálny sekretár najväčšej nemeckej moslimskej organizácie Ditib, Bekir Alboga, pre noviny „Rheinische Post“ priznal, že Ditib špiónoval moslimov v nemeckých mešitách. Imamovia z Ditibu poslali informácie o Gülenových prívržencoch do Ankary. „Niektorí imamovia Ditibu nesprávne pochopili a nasledovali písomné inštrukcie tureckého ministerstva pre náboženstvo Diyanet, aby zisťovali prívržencov Fetullaha Gülena,“ vysvetlil Alboga. Kazateľ Gülen žije v USA a turecká vláda ho obviňuje z puču v Ankare.
Ditib v minulosti zdôraznil nezávislosť od Turecka, avšak spojenie s tureckým ministerstvom má zapísané v stanovách, ako informovali noviny „Welt“. „Podľa hovorcu nemeckého ministerstva politický vplyv Turecka na Ditib sa silne zvyšuje. Preto je tu otázka, či je spolok nábožensky samourčovaný. Ditib spoluurčuje aj výuku náboženstva na nemeckých školách.“ Podľa novín viaceré spolkové krajiny už od spolupráce s ním upustili. –zg-

Vzbura maltézskych rytierov proti pápežovi?

Prepustenie veľkého kancelára rádu viedlo k vážnemu napätiu medzi rádom a Svätým stolcom. Dôvodom bolo zapletenie sa rádu do rozdávania antikoncepcie. Článok: Edward Pentin

Vatikán, 12.1.2017 (kath.net/National Catholic Register) 020 058 –
Prepustenie predstaveného Suverénneho rádu maltézskych rytierov kvôli rozdeľovaniu antikoncepcie v rozvojových krajinách viedlo k vážnemu napätiu medzi rádom a Svätým stolcom. Obe strany však dúfajú, že spor čoskoro zrovnajú.
Spor, ktorý viedol k zásahu Svätého stolca, vyniesol na svetlo praktiky jasne protirečiace náuke Cirkvi. Potvrdzuje sa tým, že nemecká asociácia rádu usiluje o zväčšenie vplyvu v celom ráde, aj to, že je tu želanie pápeža ukončiť slobodomurárske aktivity v ráde. Okrem toho vyšlo najavo, že rytieri dostali záhadný dar vyše 120 miliónov švajčiarskych frankov.
Súčasnú aféru, keď veľmajster, fra Matthew Festing, 6. decembra prepustil veľkého kancelára Albrechta slobodného pána von Boeselagera, označil štátny sekretár kardinál Pietro Parolin ako bezpríkladnú. Dôvodom bolo, že bol zodpovedný za rozdávanie antikoncepcie prostredníctvom humanitárnej nadácie rádu „Maltesan International“.
Vedúci pápežom Františkom zriadenej vyšetrovacej komisie, arcibiskup Silvano Tomasi, na kritiku veľmajstra Matthewa Festinga zreagoval zdôraznením jasnej kompetencie pápeža v oblasti personálnych rozhodnutí rádu. Tomasiho vyhlásenie je reakciou na to, že vedenie rádu odmietlo s vatikánskou komisiou spolupracovať. Matthew Festing odôvodnil odmietnutie komisie s tým, že je „právne bezvýznamná“. Ide o „ochranu suverenity Maltézskeho rádu“ proti iniciatívam, ktoré chcú práve „túto suverenitu spochybniť alebo obmedziť“.
Pápež František si následne vypočul obe strany konfliktu. Potom nasadil komisiu a požiadal vedenie rádu, aby prepustenie Boeselagera, ktorý je v Argentíne veľmi ctený a ktorého brata povolal do dozornej rady Vatikánskej banky IOR, odvolalo. Teraz sa čaká na výsledky komisie koncom januára.
Festing však znova potvrdil svoju výpoveď, že výmena Boeselagera je „interným rozhodnutím rádu“ a poukázal na ústavu rádu a jeho suverenitu. Ako odôvodnenie suverenity rádu uviedol aj diplomatické zastúpenie pri Svätom stolci. K osobe Boeselagera Festing povedal, že je len druhostupňovým členom rádu bez „všetkých účinkov cirkevného práva“ a podlieha iba predstavenému rádu. Tým je „právne nemožné“ , aby u neho zasahoval Svätý stolec.
Rád je náboženským laickým rádom so sídlom v Ríme a jeho pôvod má siahať až k prvým križiackym výpravám. Obhajuje vieru proti prenasledovaniu a venuje sa pomoci chudobným a chorým – na to má k dispozícii 25 000 medicínskych pracovníkov a 80 000 dobrovoľníkov. Je subjektom národného práva a má diplomatické styky so 106 krajinami.
Patrónom rádu je americký kardinál Raymond Burke (68) a jeho úlohou je pestovať vzťahy medzi Svätým stolcom a rytiermi, ako aj informovať pápeža o duchovných a náboženských udalostiach v ráde. –zg-

200 miliónov kresťanov bez náboženskej slobody

Amsterdam, 11.01.2017 (KAP/KNA) 020 057 – Prenasledovanie kresťanov na svete sa znova silne zvýšilo. Informovala o tom medzinárodná kresťanská organizácia Open Doors, ktorú v r. 1955 založil holandský baptistický pastor Andrew van der Bijl. Príčinou je najmä radikálny islamizmus, ako sa uvádza v stredu uverejnenom „Indexe prenasledovania vo svete 2017“ v holandskom meste Ermelo. Ale aj rastúci nacionalizmus v hinduisticky alebo budhisticky formovaných štátoch Ázie vyvíja na kresťanov masívny nátlak.
Open Doors hovorila predtým o viac ako 100 miliónoch prenasledovaných kresťanoch, no v súčasnosti odhaduje ich počet až na 200 miliónov. Opäť je na prvom mieste Severná Kórea – 300 000 kresťanov tam môže prežívať iba v podzemí. Asi 70 000 je vystavených mučeniu a nesmierne tvrdej nútenej práci.
Na druhé miesto zo 4. sa vysunulo Somálsko, po Afganistane, ktorý je na 3. mieste. V Somálsku žije len niekoľko sto kresťanov konvertovaných z islamu. Ak ich objavia musia rátať s tým, že ich na mieste zavraždia.
Na štvrtom mieste je Pakistan. Na Veľkú noc 2016 zahynulo pri útoku v Lahore viac ako 50 kresťanov. V Sudáne (5.) dáva islamský prezident Omar Bašir v kresťanmi obývaných horách Nuba zhadzovať bomby a ničí kresťanské školy, nemocnice a kostoly.
Sýria a Irak sú na 6. a 7. mieste – tam je systematické prenasledovanie kresťanov na dennom programe. V 8 z 10 prvých miest a v 35 z 50 uvedených krajín je islamské prenasledovanie. Pôsobia pri tom Boko Haram a Al-Shabaab, ktoré chcú mať stále väčší vplyv v spoločnosti. S pomocou Saudskej Arábie založili extrémistické školy v Somálsku, ale aj v Keni či Nigeri, svojich prívržencov pašujú do verejných úradov a kontrolujú stavbu mešít.
Zodpovedné za prenasledovanie sú však aj slabé vlády. Tie najmä v Indii, ktorá je po prvý raz na 15. mieste, rozdúchavajú vášne proti náboženským menšinám. Za premiéra Narenda Modiho od r. 2014 a nacionalistickej strany BJP hindovia mlátia pastorov, ničia kostoly a vyzývajú konvertitov, aby sa vrátili k hinduizmu.
Podobný vývoj je aj v iných ázijských krajinách. Budhistický nacionalizmus systematicky znevýhodňuje kresťanov v Bhutáne a na Srí Lanke.
V Číne viedla starosť pred zahraničným vplyvom k novým pravidlám s varovaním kresťanov pred nepriateľskými zahraničnými silami. Šéf strany Xi Jinping podriadeným radil, že ak už musia mať náboženstvo, tak nech láskavo vyskúšajú čínske ako konfucianizmus. –zg-

Benedikt XVI. prijal kardinála Saraha

Vatikán, 11.1.2017 (kath.net) 020 056 – Emeritný pápež Benedikt XVI. prijal návštevu kardinála Róberta Saraha. Stretnutie sa konalo v utorok v kláštore, kde Benedikt XVI. býva. Z Afriky pochádzajúci kardinál Sarah je prefektom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Žurnalista Nicholas Diat uverejnil na Facebooku dve fotografie z tohto stretnutia.
Kardinál Sarah vydal v r. 2015 populárnu knihu „Boh alebo nič“, ktorá sa stretla s veľkým záujmom. –zg-

Hackerský útok na kardinála Ravasiho

Rím, 11.1.2017 (kath.net/KAP) 020 055 – Už aj Vatikán sa stal obeťou kybernetického útoku. Ako informovali talianske médiá v utorok, hackeri prenikli do dvoch počítačov blízkych spolupracovníkov kardinála Gianfranca Ravasiho, predsedu Pápežskej rady pre kultúru. Podľa vyšetrovateľov útočil taliansky obchodník so sestrou. Motívy zatiaľ nie sú známe. Súrodenci, ktorých v Ríme zatkli, mali v minulých piatich rokoch prenikať aj do počítačov popredných politikov medzi nimi aj bývalého premiéra Mattea Renziho.
Kardinál Ravasi komentoval útok pokojne. „Mohli čítať nanajvýš požehnania a biblické vedecké texty,“ citovali ho noviny „Corriere della Sera“ v stredu.
Hackeri prenikli aj do počítačov hotela v blízkosti Chrámu sv. Petra, kde často nocujú hostia Vatikánu. Celý materiál je podľa správ na dvoch serveroch v USA a preverujú ho experti FBI a Taliani.
V r. 2012 hackerská skupina „Anonymous“ prechodne znefunkčnila internetovú stránku Vatikánu. Po tzv. „afére vatileaks“ o vynesení dôverných dokumentov v r. 2011 správa Rímskej kúrie zostrila kontroly počítačov. –zg-

Kongregácia pre vieru mala výhrady k ‚Amoris laetitia’

Pentin: „Aj mnohé biskupské konferencie a 30 kardináli podali Františkovi výhrady voči „Amoris laetitia“, no odpoveď nedostali.

Vatikán, 11.1.2017 (kath.net/jg) 020 054 – Kongregácia pre náuku viery ešte pred zverejnením posynodálneho dokumentu „Amoris laetitia“ navrhla početné korektúry, z ktorých sa ani jedna jediná nezohľadnila! Informoval o tom vatikánsky expert Edward Pentin v článku v internetovom vydaní National Catholic Register (NCR). Pre NCR to potvrdili dvaja vysokí predstavitelia Vatikánu.
Kongregácia pre náuku viery mala voči „Amoris laetitia“ výhrady. Komisia kongregácie, ktorá exhortáciu pred zverejnením kriticky preverila, vypracovala 20-stránkový zoznam návrhov korekcií. Boli medzi nimi aj výhrady, aké uvádzali v liste s „dubia“ štyria kardináli Caffarra, Brandmüller, Burke a Meißner. Ani jediný z týchto návrhov nebol zapracovaný do definitívnej podoby „Amoris laetitia“, ako informoval aj francúzsky denník Le Figaro už 7. apríla 2015, v predvečer uverejnenia exhortácie.
Kardinál Gerhard L. Müller, prefekt Kongregácie pre náuku viery v interview kritizoval návrh korekcie pápeža kolégiom kardinálov. Povedal, že to nie je možné, keďže neexistuje nebezpečenstvo pre vieru.
Podľa informácií NCR aj významný počet biskupských konferencií predložil pápežovi Františkovi výhrady voči „Amoris laetitia“. Pentin ďalej informoval, že 30 kardinálov si ešte pred zverejnením dokumentu prečítalo jeho návrh. Títo pápeža varovali, že dokument by najmä vzhľadom na prístup rozvedených k prijímaniu oslabil tri sviatosti – Eucharistie, manželstva a zmierenia. No ani biskupské konferencie, ani kardináli odpoveď nedostali, ako napísal Pentin. –zg-

Zdá sa, že Maroko zakáže burku

Londýn, 11.1.2017 (kath.net) 020 053 – Zahalenie celého tela – burka – sa v Maroku začína považovať za nevhodné. Severoafrická moslimská krajina chce očividne zakázať predaj, kúpu, výrobu a import burky. Informoval o tom nemecký denník „Frankfurter Allgemeine Zeitung“ s odvolaním sa na BBC. Zatiaľ však k tomu nie je oficiálna výpoveď marockej vlády. V marockých lokálnych médiách členovia štátnych orgánov hovoria o bezpečnostných rizikách burky. Kriminálnici už spáchali viaceré zločiny pod ochranou burky. V Maroku nosí burku iba málo žien. –zg-

Európsky súd: Moslimka musí plávať s chlapcami

Basel, 10.1.2017 (kath.net) 020 052 – Moslimské dievča zo Švajčiarska sa musí zúčastňovať výuky plávania s chlapcami. Rozhodol o tom Európsky súdny dvor podľa televízie NTV. Moslimskí rodičia podali žalobu na Európsky súd pre ľudské práva proti tomu, že ich dcéra sa musí zúčastňovať na výuke plávania aj s chlapcami. Podľa moslimov to islamská viera zakazuje.
Napríklad v Nemecku platí už od r. 2013 rozsudok ústavného súdu, ktorý konštatoval, že účasť na spoločnej výuke plávania sa v zásade môže požadovať od každého. –zg-

Jeruzalem: Spory o Múr nárekov pokračujú

Jerusalem, 09.01.2017 (KAP/KNA) 020 051 – Roky trvajúci spor o práva modlitieb pri Múre nárekov v Jeruzaleme sa neupokojuje. Pracovníci mesta odstránili teraz tabuľu, na ktorej sa určuje, kde sa môžu modliť muži aj ženy spoločne, ako informoval denník „Haaretz“ v pondelok. Príčinou bola sťažnosť prísne ortodoxnej židovskej organizácie Becedek proti tejto tabuli. Tabuľu tam umiestnili pred tromi rokmi na príkaz Ministerstva pre jeruzalemské záležitosti, aby sa upozornilo na dočasne zriadenú platformu na modlitby v neortodoxnej tradícii.
Izraelská vláda pôvodne už pred rokom rozhodla o trvalom zriadení veľkej spoločnej zóny modlitieb s rozlohou 900 metrov štvorcových južne od existujúcich úsekov pre mužov a pre ženy. Ich realizácia sa však stále znova zdržiavala okrem iného pre protesty ortodoxných židov.
Naostatok skupina poslancov v polovici decembra podala do izraelského parlamentu návrh, aby sa v celej oblasti Múru nárekov zakázali modlitby a náboženské úkony, ktoré nezodpovedajú prísnej židovskej tradícii. Zakázané má byť ženám o. i. nosenie modlitbových šálov a tefilinu – teda na kožených remienkoch pripevnených malých krabičiek obsahujúcich kúsky pergamenov s vyvolenými textami z Tóry. Návrh predpokladá aj zákaz spoločných modlitieb mužov a žien ako aj egalitárnych oblastí modlitieb. –zg-

Iracká armáda oslobodila kresťanov v Mosule

Vatikán, 9.1.2017 (KAP) 020 050 – Ofenzíva na oslobodenie irackého mesta Mosul od bojovníkov „Islamského štátu“ ďalej napreduje. Ako informovala vatikánska tlačová služba „Fides“ s odvolaním sa na miestneho kňaza v pondelok, regulárna iracká armáda oslobodila prevažne kresťanmi obývanú štvrť Sukkar na východe mesta. Islamistickí extrémisti sa zabarikádovali v niektorých zo 700 domov obývaných kresťanskými rodinami.
V súčasnosti však kresťanskí obyvatelia mesta ešte nemôžu pomýšľať na návrat, ako citoval „Fides“ chaldejského kňaza Thabita Mekku z Mosulu. Situácia zostáva naďalej nebezpečná. Strelci sa poskrývali po domoch v štvrti, ako povedal kňaz.
Vojenská operácia na oslobodenie Mosulu sa začala v polovici októbra. V minulých dňoch zabrala iracká armáda aj viaceré štvrte na severe mesta. –zg-

Cirkvi žiadajú nový smer diskusie o migrácii

Valletta, 09.01.2017 (KAP/KNA) 020 049 – Komisia biskupských konferencií EÚ (COMECE) a delegácia Konferencie európskych cirkví (CEC) žiadali nové smerovanie diskusie o migrácii. Na stretnutí zástupcov cirkví s premiérom Malty Jozefom Muscatom 6. januára zdôraznili, že prednosti migrácie pre európske spoločnosti sa musia znova viac posunúť do centra, ako informovala CEC v pondelok v Bruseli. Zástupcovia cirkví okrem toho zopakovali požiadavku bezpečných a legálnych ciest do Európy pre ľudí hľadajúcich ochranu, ako aj umožnenie zlúčenie rodín.
Arcibiskup Malty, Charles J. Scicluna, povedal, že predsedníctvo Rady Európskej únie dáva krajine možnosť vydať „mocný impulz“ pre nové oživenie európskeho projektu.
Stretnutie sa konalo v rámci článku 17 Lisabonskej zmluvy. Ten stanovuje pravidelnú výmenu skúseností a názorov medzi inštitúciami EÚ a náboženskými spoločenstvami.
V COMECE sú zastúpené biskupské konferencie všetkých 28 štátov EÚ. Konferencia Európskych cirkví (CEC) je regionálnym združením 126 luteránskych, reformovaných, pravoslávnych, anglikánskych a starokatolíckych cirkví. -zg-

Poľsko: Počet návštevníkov omší už 40 percent

V Poľsku sa stará 20 800 kňazov o viac ako 32,7 milióna katolíkov

Poľsko, 9.1.2017 (kath.net) 020 048 – Počet návštevníkov nedeľných svätých omší v roku 2015 podľa prieskumu Inštitútu pre štatistiku katolíckej cirkvi v celom Poľsku vzrástol v porovnaní s predchádzajúcim rokom z 39,1 percent na 39,8 percent. Informovala o tom spravodajská agentúra „Zenit“. Aj počet veriacich, ktorí chodia na sväté prijímanie, vzrástol z 16,3 percenta na 17 percent. V Poľsku existuje dobre rozvinutá sieť farských spoločenstiev. V r. 2015 malo Poľsko rekordný počet 20 800 kňazov, ktorí sa starajú o 32,7 miliónov katolíkov v krajine.
Udeľovanie sviatostí vo farnostiach má podľa „Zenitu“ masový charakter: V r. 2015 udelili 369 000 sviatostí krstu, 360 000 sviatostí birmovania, 270 000 sviatostí prvého svätého prijímania a 134 000 sviatostí manželstva. Dôležitým prvkom poľského katolicizmu je mariánska spiritualita. K tomu patrí o. i. modlitba ruženca, májová pobožnosť a fatimská pobožnosť.
Katolícka cirkev v Poľsku sa tak vyvíja úplne protichodne ku klesajúcej tendencii v iných európskych krajinách. Vývoj napríklad v Nemecku opísala Biskupská konferencia Nemecka v publikácii „Katolícka cirkev v Nemecku – čísla a fakty 2015/2016. Bonn, 2016“ nasledovne:
„Návšteva bohoslužieb v nedeľu a slávenie svätej omše je ústrednou súčasťou kresťanskej viery a zúčastňuje sa ho priemerne 10,4 percenta katolíkov. Pri oboch každoročných sčítaniach vo všetkých farnostiach a pastoračných centrách sa v r. 2015 dosiahol počet 2,5 milióna veriacich. Sčítanie sa koná na druhú pôstnu nedeľu a na druhú nedeľu v novembri, teda podľa možnosti v „normálne“ nedele cirkevného roka. Aj keď sa v r. 2015 zistil pokles návštevníkov bohoslužieb oproti roku 2014, každú nedeľu prichádza na omšu stále ešte veľký počet ľudí – počet, ktorý obstojí popri počtoch účastníkov iných podujatí ako šport alebo návšteva múzea.“ –zg-

Mexiko: Cirkev solidárna no proti násiliu

Mexiko-City, 9.1.2017 (KAP) 020 047 – Mexický kardinál Norberto Rivera Carrera odsúdil nedávne výbuchy násilia po celom Mexiku proti zvýšeniu cien benzínu. „Každý má právo demonštrovať, no nikto nemá právo na násilie, keďže to predstavuje ohrozenie najmä tých najnevinnejších,“ vyhlásil arcibiskup Mexika-City v nedeľu na svätej omši. Vyzval k modlitbám za Mexiko, ktoré v súčasnosti prežíva „ťažké chvíle“, no pritom nesmie stratiť nádej. Od vlády požadoval Rivera viac citlivosti, sociálnu pomoc na prekonanie chudoby a prínos k väčšej jednote Mexičanov.
Bezprostredne pred tým vyjadrila mexická cirkev solidaritu s demonštrantmi. „Hnev ľudí je oprávnený, keď musia niesť bremeno za chyby iných. Verejné peniaze sa musia vydávať zodpovedne,“ uvádza sa v úvodníku katolíckych novín Arcidiecézy mesta Mexiko „Desde la fe“. Škandály ako tajné rozdeľovanie benzínových kupónov poslancom aleno nových predražených Smartphonov volebným komisiám poukazujú na zneužívanie moci a neoprávnené obohacovanie sa na úkor strednej vrstvy a tých najchudobnejších.
Po celej krajine dochádza od začiatku roka pre zvýšenie cien známe ako „Gasolinazo“ až o 20 percent k veľkým protestným pochodom proti vláde. Scény násilia ako blokády ulíc a benzínových púmp sa množia. Vcelku vyrabovali 400 obchodov a zatknutých bolo 1500 ľudí, najmenej 6 ľudí usmrtili.
Opozícia vyzvala vládu, aby prevzala politickú zodpovednosť za nepokoje, keďže ich vyvolali jej chybné rozhodnutia.
V piatok 6. januára prezident Pena Nieto v príhovore k národu prosil o pochopenie voči nepopulárnemu opatreniu. Bolo potrebné vzhľadom na nízke ceny pohonných látok v Mexiku a z toho vyplývajúce straty štátnej naftárskej firmy Pemex. –zg-

Kardinál Müller kritizuje postup štyroch kardinálov

Rím, 9.1.2017 (kath.net/KAP) 020 046 – Kardinál Gerhard L. Müller kritizoval postup štyroch kardinálov, ktorí od pápeža Františka žiadajú viac jasnosti o prístupe Katolíckej cirkvi k rozvedeným.
„Každý má právo pápežovi napísať list, predovšetkým kardináli. Mňa však ohromilo, že sa tento list zverejnil a pápež je takýmto spôsobom takmer nútený odpovedať ‚áno‘, alebo ‚nie‘. To sa mi nepáči,“ povedal prefekt Kongregácie pre náuku viery v televíznom interview pre taliansky súkromný vysielač TGCOM24 v nedeľu.
Kardinál Müller tiež odmietol úvahy o prípadnej korektúre pápeža kolégiom kardinálov. Kardinál Raymond Leo Burke, jeden zo signatárov listu, hovoril o „formálnej korektúre“ pápeža, ak na list neodpovie. „Bratská korektúra“ pápeža je v súčasnosti „nemožná, pretože nejde o nebezpečenstvo pre vieru“, ako vysvetlil Müller. „Také nebezpečenstvo je podľa sv. Tomáša Akvinského predpokladom korektúry. Diskutovať o tom na verejnosti okrem toho škodí Cirkvi.“
Štyria kardináli v novembri zverejnili list Františkovi a žiadali od pápeža jasnú výpoveď, či znovu zosobášení rozvedení môžu byť vo výnimočných prípadoch pripustení ku svätému prijímaniu. … To niektorí kritizujú ako nelojálne, iní to považujú za legitímnu otázku.
Prefekt kongregácie pre náuku viery ďalej povedal, že náuka Cirkvi o manželstve sa pápežskou exhortáciou „Amoris laetitia“ o manželstve a rodine nemení a zdôraznil: „František vyzýva k rozlišovaniu jednotlivých prípadov. Ja nevidím nijaké protirečenie medzi jasnosťou náuky a povinnosťou Cirkvi starať sa o ľudí v ťažkostiach.“ …

Rím: Odvoz odpadu zahŕňa Vatikán státisícami

Rím, 9.1.2017 (KAP) 020 045 – Rímsky odvoz odpadu štedro zahŕňa Vatikán peniazmi: Za 12 čistiacich vozidiel mestského podniku pre odvoz odpadu Ama, ktoré roky stoja nevyužité vo vatikánskom parkovacom dome, platí Vatikánu ročne 700 000 eur za parkovanie. Ako informoval taliansky denník „Corriere della Sera“ v pondelok, vozidlá na elektrický pohon zakúpené v r. 2012 za 130 000 eur za kus, sú od r. 2014 zaparkované v parkovacom dome Terminal Gianicolo pri Vatikáne. Iba dve či tri boli prechodne v prevádzke, ostatné nie sú schopné prevádzky, ale nikdy ich neopravili, ako napísali noviny s odvolaním sa na nemenované zdroje.
Rímsky odvoz odpadu sa v minulých mesiacoch opakovane dostával do titulkov kvôli škandálom. Terminal Gianicolo patrí vatikánskej Kongregácii pre evanjelizáciu národov a je prenajatý súkromnej firme. –zg-

Francúzsko: Podpálili jasličky v katedrále

Paríž, 8.1.2017 (KAP/KNA) 020 044 – Oheň v katedrále Saint Charles v juhofrancúzskom meste Saint-Etienne do veľkej miery zničil jasličky. Neznámi páchatelia podpálili v piatok večer slamu v jasličkách, ako informovali francúzske médiá. V inej časti katedrály podpálili balík sviečok. Farníci, ktorí krátko na to prišli do chrámu, zahasili požiar pomocou svätenej vody. Podľa štátnej prokuratúry páchateľov doteraz nenašli.
Biskup zo Saint Etienne, Sylvain Bataille, prejavil nad činom zhrozenie. Tento incident je zvlášť bolestivý pre farské spoločenstvo, pretože jasličky vyjadrujú jadro kresťanskej viery, ako sa uvádzalo v sobotu vo vyhlásení diecézy. Napriek tomu biskup dúfa, že Boží dom bude môcť aj v budúcnosti zostať otvorený pre všetkých. Podľa správy nejde o prvý požiar – aj v sakristii pred nedávnom vypukol požiar.
Starosta Saint-Etienne, Gael Perdriau, čin odsúdil ako „znesvätenie miesta poklony Bohu“. Francúzsko musí zabezpečiť náboženskú slobodu a nemôže tolerovať „také zbabelé útoky“, ako zdôraznil. –zg-

Kardinál Beran možno nájde posledný odpočinok v Prahe

Repro: KT

Praha, 8.1.2017 (KAP/KNA) 020 043 – Telesné pozostatky pražského arcibiskupa a kardinála Jozefa Berana, pochované v Chráme sv. Petra sa možno prevezú do mesta na Vltave. Zodpovedalo by to nedávno objavenému testamentu kardinála Berana, ako informovali „Lidové noviny“ cez víkend. Poslednú vôľu kardinála Berana našli pri hľadaní pozostalostí bývalého arcibiskupa v rámci jeho blahorečenia. Beranov testament pochádza z r. 1968 – vtedy sa podrobil operácii rakoviny v Stuttgarte.
Kardinál Beran (1888-1969) kritický voči režimu, ktorý bol v r. 1946 menovaný za arcibiskupa, zomrel v exile v Ríme. Tam ho nechala komunistická vláda Československa v polovici 60. rokov vycestovať. Potom ho následne oficiálne vykázali z krajiny, nemohol sa už vrátiť domov. Ani prevoz jeho pozostatkov do vlasti vtedajší mocnári v Prahe nedovolili.
Pápež Pavol VI. mu preukázal mimoriadnu česť, ktorá je inak vyhradená iba pápežom: Jozef Beran bol pochovaný v krypte Chrámu sv. Petra. Pre jeho zbožnosť, lásku k vlasti a jeho nasadenie za pokoj a spravodlivosť sa koncom 90. rokov začal proces jeho blahorečenia.
O pravidlách prevezenia do Prahy a súčasnom udržiavaní čestného hrobu vo Vatikáne sú podľa novín rôzne predstavy. Jeho pozostatky by mohli pochovať v Chráme sv. Víta. Srdce však má zostať v pôvodnom hrobe v Ríme. Mysliteľné by bolo podľa novín aj opačné riešenie.
Súčasný pražský arcibiskup, kardinál Dominik Duka, sa vyslovuje podľa novín za to, aby sa pozostatky ponechali v Ríme. Tento názor zdieľa väčšina českých katolíkov, ako povedal. Dukov predchodca, kardinál Miloslav Vlk, sa naproti tomu vyslovuje za ,miesto jeho posledného odpočinku v pražskom Chráme sv. Víta, ako si to sám želal.
Predpokladom prevozu je súhlas Vatikánu. Okrem toho majú pozostalí právo veta proti prevozu jeho pozostatkov z Vatikánu do Prahy, ako uvádzajú noviny.

KT: Kardinál Beran – väzeň nacizmu a komunizmu

Český „Katolícky týdeník“ uverejnil 30. novembra 2016 správu o kardinálovi Beranovi.
Je to 70 rokov od doby, čo sa ujal stolca svätého Vojtecha. Po koncentračnom tábore v Dachau ho čakali ďalšie krušné chvíle, ktoré mu pripravili komunisti. Na tematickej dvojstrane KT uverejňuje pohľad na kardinála Jozefa Berana z perspektívy dnešných dní a pripomína aj proces jeho blahorečenia, ktorý začala Pražská arcidiecéza v r. 1998.
„Do povedomia našich veriacich snáď vstúpi príbeh človeka, ktorý v zložitej dobe s Božou pomocou obstál,“ hovorí autorka jeho biografie Stanislava Vodičková.
Už v minulom vydaní KT bol životopis s osudom tohto 33. pražského arcibiskupa. Bol väznený za nacizmu aj komunizmu. Po komunistickom prevrate v r. 1948 odmietol urobiť cirkev vazalom komunistickej moci. Vystúpil proti režimom založenej podvratnej Katolíckej akcii a exkomunikoval a suspendoval kňaza Jozefa Plojhara, ktorý aj napriek zákazu prijal miesto v komunistickej vláde. Ani napriek nátlaku svoj krok nikdy neodvolal. Behom ďalších rokov mu znemožnili spravovať diecézu a v rozpore so zákonmi bol internovaný a pod stálym dohľadom ŠtB, ktorá sa ho pokúšala kompromitovať. Do nápojov a pokrmov mu miešali afrodiziaká v nádeji, že bude možné natočiť kompromitujúce scény s rehoľníčkou, ktorá sa o neho starala. Akcia sa skončila fiaskom.
V r. 1963 ho prepustili z internácie, ale nesmel sa zdržiavať v hlavnom meste, ani vykonávať úrad. V r. 1965 ho pápež Pavol VI. menoval za kardinála. Komunisti arcibiskupovi Beranovi povolili vycestovať z krajiny do Ríma na odovzdanie kardinálskeho klobúka, no už sa nikdy nemal vrátiť.
Kardinál Jozef Beran prežil posledné roky života ako vyhnanec vo Večnom meste. Zapojil sa do práce II. vatikánskeho koncilu, kde vystúpil s príhovorom o slobode svedomia a odmietol akýkoľvek nátlak na človeka, aby jednal proti svedomiu. Žiadal jasné a bezvýhradné vyhlásenie zásady náboženskej slobody. V Ríme založil České náboženské stredisko Velehrad. Po sebaupálení Jána Palacha predniesol vo Vatikánskom rozhlase prejav, v ktorom síce neschválil Palachov čin, ale vyzdvihol jeho ideály.
Kardinál Beran zomrel 17. mája 1969 na rakovinu pľúc v rímskom pápežskom inštitúte Nepomucenum, kde býval. Po smrti ho kardinál Šeper označil za druhého svätého Vojtecha. Je jediný Čech pochovaný po boku pápežov – stalo sa pre zákaz komunistickej vlády previezť jeho telo do vlasti.
„Svojím životom dával obeti význam a zmysel. Je to autentický svedok živého Krista, ktorý nás núti zamyslieť sa nad vlastním praktizovaním viery. Jeho beatifikácia nie je teda len hodnotový vklad do novodobých národných dejín. Jeho zápas o pravdu a dobro je pro nás svedectvom do dnešných dní.“ zdôrazňuje Stanislava Vodičková.

Rím: Diecéza pripúšťa rozvedených jednotlivo k prijímaniu

Rím, 7.1.2017 (KAP) 020 042 – V Rímskej diecéze môžu teraz znovu zosobášení v určitých prípadoch prijímať Eucharistiu. Vyplýva to zo smerníc vikára kardinála Agostina Valliniho o aplikovaní pápežskej exhortácie „Amoris laetitia“, z ktorých v sobotu citoval internetový portál „Vatican Insider“. Tu sa musia kňazi vyhýbať nadmernej prísnosti ako aj laxnosti, ako uviedol Vallini. Katolíci, ktorí sú po rozvode civilne znovu zosobášení, si to však nemôžu nárokovať ako právo. František v exhortácii v nijakom prípade neuviedol, že znovu zosobášení rozvedení musia dostať prijímanie. Iba nevylúčil, že je to v určitých prípadoch a za určitých podmienok možné, ako povedal kardinál.
Valliniho výpovede sú podľa „Vatican Insider“ z prednášky, ktorú mal už v septembri pre kňazov svojej diecézy. Kardinál Vallini je ako vikár zástupcom pápeža Františka – rímskeho biskupa.
Pripustenie ku sviatosti má byť v Rímskej diecéze možné, iba ak nie je možné vyhlásenie nulity prvého manželstva cirkevným súdom. To musí však predtým objasniť súd. Príslušný farár má príslušné páry najprv povzbudiť, aby dali objasniť platnosť svojho manželstva súdom. Ak by sa proces ukázal ako neuskutočniteľný, je potrebná duchovná pastorácia farára. Musí prebiehať so zásadou, že osoba príde pred súd. Tu musí kňaz každý jednotlivý prípad starostlivo skúmať a príslušnú situáciu rozlišovať. Na to sú potrebné pravidelné rozhovory s postihnutými, aby sa ubezpečil o „zrelosti svedomia“ a o ich ľútosti.
Exhortácia „Amoris laetitia“ z apríla 2016 vyvolal diskusiu medzi katolíkmi o prístupe k znovu zosobášeným rozvedeným osobám. Sporné je, či ich vo výnimočných prípadoch možno pripustiť ku sviatostiam. –zg-

Dva roky života pod Islamským štátom

Viedeň/Erbil, 7.1.2017 (kath.net/KIN) 020 041 – Pred dvomi mesiacmi ušiel Ismail s matkou Jandark Behnam Mansourovou (55) z irackého mesta Mosul po tom, čo tam obaja dva roky prežívali teror IS. Ismail a Jandark žijú teraz v Erbile na sever Iraku v autonómnej oblasti Kurdistan. Porozprávali nám svoj príbeh a vrhli pohľad na späť na dobu pod tzv. Islamským štátom.
„S matkou sme bývali v Bartelle, jednej z kresťanských dedín nížiny Ninive,“ hovorí Ismail. „Keď sme sa jedného dňa v augustové ráno zobudili, IS zabrala dedinu. Pokúsili sme sa ujsť, ale džihádisti nás orabovali, zajali a odviedli do Mosulu. „Mala som veľký strach,“ hovorí matka vdova. „Zapísali si naše mená a my sme nemali tušenia, kde sme a čo sa snami stane. Boli sme úplne odrezaní od vonkajšieho sveta. Krátko nato nám dovolili vrátiť sa do Bartelly. Ale na kontrolnom bode od nás žiadali, aby sme konvertovali na islam. Keď sme odmietli, zbili nás. Môj syn sa dostal do väzenia. Mal iba 14 rokov.“
„Odviedli ma do väzenia v Bartelle“, potvrdzuje Ismail. „V istý deň priamo pred mojimi očami zastrelili šiitu. Teroristi mi povedali: ‚Ak neprestúpiš na islam, zastrelíme aj teba.‘ Tak som konvertoval na islam. Odvtedy sme tajili, že sme kresťania.“ Ismaila prepustili a pre neho s matkou sa začala pravá Odysea: Z Bartelly sa sťahovali do rôznych štvrtí Mosulu, potom do malej dedinky Bazvaya, blúžko pri Mosule. „Od IS sme dostali dokument, v ktorom stálo, že sme moslimovia,“ hovorí Ismail ďalej.
„Takže som sa mohol v Mosule pohybovať po uliciach. Ale tam si človek nebol istý životom. Raz ma zmlátili, pretože moje nohavice boli príliš dlhé.“
„Raz, keď som skoro ráno išiel s džihádistami do mešity, zatarasili nám cestu. Zrazu sme boli obklopení mužmi v oranžových overaloch. Skupina detí IS ich s nastraženými zbraňami hnala pred sebou. Deti potom s úplnou radosťou mužov postrieľali!
„Iný raz som sa dostal do davu na ulici. Bola tam žena spútaná na rukách a nohách. Teroristi vytvorili okolo nej kruh. Ak sa jej podarí z kruhu preraziť von, nechajú ju na živote. Ale bolo to nemožné, veď bola spútaná. Zatiaľ čo príbuzní plakali a prosili o milosť, hádzali džihádisti na ženu kamene tak dlho, kým nezomrela.“
„IS ma potom strčil do trestného tábora. Musel som si nechať narásť vlasy a bradu. Moja matka dostala dlhé rúcho, aby sa zahalila. Ale nesmela vyjsť na ulicu. Teroristi IS chceli, aby som sa oženil, aby som sa stal jedným z nich. Odmietol som a povedal, že som príliš mladý. To nimi nepohlo, pretože aj 13-roční chlapci boli ženatí. Chceli, aby som sa k nim pridal. Boli presvedčení o tom, že náš štát prežije všetko.
„Môjho syna IS prinútilo praktizovať islam a mňa mučili, pretože som nevedela nič o islame a Koráne,“ povedala matka Jandark.
„Áno, hanbím sa za to, že som sa musel hlásiť k islamu,“ hovorí Ismail. „Bojovníci IS ma nútili modliť sa,“ hovorí Ismail. „Dali mi modlitbový koberček, na ktorom som sa mal modliť k Alahovi. Mužov nútili chodiť v piatok do mešity. Každý, koho v čase piatkových modlitieb našli na ulici, zmlátili. V mešite nám povedali, že Asýrčania sú zlí a že kresťania nemajú pravú vieru. Moje matka sa mala modliť doma, ale ona sa nemodlila k Alahovi.“
„Potom našli teroristi moju retiazku v krížom – znamenie, že som kresťan. Džihádisti ma zbili a musel som mesiac študovať Korán. Zbili ma každý raz, keď som otázky nezodpovedal tak, ako to žiadali a moju matku pichali dlhými ihlami, pretože neštudovala Korán.“
Istého dňa sme počuli, že bol oslobodený Karakoš – ďalšie mesto obsadené IS v nížine Ninive a že oslobodzovacie jednotky vyhnali džihádistov z Bartelly. Krátko na to sa začali letecké nálety na Mosul a mnohí ľudia ušli. Aj IS ušiel a v náhlosti nechali v meste dokonca aj pár zopár zbraní. No do Mosulu zobrali aj ľudí, medzi nimi moju matku a mňa. Tri dni sme boli v moci jedného džihádistu.“
„Keď sa teroristi museli veľmi brániť, nechali nás tak a ušli. Znova sme počuli, že armáda postúpila, Taxíkom sme sa odviezli na frontu smerom do slobody. Ale džihádisti nás zadržali. Neskôr sme sa opäť pokúsili ujsť a znova sme sa dostali na frontu. Ostreľovači IS na nás strieľali. Hľadali sme úkryt v jednom dome. Po hodinách bojov sme mohli dom opustiť. Mávali sme bielom vlajkou. Vojaci irackej armády nás privítali. Boli sme slobodní!“
Nadácia Kirche in Not podporila kresťanských utečencov z Erbilu a Bagdadu od počiatku krízy v auguste 2014 viac ako 23 miliónmi eur. K najdôležitejším projektom patrí program potravinovej pomoci pre 13 000 rodín vyhnaných z Mosulu a nížiny Ninive, ako aj ubytovacím programom pre 1800 kresťanských rodín v Kurdistane. Jaco Klamer, KIRCHE IN NOT

„Biblia na rozdiel od Koránu nie ‚kniha písaná Bohom’“

Klagenfurt, 5.1.2017 (KAP) 020 040 – Biblia na rozdiel od islamského chápania Koránu „nie je kniha, ktorú napísal Boh“. Na tento pre hermeneutiku a textovú kritiku podstatný rozdiel poukázal biblista Christoph Dohmen z Regensburgu v interview pre rakúske korutánske katolícke noviny „Sonntag“ z 8. januára. Bibliu čítať doslovne a tým fundamentalisticky by bolo „vzdaním sa myslenia“.
Biblia je podľa židovsko-kresťanského chápania „Svätým písmom tým, že ľudia skladali svedectvá viery a tým „je to ľudské slovo so všetkými ohraničeniami“, ako vyhlásil Dohmen.
Pri Koráne, ktorého pôvod moslimovia vyvodzujú priamo od Boha, ide naproti tomu o chápanie, že z neho existuje „pôvodný spis v nebi“. Pre oba – Bibliu a Korán – platí podľa slov teológa, že ich texty sa musia nanovo začať chápať: „Fundamentalizmus pri výklade oboch vedie k zlým veciam.“
Druhý vatikánsky koncil podčiarkol jednotu a celosť Svätého písma „vo svojej celosti ho možno veriť ako Božie slovo“, ako uviedol Dohmen. V nijakom prípade však nemožno povedať: „To je Božie slovo a preto je to doslova tak“. Taký výklad Biblie je „fundamentalistický“ a odporuje kritickému mysleniu.
K novému jednotnému prekladu Svätého písma v nemeckej oblasti biblista povedal, že revízia je oveľa viac ako „oprava tlačových chýb, či malé prepracovanie“: Zmenili sa niektoré zásadné princípy, napr. sa zrelativizoval pokus niektorých germanistov jazyk biblických textov udržať podľa možnosti zrozumiteľným. „Teraz naproti tomu sme sa pre to rozhodli. Biblia má byť zrozumiteľná, ale je to text zo vzdialenej doby a to smie a má aj zostať citeľné – texty nemusia byť úplne ľahko zrozumiteľné.“ –zg-

„Liberálne cirkvi umierajú. Konzervatívne kvitnú“

Waterloo, 5.1.2017 (kath.net/pl) 020 039 – „Liberálne cirkvi umierajú, konzervatívne cirkvi kvitnú.“ To je názov príspevku profesora religionistiky a kultúry, Dávida Millarda Haskella, z kanadskej Univerzity Wilfrida Lauriera, pre „Washington Post“.
Už päť rokov skúma Prof. Haskell s kolegami vývoj 22 evanjelických cirkevných spoločenstiev v kanadskej provincii Ontario. Táto štúdia priniesla vyhodnotenie 2000 odpovedí členov farností a duchovných s výsledkom:
„Konzervatívna protestantská teológia s jej skôr doslovným uhlom pohľadu na Sväté písmo je bezpečným znamením rastu cirkvi. Naproti tomu liberálna teológia vedie k poklesu členov cirkvi.“
Štúdia okrem toho ukázala, že duchovní rastúcich spoločenstiev sú teologicky zvlášť konzervatívni, duchovní zanikajúcich spoločenstiev sa vyznačujú mimoriadnou teologickou liberálnosťou. U veriacich sa prekvapujúco táto súvislosť oslabuje, teologicky sa blížia skôr ku strednému postoju.
Profesor Haskell na univerzite vo Waterloo (Ontario) konštatoval tieto výsledky na konkrétnych číslach: Medzi opýtanými z rastúcich spoločenstiev súhlasí 93 percent duchovných a 83 percent veriacich s vetou: „Ježiš vstal z mŕtvych s pravým telom z mäsa a krvi a zanechal prázdny hrob.“ Zo zanikajúcich spoločenstiev s touto výpoveďou súhlasilo iba 56 percent duchovných, a z veriacich 67 percent. S vetou: „V reakcii na modlitby Boh robí zázraky,“ sa v rastúcich spoločenstvách stotožnilo pozoruhodných 90 percent duchovných aj veriacich. K súhlasu s tým sa v zanikajúcich spoločenstvách dokázalo prebojovať iba 44 percent duchovných. No z veriacich aj tam verí v Božie pôsobenie aspoň 80 percent.
Jeden z dôvodov rozdielneho vývoja spoločenstiev spočíva o. i. v rozdielnom výklade misijného poverenia Ježiša, ako uvádza Haskell. Štúdia ukázala, že duchovní rastúcich konzervatívnych skupín berú Ježišovo poverenie robiť misie doslova a preto považujú za „veľmi dôležité“ nekresťanov povzbudzovať k tomu, aby sa stali kresťanmi. Presne to však polovica liberálnych duchovných odmieta. Nepovažujú za žiadúce presvedčovať nekresťanov. Niektorí považujú za kultúrne necitlivé chodiť na misie so svojou vierou mimo svojho spoločenstva viery. –zg-

Kongres USA: Počet katolíkov vyšší ako kedykoľvek

Washington, 4.1.2017 (KAP/KNA) 020 038 – Dva týždne pred prísahou Donalda Trumpa ako prezidenta USA sa 3. januára po prvý raz zišiel americký kongres. Podľa Inštitútu pre verejnú mienku PEW vo Washingtone majú katolíci v novozvolenom dome reprezentantov 33 percent, v senáte 24 percent členov. Hovorca domu reprezentantov, republikán Paul Ryan a vedúca menšiny demokratov, Nancy Pelosiová, sú obaja katolíci. Chápu sa dokonca ako praktizujúci katolíci. To, že dnes ako samozrejme stoja na špici svojich frakcií v dome reprezentantov, ukazuje ako málo v americkej politike ešte náboženské presvedčenie stojí v ceste kariére.
V pomere k ich podielu na celkovom počte voličov sú katolícki poslanci jasne predimenzovaní. Katolíci tvorili v novembrových voľbách v r. 2016 vcelku 23 percent voličov. Podľa prieskumov po voľbách hlasovalo 52 percent za Donalda Trumpa a 45 percent za Hillary Clintonovú.
Podiel protestantov naproti tomu v kongrese od r. 1960 kontinuálne klesá. Protestanti mali v 87. americkom kongrese v r. 1961 až 1963 ešte 398 poslancov teda 75 percent. Dnes to je 56 percent.
Z členov nového 115. kongresu sa 91 percent považuje za kresťanov. To je takmer toľko, ako v období od r. 1961 – vtedy sa ku kresťanstvu hlásilo 95 percent členov kongresu. V celkovom počte obyvateľstva tvoria kresťania podľa prieskumu z r. 2014 asi 70,6 percent – teda zreteľne menej ako v kongrese.
„Mysliteľným vysvetlením by mohlo byť, že opýtaní nám hovoria, že volia skôr veriaceho kandidáta, ako niekoho, kto je bez vyznania,“ povedal zástupca riaditeľa inštitútu PEW, Greg Smith. To teda nekorešponduje nevyhnutne s vlastným osobným presvedčením voličov.

Ľudia bez vyznania majú výrazne málo zástupcov
Ak by to malo zodpovedať skupinám obyvateľstva, musel by kongres vyzerať úplne inak. V minulých rokoch totiž počet ľudí bez vyznania kontinuálne rástol. Tvoria už 23 percent Američanov, ale majú iba 0,2 zástupcov v kongrese.
Zatiaľ čo katolíci sa tradične dosť rovnomerne rozdeľujú medzi republikánov a demokratov, protestanti majú u republikánov výraznú prevahu. Tým majú až na dvoch židovských poslancov všetci nekresťanskí veriaci jednoznačné zastúpenie u demokratov.
Židia s 22 poslancami a 8 senátormi tvoria najväčšiu nekresťanskú skupinu v kongrese. Nasledujú mormoni so 7 členmi v dome reprezentantov a 6 v senáte. Moslimovia, budhisti a hindovia majú 1-3 zástupcov.
Kresťania východnej cirkvi majú 5 poslancov. S Reince Priebusom majú po prvý raz jedného zástupcu v centre moci. Doterajší generálny sekretár Republikánskej strany slúži ako dezignovaný šéf štábu v Bielom dome budúcemu prezidentovi Donaldovi Trumpovi. Priebus sa angažuje na gréckokatolíckej fare vo Washingtone. –zg-

Kardinál Schönborn k USA a islamu v Európe

Viedeň, 2.1.2017 (kath.net) 020 037 – „K voľbám v Amerike musím úprimne povedať: Neviem, či pani Clintonová by bola skutočne lepším riešením a neviem ani, či Mister Trump je takým veľkým nešťastím.“ Vyslovil to viedenský kardinál Christoph Schönborn v interview pre rakúsky denník „Krone“. Schönborn pripomenul, že aj pri Ronaldovi Reaganovi sa krútilo hlavou, keď ho zvolili. „Pre Pána Boha, herec z Kalifornie! A Reagan bol iste jedným z najlepších prezidentov USA. Netreba prenáhlene súdiť. To platí pre Trumpa aj pre všetko iné.“
Na otázku, či má byť horná hranica pre utečencov Schönborn povedal: „Myslím si, že to nemožno zodpovedať áno či nie, to je podobné ako pri minimálnom zabezpečení. Spolkové krajiny reagujú rôzne. Je to veľké spoločenské pole napätia – kde ako všade v živote – nie je iba čierna alebo biela.
Redaktor sa tiež opýtal, či islam dobyje Európu? Schönborn k tomu povedal: „Kresťanské hodnoty sú prirodzene zamerané na nás a nie na moslimov. Povedal by som to takto: Turecko bolo kedysi celé kresťanské pred tým, než ho ovládli Turci. Malá Ázia bola skrz naskrz pokresťančená krajina. Prirodzene by som si ako kresťan želal, aby sa Blízky Východ znova stal kresťanským, ako kedysi bol, alebo severná Afrika. Severná Afrika bola celá pokresťančená. Prirodzene si to želám, lebo verím, že kresťanstvo nie je iba moje osobné náboženstvo, ale náboženstvo, ktoré napriek všetkým chybám, ktoré sa stali, je dobré náboženstvo. Tak nemôžem ani moslimom zazlievať, keď si želajú, aby sa Európa stala islamskou. To nie je môj problém.“
Na otázku, či nemá strach, že Dóm sv. Štefana by sa raz mohol stať mešitou Štefana, kardinál povedal, že si želá, aby Dóm sv. Štefana zostal „živým kresťanským Božím domom, miestom modlitby“ a nielen turistickou atrakciou pre päť miliónov turistov ročne. Pripomenul, že vo Viedni už teraz existuje 200 islamských modlitební.
„To, že náboženstvá sú navzájom v konkurencii, je také staré ako svet. Teším sa, že moslimovia môžu u nás slobodne praktizovať svoje náboženstvo, želám si však tiež, aby aj kresťania v Saudskej Arábii alebo iných islamských štátoch mohli svoje náboženstvo slobodne vyznávať.“
Na otázku o strachu pred islamizáciou Schönborn potom povedal: Musíme sa spýtať takých ľudí: Čo robíte vy pre pokresťančenie Európy? Strach pred islamizáciou Európy je nezmyselný, ak sami niečím neprispejeme k tomu, aby Európa zostala kresťanská. Ale prirodzene, ak sa v Holandsku predáva jeden kostol za druhým a mení sa na supermarket, ak sú nám supermarkety dôležitejšie ako kresťanské korene Európy, nesmieme sa diviť, že Európa sa odkresťančuje. Ale to nie je vina moslimov.“
K islamistickému teroru, ktorý sa roky deje v nemálo krajinách kardinál povedal: „Väčšina teroristických útokov ostatnej doby sa spájala s výkrikom: ‚Alah je veľký‘. To je problém. Ale ja tiež hovorím: U náboženstiev vždy hrozí, že sa v ich mene spácha teror. Pomyslime iba na protestantov a katolíkov v Severnom Írsku, ktorí sa navzájom zabíjali – a to v mene svojho náboženstva.“ –zg-

Vernosť pápežovi v časoch Františka

Komentár: Peter Winnemöller

Existuje aj vernosť v spore o pravdu. Ako to v súčasnosti vyzerá, toto je doba zápasiť vo vernosti Petrovmu úradu s Petrom o pravdu.

Linec, 2.1.2017 (kath.net/pw) 020 036 – Jedno či na sociálnych sieťach, alebo na vysokých školách, vo farnostiach, či v združeniach, odkedy je pápežom František z druhého konca sveta, svet je akýsi prevrátený. Kto sa ešte za Jána Pavla II. a Benedikta XVI. chápal ako verný pápežovi v nemeckej oblasti, dnes si často trhá vlasy. Pápež chudobnej cirkvi je súčasne pápežom, ktorý, ako sa zdá, na liturgiu a náuku nezriedka v prospech pastorácie zabúda. Zdanie, ktoré klame. Pápežovi verní sa zdajú byť zrazu tí, ktorí by sa ešte za Benedikta XVI. boli najradšej odlúčili od Ríma.
Je to síce naozaj tak, že pápež František sa zdá vo svojom vedení úradu klásť oveľa zreteľnejší dôraz na pastoráciu. No v nijakom prípade mu nemožno vyčítať, že ignoruje náuku, alebo že ju dokonca chce zmeniť. Úmysel je jedno, prax niečo iné.
Tak sa zdá, že s najlepším úmyslom sa do exhortácie „Amoris laetitia“ vkĺzla istá chyba v poznámke pod čiarou. Je možné, že je to len otázka autentického spôsobu čítania, ktorá sa nám tu kladie. K tomu štyria kardináli napísali presne z tohto dôvodu svoje dubia.
Nejasné vyjadrenie vedie k zmäteniu a nejednote. A práve to nemá byť. Je tajomstvom Svätého Otca, prečo sa k tomu nevyjadrí. Otvára to dvere špekuláciám, keď súčasne vo verejných vyhláseniach robí skryté náznaky, ktoré si možno vyložiť ako reakciu na štyroch kardinálov. To vec neuľahčuje. No jedno môžeme povedať iste: Nikto nedokazuje väčšiu vernosť pápežovi ako ten, kto bojuje za pravdu. Jedno by totiž malo byť jasné: Aj keď dôjde k tomu, že medzi niektorými kardinálmi navzájom a medzi kardinálmi a pápežom dôjde ku sporu, tak je to spor o pravdu. S naším krátkozrakým pohľadom však veci nepomôžeme, ak sa pridáme na jednu, či druhú stranu. Preto, lebo pápež je taký moderný a je za chudobných, som za pápeža. Preto, lebo pápež sa stavia proti všetkým konvenciám a ignoruje tradície, som proti pápežovi. Nie, to nie je prikázaný postoj katolíka.
Je celkom isté, že štyria kardináli, ktorí pápeža konfrontovali svojím dubia, sú nad všetky pochybnosti, čo sa týka vernosti pápežovi. Nikto si nemôže dovoliť pýtať sa kardinála Meisnera, či kardinála Brandmüllera na jeho vernosť pápežovi. Ak by došlo k útoku na pápeža – Pontifex Maximus – z prostredia mimo Cirkvi, alebo k nevecnému sporu v rámci Cirkvi, tak by si nikto nemal robiť ilúzie, kde by štyria kardináli stáli ako prví: na strane Svätého Otca.
No napriek tomu aj sám pápež František sa rozhodne prejavuje ako ochotný sporiť sa. Nijaký pápež novoveku sa takýmto spôsobom neprofiloval. Je tu odmietnutie nastúpiť do limuzíny, nosiť slávnostnú mozettu, či bývať v Apoštolskom paláci – čisté vonkajšie prejavy. Pápež sa prejavuje ako pastier sveta a pápežský úrad definuje novým spôsobom. Keď ide o náuku Cirkvi dáva spoznávať osobnú vernosť tým, že poukazuje na to, že je synom Cirkvi.
Ako učiteľ viery sa chápe iba do tej miery, že je ochotný učiť, ako má katolík konať. Pápež František odzrkadľuje tvár Cirkvi. Na to kladie dôraz. To je aspekt jeho pontifikátu, ktorým si získava svet. Túto sympatiu, ktorou ľudí získava aj pre Cirkev, treba oceniť.
Zostáva však manko, že máme pápeža, ktorý odmieta hovoriť vieroučne. Zostáva manko, že máme pápeža, ktorý mnohé obľúbené tradície zavrhuje. Zostáva manko, že máme pápeža, ktorý chce mať tak málo do činenia s pápežským postojom, že občas máme problémy spoznať v ňom Petrovho nástupcu.
Pohľad katolíkov predovšetkým v Európe je formovaný pápežmi moderny a postmoderny určitým spôsobom. Síce aj tu existujú zmeny vo vystupovaní pápežov, no taký radikálny zlom tu už nebol oveľa viac ako sto rokov. To vec sťažuje všetkým, ktorý pápežský úrad videli zasadený do sčasti stáročných tradícií a vzdanie sa toho si jednoducho nedokázali predstaviť.
Vernosť pápežovi sa tak sťažuje, je zaťažená radikálnosťou zmeny na jednej strane a odmietaním vedenia v náuke na druhej strane. To, že sa v pápežovi Františkovi zrazu vyskytuje oboje naraz, je presilením pre mnohých katolíkov, ktoré treba brať vážne. To by sa nemalo zahladzovať krásnymi slovami. To je fakt. Nemožno predpokladať, že pápež František si to neuvedomuje. Ako kardinál Bergoglio bol dosť často v Európe a vo Vatikáne, aby to vedel celkom presne. Provokácia tohto pápeža teda spočíva v tom, že nanovo definuje jadro pápežstva. Treba vyčkať, či sa to môže podariť. Táto otázka je otvorená. S tým sa spája neistota, ako sa bude pápežstvo celkovo po Bergogliovom pontifikáte vyvíjať.
Otázka vernosti Petrovi našich dní sa v zásade nekladie. Neplatí, že budeme pápeža oslavovať. Nie sme fanúšikmi populárnej hviezdy. Muž v bielej sutane predstavuje pre médiá Katolícku cirkev, útvar, ktorý tak ako si to podaktorý mediálny človek našich dní predstavuje, vôbec neexistuje.
Pápež je biskupom Ríma. Je nástupcom Svätého Petra. Tým má v Cirkvi primát, ktorý ho nadraďuje nad iných biskupov. Tento primát platí v práve aj v náuke.
Oveľa dôležitejší je pre katolíkov ich vlastný biskup. Na toho sa má hľadieť ako na prvého, keď ide o otázky viery a morálky. Vlastný biskup stojí v jednote s rímskym biskupom. Tak vernosť katolíkov pápežovi, ktorá sa v našej mediálnej ére predsa zdá byť priama a bezprostredná, je vlastne iba sprostredkovateľná, je sprostredkovaná vlastným biskupom.
Utrpenie s niektorým vlastným biskupom v časoch upadajúcej ľudovej cirkvi, ktorá drží pospolu síce miliardami eur, ale nie miliardami na viere, práve v nedávnej minulosti upriamovalo náš zrak stále viac a viac na Rím. Keby sme tam len mohli dostať duševnú, duchovnú, ale aj estetickú potravu, čo nám v domácej cirkvi často bolestne chýba. Teraz to však chýba aj v Ríme. Tým pápež zakazuje vyhýbať sa vlastnému biskupovi. Aj to je aspekt toho pontifikátu, ktorý treba brať vážne. Vlastnému biskupovi sa už nemôcť vyhýbať pohľadom ponad Alpy, to môže byť pre mnohých v Nemecku pravou výzvou. Je to aj aspekt vernosti pápežovi.
Pápež František nám v starej Európe veľmi sťažil byť súčasnému nástupcovi v Petrovom úrade skutočne verní. Nemožné to však nie je. Byť katolíkom neznamená predsa ľahký život a neustále povznesenie. Musíme ultramontanizmus možno nanovo definovať. Môže existovať aj vernosť v spore o pravdu. Tak ako to v súčasnosti vyzerá, je toto doba, zápasiť vo vernosti Petrovmu úradu s Petrom o pravdu. To padne ťažšie ako prečítať si s pôžitkom jeden zo spisov Benedikta XVI. No keď je teraz potrebné týmto spôsobom žiť vernosť, tak to zrejme musí byť. Plnenie volebných sľubov Cirkev Ježiša Krista nepozná. –zg-

* * * * * * *

K Duchu Svätému: Pane, zošli svojho Ducha a obnovíš tvárnosť zeme! Pane, obnov svoje prvé Turíce. Ježišu, udeľ všetkým milovaným kňazom dar rozlišovania duchov, obdaruj ich všetkými svojimi darmi, rozmnož ich lásku, urob z nich neohrozených apoštolov a pravých svätých medzi ľuďmi.
Duchu Svätý, Bože lásky, príď ako mocný vietor do našich katedrál, do večeradiel, do najbohatších domov práve tak, ako do najpokornejších príbytkov. Naplň celú Zem svojím svetlom, svojou útechou a svojou láskou! … Príď a povzbuď ľudí v tejto dobe takej plnej úzkostí, osvetli neistú budúcnosť mnohých, upevni tých, ktorí ešte váhajú na Božích cestách.
Duchu svetla, rozptýľ všetky temnoty zeme, uveď blúdiace ovce do Božieho ovčinca, pretrhni oblaky prikrývajúce tvoje tajomné svetlo. … Naplň všetky srdcia svojimi premnohými a vzácnymi darmi, ó božský plod obety Kalvárie, … (Krátené: Marthe Robinová, Turíce 26. mája.1939)

Sedembolestná Matka, plná milosti, všetkým, čo sa k tebe utiekajú, ochotne otváraš svoju materinskú náruč. Prosíme ťa, pre rany a krv Ježiša Krista, tvojho milovaného Syna a nášho Vykupiteľa a tiež pre bolesti tvojho materinského Srdca, aby si nám biednym hriešnikom vyprosila skutočnú kajúcnosť a odpustenie našich hriechov.
Ukáž, že si dobrou Matkou a ujmi sa celého ľudstva. Vyhľaď neveru a bludy, vypros nám milosť vytrvalosti a pravej lásky k Bohu a k blížnym. Zjednoť kresťanských predstaviteľov krajín a vypros nám skutočný pokoj. Zachovaj pod svojou materinskou ochranou nášho Svätého Otca, biskupov a kňazov. Odvráť od našej vlasti všetky nepokoje, nenávisť a každé zlo. Dovoľ, aby sme spočívali v živote i vo smrti v tvojom materinskom Srdci, kým nedosiahneme večnú radosť a slávu v nebi. Amen.

Sv. Michal archanjel, bráň nás v boji, buď nám ochrancom proti zlobe a úkladom diabla. Pokorne prosíme, nech mu Boh ukáže svoju moc. A ty, knieža nebeských zástupov, Božou mocou zažeň do pekla satana a iných zlých duchov, ktorí sa na skazu duší potulujú po svete. Amen. Sláva Otcu …

Nekonečný Bože, ty obdivuhodne určuješ úlohy anjelom i ľuďom. Prosíme ťa, pošli svojich anjelov, ktorí ti ustavične slúžia v nebi, aby nás ochraňovali v pozemskom živote. Skrze nášho Pána Ježiša Krista, ktorý je Boh a s tebou žije a kraľuje v jednote s Duchom Svätým po všetky veky vekov. Amen. Svätý archanjel Rafael oroduj za nás! (Rímsky misál)

Modlitba za Svätého Otca
Pane, prameň všetkého dobra a všetkej pravdy, daj nášmu pastierovi Františkovi ducha múdrosti a rozumu, sily a pravého rozlišovania. On verne vedie stádo, ktoré si mu zveril, a preto ako nástupca sv. Petra nech buduje tvoju Cirkev ako sviatosť jednoty pre celé ľudské pokolenie. Nech ho Pán chráni, nech mu dá život, nech ho požehnáva na tejto zemi a nech ho nevydá do rúk jeho nepriateľov.

Zdieľať

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *